Narodenie presvätej Bohorodičky alebo Narodenie našej presvätej Vládkyne, Bohorodičky Márie, vždy Panny je jedným z dvanástich veľkých cirkevných sviatkov vo východných cirkvách a slávi sa 8. septembra ako prvý veľký sviatok liturgického roka. Svätí sa narodenie Márie rodičom svätým Joachimovi a Anne. Jeho základom je informácia v Jakubovom protoevanjeliu o tom, že Máriini rodičia Joachim a Anna boli dlho bezdetní a hoci to bolo považované za prekliatie, neupadali na duchu a modlili sa.
Podľa tradície už v 4. storočí dala sv. Helena vybudovať v Jeruzaleme chrám na počesť Narodenia Presvätej Bohorodičky a sviatok sa spomína v liturgickom kalendári už za pápeža Gelásia (492-496). Sviatok Povýšenia Úctyhodného Kríža svätené 14. septembra patrí k najstarším sviatkom liturgického roka. Jeho základom bolo nájdenie svätého Kríža v 4. storočí a dátum sa viaže k dátumu posviacky chrámu Pánovho vzkriesenia v Jeruzaleme z roku 335. Počas pozdvihovania svätého Kríža zhromaždený ľud viackrát opakoval zvolanie Pane, zmiluj sa. Kríž je symbolom víťazstva nad hriechom - duchovnou smrťou a prameňom nového života, zjednotenia človeka s Ježišom Kristom.
Sedembolestná Panna Mária alebo Bolestná Panna Mária (lat. Mater Dolorosa) je titul Panny Márie, ktorý sa vzťahuje na jej bolesti v súvislosti so Synom Ježišom Kristom. Sviatok sa svätí 15. septembra a v gréckokatolíckej cirkvi je nazývaný sviatok Presvätej Bohorodičky Spolutrpiteľky. Na koncile v Efeze (431) bola Panna Mária oficiálne vyhlásená za Bohorodičku. Mariánsky kult výrazne vzrástol v stredoveku a rozšíreniu úcty napomohlo aj rytierstvo. Od 11. storočia sa množili maľby Márie stojacej pod krížom, asketická literatúra, počet kostolov postavených na uctenie jej bolestí a v neskorom stredoveku vznikol hymnus Stabat Mater (Stála Matka bolestivá).
Prvá zmienka o sviatku Sedembolestnej Božej Matky pochádza z roku 1423 z Nemecka, kde sa spomínal na cirkevnom sneme v Kolíne nad Rýnom ako odprosovanie za svatokrádeže spáchané husitmi. V prostredí Habsburskej monarchie bol mariánsky kult šírený najmä rádom jezuitov a súvisel s protireformačnými snahami. Mariánsky kult zohral významnú úlohu v barokovej zbožnosti najmä ľudových vrstiev: Panna Mária ako milosrdná orodovníčka bola obrazom reflektovaným v ľudových sviatkoch, viere, spoločenskom živote (mariánske púte, spoločenstvá).
Panna Mária sa stala patrónkou Slovenska (Sedembolestná Panna Mária Šaštínska), Uhorska, Rakúska, patrónkou matiek, chorých, pútnikov, medovnikárov, vojakov, slobodných, detí. Úctu vyjadrovali aj mariánske piesne, v ktorých sa spojil ľudový spevný štýl a ľudová viera. Mariánske farby modrá s bielou sa objavujú na tradičnom odeve, výšivkách a zásterách, ktoré sa nosili pri mariánskych sviatkoch. Na žiadosť slovenských veriacich a biskupov dovolil Pius XI. dekrétom Celebre apud Slovachiae gentem z 22. apríla 1927 používať po litániách invokáciu „Oroduj za nás Matka Sedembolestná“, čím Slovákom odobrili uctievať Sedembolestnú ako svoju patrónku.
Najviac je kult Sedembolestnej na Slovensku spojený so Šaštínom, kde v kaplnke šaštínskej baziliky sa nachádza socha Sedembolestnej Panny Márie z roku 1564. V roku 1744 bol v Šaštíne dostavaný chrám Sedembolestnej Panny Márie, dnes bazilika minor. V roku 1966 bola Sedembolestná potvrdená za hlavnú patrónku Slovenska. Bazilika je dnes národnou svätyňou, kde sa každoročne 15. septembra koná najväčšia púť.
Vo východných cirkvách má Bohorodička rovnako mimoriadne významné postavenie a jej ikona je súčasťou hlavného, druhého radu ikon na ikonostasoch v cerkvách, vľavo od cárskych dverí. Ikona Presvätej Bohorodičky je v tradícii cirkvi spomedzi ikon najuctievanejšou. Jej spodný odev je modrej farby, symbolizuje jej ľudskú prirodzenosť. Vrchný plášť je červenej farby, symbolizuje jej úplné odovzdanie sa Kristovi. Východná cirkev učí, že Mária je Bohorodička a navždy Panna. Tri hviezdy na Máriinom plášti, na čele a oboch ramenách symbolizujú toto jej dokonalé panenstvo (pred, pri a po pôrode).
Autorka článku: Mgr. Tvoje narodenie, Bohorodička Panna - zvestovalo radosť celému svetu, lebo z teba zažiarilo Slnko pravdy, Kristus, Boh náš, ktorý zrušil kliatbu hriechu a dal nám požehnanie. Sviatok Narodenia Presvätej Bohorodičky je pre nás začiatkom všetkých sviatkov, pretože je prvým veľkým sviatkom v cirkevnom roku. Narodila sa Tá, ktorá sa stane Mostom medzi Nebom a zemou, Tá, ktorá sa stane Dvermi, cez ktoré prišiel na svet Spasiteľ, Dvermi, ktoré otvoria Nebo. O narodení Presvätej Bohorodičky sa nedozvedáme z Nového Zákona, ale hovorí nám o tom cirkevná tradícia. Z nej sa dozvedáme aj mená jej rodičov - Joakym a Anna. Bol to zbožný židovský manželský pár, avšak bol bezdetný. To sa v tej dobe považovalo za Božie prekliatie. Veľa ponižovania si museli vytrpieť od svojich blízkych a okolia. Ale aj v takej ťažkej situácii ostali verní Bohu, neprestajne sa modlili, dávali almužnu a takto sa postupne očisťovali duchom. Stále väčšmi horeli láskou k Bohu a takýmto spôsobom boli Božou Prozreteľnosťou pripravovaní na to, aby sa im narodila Presväťá Bohorodička. Raz Joakym chcel priniesť obeť Bohu v Jeruzalemskom chráme, no začul tvrdé slová. Bolo mu vytknuté, že jeho obeť Boh neprijíma, čomu je prejavom jeho bezdetnosti. Vyčítali mu, že určite má nejaké tajné hriechy, ktoré sú tomu príčinou. Človeka, akým bol Joakym, ktorý sa snažil celý život žiť podľa Božej vôle, sa tieto slová veľmi dotkli, veľmi sa zarmútil a rovno z chrámu odišiel do pustovne, kde sa modlil a postil. O tomto incidente sa dozvedela aj Anna, ktorá sa začala obviňovať, že všetky živé tvory majú potomstvo, len ona nedokáže dať svojmu mužovi potomka. Tak ako sa Joakym modlil, modlila sa aj Anna. Prosila so slzami, aby jej Boh daroval dieťa. Ich modlitba bola vyslyšaná a anjel im zvestoval, že sa im narodí Dcéra, ktorú bude dobrorečiť celý ľudský rod.
Tento pár je pre nás obrovským príkladom pokory, krotkosti a trpezlivosti. Preto niet divu, že z takýchto neobyčajných ľudí sa rodí taký vzácny plod - Presvätá Bohorodička. Tento dar, ktorý dostali od Boha, nie je pre seba, ale pre celé svetlo sveta. Po narodení rozhodli posvätiť svoju Dcérku Bohu. Narodenie Presvätej Bohorodičky sa uskutočnilo prirodzene, ako sa rodíme aj my. Preto sa radujme z tohto sviatku, lebo je začiatkom našej spásy.
- Cirkevne uznávaný pôvod sviatkov a ich začiatky v 4. - 6. storočí
- Symbolika Kríža a priľahlé liturgické obrady
- Panenské a bohorodinné titulá: Bohorodička, Matka Božia
Ikonografia a liturgické texty ukazujú narodenie ako účasť na narodení Krista a otvorenie cesty spasenia. Cirkevné sviatky spojené s Máriou majú svoje korene v Jakubovom protoevangeliu a ich rozšírenie na Východe a Zapade opisuje historické šírenie kultu a architektonické prejavy v chrámových stavbách.
Historicko-teologický kontext narodenia Bohorodičky
Spomínaný sviatok vznikol v kontexte uznávania Máriinej úlohy ako Bohorodičky a Prirodzeného pôvodu Ježiša Krista. Naprieč prameňmi sa kladie dôraz na detstvo Márie, jej zasvätenie Bohu a očakávanie Mesiáša. Jakubovo protoevangelium poskytuje podklad pre viacero tradičných príbehov o jej narodení a rodičoch Joachim a Anna sú vyzdvihnutí ako vzor pokory a vytrvalosti v modlitbe a duchovnom úsilí.
Východná Cirkev zdôrazňuje, že Narodenie Márie je počiatkom spásy a pripomína, že Boh koná skrze ľudskú zrodovú líniu, aby otvoril cestu Kristovi. Z hľadiska liturgického času je dnešný deň začiatkom veľkého cyklu sviatkov a zároveň pripomienkou, že celý stvorený svet má vstúpiť do oslavy Boha.
tags: #nedela #pred #povysenim #narodenie #presvatej #bohorodicky