Príčiny odpadnutia u malého dieťaťa a prvá pomoc

Kolaps, tiež kolapsový stav, mdloba, laicky odpadnutie alebo odborne vazovagálna synkopa, je krátkodobá strata vedomia, trvajúca niekoľko sekúnd, nanajvýš minút. Kolapsový stav býva doprevádzaný predchádzajúcim pocitom slabosti, nevoľnosti, niekedy pocitom tepla alebo zvýšeným potením. Vzniká najmä vo vzpriamenej polohe, teda v stoji. Za určitých okolností môže dôjsť k zníženiu žilného návratu do srdca, čo vedie k zníženiu tlaku krvi a prietoku krvi mozgom.

Toto všetko sa deje náhle. Rozlišujeme synkopu kardiálnu s poruchou pamäte, alebo vazovagálnu - teda kolapsový stav v pravom slova zmysle. Vazovagálna synkopa sa objaví, keď časť nervového systému, zodpovedná za srdcovú frekvenciu a tlak krvi, zhoršene reaguje na nejaký spúšťač. Tým spúšťačom môže byť napríklad aj pohľad na krv. Cievy v dolných končatinách sa rozšíria, čo vedie k zníženiu prekrvenia mozgu. V kombinácii so zníženým tlakom krvi a pomalšou akciou srdca vznikajú samotné mdloby. Situačná synkopa sa môže objaviť pri vyprázdňovaní, močení či kašli, súvisí s podráždením tzv. mechanoreceptorov. Kardiálna synkopa predstavuje krátkodobú stratu vedomia kvôli poruche rytmu alebo pri chlopňovej chybe. Kolaps je nebezpečný nielen pre krátkodobú poruchu vedomia, ale aj kvôli možnému úrazu.

Počas samotného kolapsového stavu bývajú prítomné aj abnormálne pohyby, slabý pulz a rozšírené zreničky. Po prekonaní kolapsového stavu zotavenie trvá asi 1 minútu. Nie za každých okolností je možné predísť kolapsovému stavu. Ak cítite, že na vás idú mdloby, ľahnite si na chrbát a dajte nohy vyššie nad podložku. Keď to nie je možné, aspoň si sadnite a skloňte hlavu medzi kolená, až kým ťažkosti neustúpia. V istých prípadoch je pacientovi nutné podať aj prvú pomoc - hlavne v situáciách, keď človek odpadol z prehriatia alebo dehydratácie. Ak sa nám zdá, že dotyčný málo pil, je vhodné ho hydratovať. Samotné podanie tekutín môže veľmi rýchlo zlepšiť jeho zdravotný stav, avšak má sa robiť až po plnom nadobudnutí vedomia a v prípade, že pacient normálne prehĺta a nevracia.

Čo robiť, keď dieťa stratí vedomie?

Ak aj po aplikovaní prvej pomoci pacient stále neprichádza k vedomiu, je nutné vždy privolať rýchlu zdravotnú pomoc. Ak dotyčný dýcha, no nie je pri vedomí, dáme ho do stabilizovanej polohy na bok. Pokiaľ však prestal dýchať a prestalo mu biť srdce, začneme s kardiopulmonálnou resuscitáciou. Keďže kolapsový stav môže byť príznakom vážneho ochorenia srdca alebo mozgu, je potrebné nájsť jeho príčinu.

Diagnostika kolapsových stavov najčastejšie začína fyzikálnym vyšetrením. Pri samotnom kolapse lekár zisťuje pohmatom slabý, nitkovitý pulz. Srdce v jednej minúte udiera pomalšie, než je norma. Tlak krvi býva znížený. Koža pacienta býva bledá, vedomie je na chvíľu stratené, neskôr býva často dezorientovaný. Echokardiogram môže napomôcť k odhaleniu príčiny vzniku synkopy. Záťažový test - napríklad chôdza po bežiacom páse - pomáha zistiť, či záťaž nevedie k arytmiám alebo kolapsom. Krvné testy môžu odhaliť stavy ako chudokrvnosť. Test naklonenej roviny a ďalšie testy môžu svedčiť o possible neurologickej príčine ťažkostí, napríklad epileptický záchvat, ktorý imituje kolapsu.

Pri kolapse je dôležité správne uložiť chorého. Položte ho horizontálne a zdvihnite dolné končatiny, aby sa krv dostala do hlavy a zlepšil sa prietok mozgom. Pacienta je dobré hydratovať po nadobudnutí vedomia; ak pacient vracia, podávanie tekutín cez ústa vynechajte alebo podávajte len minimálne množstvá cez žmýkanie z vreckovky. Pri opakovaných kolapsových stavoch možno podávať lieky zo skupiny anticholinergík, ale takáto liečba patrí do rúk lekára. Z iných medikamentov sa zvyčajne podáva fludrokortizon pri zníženom tlaku krvi. Niektorí lekári volia selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu. K terapiám, ktoré môžu pomôcť pri častých kolapsoch, radíme cvičenie dolných končatín, elastickú bandáž dolných končatín. Niekedy sa odporúča zvýšenie príjmu soli v dlhodobom sklonu k nízkemu tlaku krvi.

Prevencia a prvá pomoc v teréne

Kolapsový stav je krátkou poruchou vedomia, ktorá vzniká kvôli rôznym spúšťačom - od menej závažných až po vážne. Aby ste riziko kolapsu eliminovali, vyhýbajte sa dlhodobému státiu na otvorených priestranstvách a slnku, najmä v letnom období. Ak mdloby prepuknú, umiestnite pacienta do horizontálnej polohy na chrbát a zdvihnite dolné končatiny. Uvoľnite odev okolo krku a pása. Nechajte človeka pár minút ležať a až potom pomaly posadiť. Privolať rýchlu pomoc, ak sa postihnutý nepreberie k plnému vedomiu do 5 minút, alebo ak pretrváva kolapsový stav.

Ako predísť kolapsu doma? Vazovagálny kolaps je jednou z mála náhlych situácií, ktorým je možné účinne predísť a pri ktorej je aj svojpomoc možná. Môžeme eliminovať faktory ako hlad a smäd, svalovú nečinnosť a dlhodobé stávanie, a to najmä na rizikových miestach / v situáciách. Pri varovných príznakoch sa odporúča drep (chytiť lýtká a stehná, dýchanie) a 2-3 krát pomaly zhlboka dýchať. Ak sa epizódy opakujú, je vhodné vyhľadať ďalšie vyšetrenie.

Pri opakovaných mdlobách môže lekár predpísať lieky, ktoré zvyšujú srdcovú aktivitu a tlak krvi. V prípade možného pôvodu zo srdcových alebo neurologických problémov je potrebné vyšetrenie u detského lekára; diagnostika môže zahŕňať meranie tlaku, monitorovanie tlaku 24 hodín, krvné testy, CT alebo MRI hlavy či EEG. Väčšinou nie je potrebná liečba, ak špecifický dôvod nie je zistený alebo je mdloba jednorazová.

Prvá pomoc pri pádoch a úrazoch

Pri páde dieťaťa alebo zrážke s iným dieťaťom je dôležité pozorovať jeho stav a sledovať prípadné príznaky otrasu mozgu alebo poranenia chrbtice. U detí je mimoriadne dôležité sledovať výšku pádu a hĺbku dopadu. Ak ide o pád z výšky vyššej než je výška tela alebo ak dieťa neustojí a neoddýchne, zavolajte rýchlu pomoc. Pri ľahších pádoch treba dieťaťu poskytovať pokoj a dohliadať na príznaky po páde, ktoré by mohli naznačovať otras mozgu alebo iné poranenia.

Často kladené otázky

1. Akoé sú najčastejšie príčiny odpadnutia u detí? - Najčastejšie sú dehydratácia, prudké vstávanie (posturálna hypotenzia), nízky krvný cukor a vyčerpanie pri horúčke; menej často tetánia, epilepsia a zápalové ložiská na mozgu.
2. Kedy volať záchranku po odpadnutí? - Pri pretrvávajúcom bezvedomí, opakovaných mdlobách, prítomnosti neurologických príznakov alebo ak je rodič presvedčený o vážnosti stavu.
3. Aké vyšetrenia by mal dieťa absolvovať po epizóde odpadnutia? - Základné vyšetrenia zahŕňajú odbery krvi, meranie glykémie, CRP, sediment moču; podľa potreby CT hlavy alebo MRI, uroliečenie kardiológa alebo neurológa pri opakovaných alebo nezvyčajných prejavoch.
4. Môže horúčka spôsobiť odpadnutie? - Áno, horúčka môže viesť k mdlobám pri únavě alebo vyčerpávajúcom potení; febrilné kŕče sú iný stav a vyžadujú iný postup.

Pred vyšetrením a liečbou je dôležité zabezpečiť dieťaťu celodenný pitný režim, vyhnúť sa dlhým cestám na slnku, a ak je to možné, vyhýbať sa výstredným fyzickým námaham. Pri padoch či úrazoch je potrebné zvážiť, či treba vyhľadať urgentnú starostlivosť alebo špecialistu (kardiológa, neurológa). Všetky informácie majú slúžiť na informačné účely a nenahrádzajú odbornú zdravotnú starostlivosť.

tags: #odpadnutie #male #dieta