Odborníci aj široká verejnosť často používajú ukazovateľ očakávanej dĺžky dožitia pri narodení na ilustrovanie kvality zdravotníckych systémov. Znie to rozumne, nie? Čím lepšie zdravotníctvo, tým vyššieho veku sa predsa dožijeme. Porovnanie rôznych štatistík nám však ukáže, že situácia nie je taká jednoduchá.
Porovnanie medzi krajinami a význam zdravotníctva
Pohľad na spomínanú očakávanú dĺžku dožitia pri narodení vo vybraných krajinách nám ukáže, že medzi krajinami existujú isté rozdiely: Ak sa napríklad narodíte v Holandsku, môžete očakávať, že sa dožijete o niečo viac ako 81 rokov; o približne 7 rokov viac, než keby ste na narodili v Rumunsku. Dožitie nad vek 80 rokov môžete očakávať aj v Nemecku a v Spojenom kráľovstve, teda v bohatých krajinách s rozvinutým zdravotníctvom. Naopak v Poľsku a na Slovensku, teda chudobnejších krajinách s dlhodobo horšie hodnoteným zdravotníctvom, by ste nemali očakávať ani to, že sa dožijete veku 77 rokov. Toto porovnanie teda nahráva teórií o vplyve zdravotníctva na očakávanú dĺžku dožitia.
Lenže do tohto ukazovateľa zasahuje celá plejáda faktorov, ktorá síce zahŕňa kvalitu zdravotníctva, ale zahŕňa aj napríklad kvalitu stravy, kriminalitu, rôzne nehody a podobne. Že by sme dôležitosť zdravotníctva z dlhodobého hľadiska nemali preceňovať dokazuje príklad Slovenska a USA. Obe krajiny v roku 2020 zaznamenali prepad očakávanej dĺžky dožitia pri narodení v dôsledku začiatku pandémie. Slovensko však malo už niekoľko rokov predtým očakávanú dĺžku dožitia vo výške 77 rokov. Následne v roku 2019 dosiahlo na hodnotu 78, aby o rok neskôr opäť padlo na 77. USA, naopak, malo pred začiatkom pandémie niekoľko rokov očakávanú dĺžku dožitia vo výške 79 rokov. Krajina tak pádom na 77 rokov zaznamenala výraznejší prepad než Slovensko.
Dlhodobé a krátkodobé faktory
Kým pandémia mala skôr jednorazový efekt, dlhodobejším faktorom zásadne ovplyvňujúcim štatistiku dožitia je napríklad opiátová kríza v USA, ktorá zasahuje do veľkej miery mladších ľudí. Tú však ťažko spájať so zdravotníctvom ako takým.
Je teda zrejmé, že vplyv zdravotníctva na očakávané dožitie pri narodení je obmedzený. Dalo by sa však očakávať, že sa dôležitosť zdravotníctva bude počas života človeka postupne zvyšovať. So stúpajúcim vekom jednotlivca totiž stúpa aj miera jeho čerpania zdravotnej starostlivosti, ako na grafoch ukazuje príklad z Nórska.
Očakávaná dĺžka života vo veku 60 rokov
Pohľad na očakávanú dĺžku dožitia vo veku 60 rokov však nepotvrdzuje ani túto hypotézu. Rozdiely medzi krajinami sú totiž v ukazovateli očakávanej dĺžky dožitia po 60. narodeninách menšie, než v prípade očakávanej dĺžky dožitia pri narodení: Z vybraných krajín stále najhoršie vychádza Rumunsko a najlepšie Holandsko, avšak rozdiel medzi týmito krajinami sa po zmene ukazovateľa zmenšil zo 7 na približne 4 roky. Významné zmenšenie rozdielov je viditeľné aj u ďalších krajín. V Lotyšsku, kde novorodenec môže očakávať život o približne 5 a pol roka dlhší ako v Rumunsku, môže priemerný šesťdesiatnik očakávať už len o asi pol roka života viac, ako jeho Rumunský rovesník. Rovnako novorodenec môže očakávať o 3 a pol roka dlhší život ak sa narodí v Nemecku, než keby sa narodil v USA. Avšak ak sa človek dožije 60 rokov v USA, jeho očakávaná dĺžka dožitia je kratšia už len o približne pol roka v porovnaní s jeho nemeckým náprotivkom.
Jednou z možných odpovedí je, že rozdiely medzi zdravotnými systémami v zmysle schopnosti „dodať zdravie“ nie sú príliš veľké. Existuje skrátka istý strop v tom, aké výsledky vie ľudstvo v oblasti zdravotníctva v súčasnosti dosiahnuť, a krajiny západného sveta tento strop viac či menej dosahujú. Druhou možnosťou je, že vplyv zdravotníctva na dĺžku dožitia je vo veku 60 rokov ešte nižší, než pri narodení. Ak človek prežije 60 rokov svojho života, znamená to, že sa vyvaroval možným príčinám úmrtnosti, akými sú nehody, drogy alebo kriminalita. Zároveň si však vytvorí „základ,“ od ktorého sa odvíja dĺžka jeho dožitia, a na ktorý už má zdravotníctvo relatívne malý dopad.
Podklady a literatúra
Napriek týmto poznatkom sa však nemôžeme stopercentne prikloniť k záveru, že vplyv zdravotníctva na dĺžku dožitia je vo veku 60 rokov ešte nižší, než pri narodení. Teória o vytvorení „základu“ zdravia, s ktorým už zdravotníctvo nevie veľa spraviť, síce funguje na logickej úrovni, empíria však situáciu opäť komplikuje. Jediný záver, ktorý môžeme spraviť s istotou, je, že by sme pri interpretácii plošných štatistík mali byť mimoriadne opatrní. Do očakávanej dĺžky dožitia v určitom bode nášho života vstupuje také množstvo rôznych premenných, že musíme byť opatrní pri používaní tohto ukazovateľa ako proxy pre kvalitu zdravotníctva.
Ozdravme.sk a ďalšie zdroje priebežne dopĺňajú a aktualizujú údaje o strednej dĺžke života na Slovensku a v EÚ. Všeobecne sú ukazovatele doteraz spočítané na základe aktuálnej úmrtnosti a neraz odrážajú aj dlhodobé trendy demografických štruktúr a zdravotníckeho systému.
História a súčasnosť na Slovensku
Historický vývoj na Slovensku ukazuje, že v druhej polovici 19. storočia bola odhadovaná stredná dĺžka života tesne nad 30 rokmi. Po roku 1900 došlo k nárastu, po prelome 19. a 20. storočia sa situácia meniaca a v nasledujúcich desaťročiach sa zlepšovala. Po roku 1990 sa život ľudí na Slovensku na obe pohlavia kontinuálne predlžoval. V roku 2020 predstavovala priemerná očakávaná dĺžka života na Slovensku približne 77 rokov (muži 73,5, ženy 80,2).
Vo vzťahu k Českej republike je vývoj mierne rozdielny, ovplyvnený aj ďalšími faktormi. Podľa dostupných dát v roku 2023 sa stredná dĺžka života na Slovensku zvýšila na 78,2 roka, čo spolu s trendmi v EÚ predstavuje zotavenie po pandémii. V EÚ v roku 2023 dosiahla stredná dĺžka života pri narodení 81,4 roka, pričom rozdiely medzi pohlaviami pretrvávajú (ženy okolo 84 rokov, muži okolo 78 rokov).
Ženy tvoria na Slovensku významnú časť populácie a dožívajú sa priemerne vyššieho veku ako muži. V roku 2021 bola priemerná dĺžka života slovenských žien okolo 78,2 roka, pričom v roku 2023 vzrástla na približne 81,5 roka. Muži v roku 2023 dosahujú približne 74,9 roka.
Štatistiky hospitalizácií a demografický vývoj
Publikácie ako Štatistika hospitalizovaných v SR 2014 a ďalšie ukazujú, že potreba hospitalizácie rastie s vekom. Najviac hospitalizácií bolo zaznamenaných u osôb vo veku 55 a viac rokov, a najvyššie percentuálne zastúpenie bolo v oblastiach vnútorného lekárstva, chirurgie a gynekológie a pôrodníctva.
Demografický vývoj naznačuje, že podiel produktívneho veku (15-64) klesá, zatiaľ čo podiel postproduktívneho veku (65 a viac) sa zvyšuje. Táto zmena prináša aj rast hodnoty indexu ekonomického zaťaženia spoločnosti.
Záver interpretácie a praktické poznámky
Je zrejmé, že plošný ukazovateľ očakávanej dĺžky dožitia pri narodení nemusí spoľahlivo merať kvalitu zdravotníctva. Do tohto ukazovateľa zasahuje množstvo faktorov - od životného štýlu po environmentálne a sociálne podmienky. Z tohto dôvodu je vhodné kombinovať rôzne ukazovatele a nevytvárať zjednodušené závery o kvalite zdravotníctva na základe jedného čísla. Kritická reflexia a viaceré ukazovatele nám umožnia lepšie pochopiť realitu.
Tabuľka - výber kľúčových údajov
| Krajina | Očakávaná dĺžka života pri narodení (rokov) | Rok |
|---|---|---|
| Holandsko | ~81 | pred pandemicou |
| Rumunsko | ~74-77 | pred pandemicou |
| Slovensko | 77-78 | pred pandemicou |
| USA | ~79 | pred pandemicou |