Cirkev zvyčajne neoslavuje deň pozemského narodenia svätých, ale ich deň narodenia pre nebo - deň smrti. Výnimkou sú dvaja najväčší svätci v Cirkvi - Prečistá Panna Mária a sv. Ján Krstiteľ. Jeden z veľkých sviatkov, ktorý sa slávi začiatkom nášho cirkevného roku, je sviatok Narodenia Presvätej Bohorodičky. Evanjelium zaznamenalo veľmi málo zo života Presvätej Panny Márie. Nič sa v ňom nehovorí o jej narodení, mladosti, či jej zosnutí; ba dokonca sa nespomínajú ani mená jej spravodlivých rodičov.
Hlavným prameňom správ o živote Presvätej Bohorodičky sú apokryfy. Najvýznamnejší z nich je Jakubovo protoevangelium, napísané približne okolo roku 140. Táto kniha podáva podrobné, väčšinou ľudové a legendárne správy o narodení, detstve a mladosti Panny Márie a opisuje udalosti súvisiace s Ježišovým narodením a detstvom. Podľa tejto tradície Joachim a Anna boli dlho bezdetní a veľmi trpeli, čo sa považovalo za Božie prekliatie. Ich modlitby, almužny a duchovné očisťovanie ich pripravovali na narodenie Presvätanej.
- Podľa Jakubovho protoevangelia bol narodeniny Panny Márie prostredníctvom božského zásahu a jej pôvod z Dávidovho rodu bol zdôrazňovaný ako súčasť niekoľkých rodových línií pre Krista.
- Tradície uvádzajú rôzne miesta narodenia: Betlehem, Sefor, či Jeruzalem, pričom nikto z týchto príbehov nie je možné potvrdiť s istotou.
- Apokryfy ako Jakubovo protoevangelium ovplyvnili liturgickú úctu a zavádzanie sviatkov súvisiacich s narodením Panny Márie.
Na základe Jakubovho protoevangelia boli zavedené tieto cirkevné sviatky: počatie sv. Anny, Narodenie Presv. Bohorodičky, Uvedenie do chrámu a sviatky Joachima a Anny. Sviatok Narodenia Matky Božej vo východnej Cirkvi patrí medzi starodávne mariánske sviatky; časom sa rozšíril aj na Západ. Palestínska tradícia hovorí, že sv. Elena dala postaviť chrám v Jeruzaleme, zasvätený Narodeniu Presvätej Bohorodičky. Vznik liturgických modlitieb a hymnov sa datuje do období pápeža Gelásia (492-496). Oficiálne zavedenie sviatku do liturgického kalendára pripisujeme cisárovi Mauriciovi (585-602).
Hlavný zmysel Narodenia Bohorodičky spočíva v tom, že sa slávi narodenie v špeciálnom posvätnom rámci, ktorý vedie k oslave Slova prijatého telom a k pôsobnosti milosti. Slávnostný Tropár i Kondák vyjadrujú, že narodenie Panny Márie prinieslo radosť celému svetu a vykúpenie od hanby bezdetnosti Joachima a Anny. Z pohľadu teológie predstavuje narodenie Márie začiatok záchrany ľudí a prípravu na príchod Krista.
Historické momenty a rozšírenie sviatku
Z Východu sa sviatok Narodenia Presvätej Bohorodičky rozšíril na Západ v 7. storočí, najprv do Ríma a odtiaľ do celej západnej cirkvi. Dátum 8. septembra sa stal dňom sviatku preto, že v tento deň pripadá deväť mesiacov od počatia Panny Márie v lone sv. Anny, ktoré východná cirkev slávi 8. decembra. V západných tradíciách sa omnoho neskôr rozšílil a v liturgii sa objavuje už v období Leva Veľkého a Sergia. V období koncilu v Efese (431) sa zintenzívnilo úctenie Panny Márie a vyzdvihli sa jej titul Mater Dei proti Nestoriánskemu učeniu.
V súčasnosti sa sviatok Narodenia Presvätej Bohorodičky slávi aj na Slovensku v oboch obradoch: rímsko-katolíckej cirkvi (latinský obrad) a gréckokatolíckej cirkvi (východný obrad). Bratislava a okolie tradične zúčastňujú pútnych slávností, pričom pútnicky program často zahŕňa archijerejskú liturgiu a omšu počas pútnických dní v mariánskych lokalitách ako Marianka pri Bratislave.
Hlbšie poznanie cez apokryfy
Apokryfy predstavujú dôležitý, aj keď nekanonický zdroj poznania o živote Márie. Jakubovo protoevangelium, aj keď obsahuje množstvo legiend a mytologických prvkov, vplývalo na ľudovú zbožnosť a liturgiu. Cirkev tieto texty rozlišovala od kanonických spisov a ponechala ich skôr ako historické a duchovné podnety pre uctievanie Márie. Najstaršie správy o Narodení Panny Márie však vyústili do zavedenia spomínaných sviatkov a rozšírenia mariánskej úcty naprieč kresťanským svetom.
Vo východných spoločenstvách sa Narodenie Presvätej Bohorodičky stalo súčasťou liturgického roka a nasleduje po Narodení Pána a Vzkriesení, pričom prízvuk patrí dôležitosti Božieho plánu v období narodenia Mária a Ježiša.
Symbolika a posolstvo sviatku
- Narodenie Márie predstavuje očakávanie a svetlo, ktoré vedie ľudstvo k Kristovi.
- Tento sviatok potvrdzuje Boží plán záchrany, ktorý začína už v prednarodenovom momente Panny Márie.
- Symbolika neplodnosti Anniny a Joachimovej vyobrazuje očakávanie, nádej a Boží zásah do ľudského života.
Na Slovensku sú slávené tradičné liturgické služby i omše pri príležitosti Narodenia Panny Márie, pričom obidva obrady zdôrazňujú úctu k Márii ako Matke Božej a jej úlohu v dejinách spásy. Oficiálne zavedenie sviatku v byzantskom cisárstve pripisujeme Mauriciovi a rovnako sa pripomína, že západná Cirkev tento sviatok rozšírila až v 7. storočí.
V každom prípade narodenie Bohorodičky predstavuje duchovný moment, ktorý spája nebeskú slávu so zemským úsilím človeka a napomáha veriacim chápať tretí aj štvrtý tón liturgie, kde sa Slovo stáva telom a ľudstvo je povolané žiť podľa milosti a výnimočného diela Krista.
| Témy | Obsah |
|---|---|
| Hlavný prameň | Jakubovo protoevangelium |
| Dátum sviatku | 8. september |
| Iné názvy sviatku | Narodenie Presvätej Bohorodičky |
| Miesto narodenia | Betlehem / Sефór / Jeruzalem (podľa tradície) |
Po Svätom koncile v Efeze a ďalších teologických práce sa Narodenie Presvätej Bohorodičky rozšírilo z Východu na Západ a stalo sa jedným z dôležitých mariánskych sviatkov všetkých kresťanských tradícií. Dôraz na úctu k Márinej osobe a na vnímanie narodenia ako Božieho zásahu je jadrom tohto sviatku, ktorý spája liturgické spoločenstvo a veriacich v spoločnom oslave narodenia, ktoré smeruje k Kristovi.
tags: #narodenie #presvstej #bohorodicky #kostol