Blíži sa koniec školského roka a s ním spojené odovzdávanie vysvedčení. Táto udalosť často vyvoláva otázku, či a ako by mali byť deti odmenené za svoje celoročné úsilie. Hoci sa môže zdať, že sľubovanie darčekov za dobré známky je bežnou praxou, psychológovia a odborníci na výchovu varujú pred takýmto prístupom.
Prehodnotenie systému známkovania a honba za jednotkami
Psychológovia upozorňujú, že samotný systém známkovania, kde jednotka znamená výborný výkon a ďalšie známky postupne klesajú, už v dnešnej dobe nie je úplne vhodný. Zameranie sa výhradne na výkon, reprezentovaný známkami, nie je najlepšou výchovnou metódou. Hoci si mnohí rodičia a učitelia myslia, že takto pripravujú deti na dospelácky svet, kde je výkon dôležitý, opak môže byť pravdou.
Odborníci však netvrdia, že by sa rodičia mali zmieriť so zlými známkami. Dôležité je rozlišovať, či zhoršené hodnotenie pramení z nedostatku vedomostí, alebo napríklad z lenivosti. Každý rodič dokáže posúdiť skutočnú príčinu.
Pre deti je oveľa dôležitejšie samotné pochopenie a zapamätanie učiva než výsledné hodnotenie. Keď sa sústredíme len na jednotky, často sa zameriavame na to, čo dieťa nezvládlo, namiesto na to, čo ovláda a či ho učivo baví. Honba za jednotkami môže deťom pokaziť radosť z učenia a vytvárať zbytočný tlak už v útlom veku.
Detský psychológovia často prirovnávajú učenie k športu. Učenie sa látky je ako príprava na preteky a písomka či odpoveď je ako samotná súťaž. Ak dieťa v súťaži neuspeje, nemusí to znamenať koniec sveta, ak preukázalo snahu a učivo ovláda.
Je tiež dôležité identifikovať silné a slabé stránky dieťaťa a neočakávať dokonalé výsledky vo všetkých predmetoch.
Darčeky a odmeny: Pozor na nesprávnu motiváciu
Polročné vysvedčenie je odrazom mesačného snaženia dieťaťa. Sľubovať odmenu až za tento výsledok nie je správne, pretože rodičia poznajú priebeh známok a učenia počas celého roka. Je potrebné zamerať sa na samotný proces učenia a venovať sa škole spoločne s deťmi pravidelne.
Ako motiváciu by ste nemali používať vecné dary ani zážitky. Sústreďte sa na to, čo sa dieťaťu podarilo. Toto je najcennejšia rada od odborníkov.
Rovnako by ste sa mali vyhýbať slovám ako "chyba". Hoci sa pri matematických úlohách či diktátoch toto slovo núka, jeho používanie môže mať negatívny vplyv.
Mnohí rodičia používajú odmeny a pochvaly ako výchovné nástroje, no zároveň sa sťažujú, že ich deti sú neisté, vyhýbajú sa zodpovednosti a zvaľujú vinu na iných. Štúdie ukazujú, že odmeny a pochvaly nemusia vždy pôsobiť tak, ako si želáme.
Odmena sa často používa z rovnakého dôvodu ako trest. Pri odmeňovaní sa rodičia stavajú do nadradenej, kontrolujúcej pozície. Dieťa tak nemusí uvažovať nad svojimi činmi a ich dôsledkami.
Čo je pochvala a ako škodí?
Pochvala je krátky, všeobecný výrok hodnotiací správanie alebo osobnosť dieťaťa, napríklad "Si šikovný/á" alebo "Si dobrý/á". Pochvala pochádza od autority a dieťa z nej nezíska konkrétnu informáciu, prečo je chválené. Je to často len subjektívne a mechanické hodnotenie.
Takýmto spôsobom učíme deti, že ich hodnota závisí od názorov iných. Keď dieťa dostane odmenu za výkon definovaný dospelým, môže si myslieť, že je milované len vtedy, keď je "dobré". To môže viesť k neistote, strachu zo zlyhania a vyhýbaniu sa výzvam.
Veta ako "Dostal si jednotku, to je výborné!" môže viesť dieťa k presvedčeniu, že má hodnotu len vtedy, keď dosahuje výborné výsledky. Bojí sa potom zlyhania a vyhýba sa výzvam, ktoré by ho posúvali ďalej.
Keď povieme dieťaťu "Páči sa mi, ako si to urobil/a" alebo "Som na teba veľmi hrdý/á", povyšujeme naše hodnotenie nad jeho sebahodnotenie.
Nadmerné používanie pochvaly a odmeny môže viesť k nedostatočnému rozvoju svedomia a sociálnych citov dieťaťa (empatia, solidarita, potreba pomôcť). Nerozvíja sa altruizmus, teda ochota pomáhať iným.
Deti sa stávajú závislými od autorít. Bez dospelého, ktorý by ich správanie hodnotil, sa cítia neisté a stratené. Sú ľahko ovplyvniteľné a môžu sa z nich stať pasívni, nezodpovední a egoistickí jedinci.
Čo používať namiesto odmien a pochvaly?
Namiesto odmien a pochvaly je vhodné zamerať sa na iné formy podpory a motivácie:
- Obmedzte používanie hodnotiacich slov: Namiesto "dobrý", "výborný", "pekný" sa snažte doplniť konkrétnu informáciu, za čo dieťa chválite.
- Nevydávajte odmeny: Často je to len naša potreba odvďačiť sa deťom.
- Všímajte si snahu a zlepšenie: Popíšte, čo vidíte - snahu, pokroky, pracovný postup.
- Povzbudzujte svoje deti: Tým vyjadríte dôveru a dieťa si časom začne veriť aj samo.
- Podporte sebahodnotenie dieťaťa: Zdôraznite, čo si dieťa myslí, či je s danou vecou spokojné a hrdé.
- Oslavujte úspechy: Osobné úspechy si zaslúžia pozornosť. Malá oslava pri významných míľnikoch (nástup do školy, ukončenie ročníka, výhra v súťaži) je vhodná.
- Pomáhajte spolu: Zapojte deti do chodu domácnosti a veďte ich k láskavostiam a malým službám rodine a priateľom.
Prístup zameraný na vnútorné hodnotenie a účasť dieťaťa podporuje rozvoj vlastnej motivácie a sebakontroly.
Prečo odmeny neučia a čo robiť namiesto toho
Praktické rady od odborníkov
Školskí psychológovia odporúčajú:
- Nezakrikovať dieťa krikom a výčitkami pri slabších výsledkoch.
- Zasiahnuť skôr, už počas školského roka, ak sa dieťaťu nedarí.
- Pomáhať dieťaťu s učením, zabezpečiť doučovanie alebo ho motivovať k učeniu.
- Pri slabších výsledkoch vyzdvihnúť, v čom bolo dieťa dobré, a viesť diskusiu o predmetoch, v ktorých nedosiahlo dobré výsledky, v zmysle, čo si o tom myslí a ako by si s tým vedelo poradiť.
- Neodporúčať porovnávať dieťa so súrodencom alebo inými, porovnávať sa môžu len vlastné výsledky dieťaťa.
- U menších detí vytvárať režim, počas ktorého sa môžu venovať učeniu bez rozptyľovania.
- Koncoročný výsledok na vysvedčení je sčasti aj obrazom rodiča a jeho záujmu o dieťa.
Niektorí rodičia vidia v odmeňovaní za vysvedčenie určitý druh motivácie, "svetlo na konci tunela". Dôležité je však oceniť snahu dieťaťa a nie len výsledok. Dary by nemali byť príliš drahé a mali by byť primerané možnostiam rodiny.
Psychologička Tóthová Šimčáková zdôrazňuje, že rodičia sú pre deti najlepším príkladom. Deti často majú slabšiu vnútornú motiváciu učiť sa, preto sú rodičia kľúčovými motivátormi.
Drobné darčeky ako malé autíčko, kniha či talizman môžu potešiť. Dôležité je, aby darček nemal len vysokú cenu, ale aby ho dieťa mohlo využiť, napríklad počas prázdnin.
Nastavenie systému odmeňovania
Ak sa rozhodnete pre systém odmeňovania, odborníci radia:
- Nastavte si očakávania: Jasne vysvetlite dieťaťu, čo od neho očakávate.
- Zvoľte vhodnú odmenu: Nie je možné dieťa každý deň odmeniť drahou hračkou. Zvoľte odmeny, ktoré môžete uplatniť na dennej báze.
- Snažte sa o jednoduchosť: Zachovajte jednoduchosť a rovnováhu v systéme odmeňovania.
- Buďte dôslední: Dodržte svoje dohody. Ak dieťa nesplní dohodu, nedajte mu odmenu.
- Nemeňte pravidlá: Pravidelnosť je kľúčová pre dosahovanie pozitívnych výsledkov.
Psychológ Sal Severe skúmal, ktoré odmeny sú pre deti najatraktívnejšie. Tieto zistenia platia aj pre projektových zamestnancov.
Je dôležité nájsť rovnováhu medzi vonkajšími a vnútornými úlohami. Primeraným a premysleným odmeňovaním by sme mali deti naučiť, že vhodné správanie je dôležité preto, lebo je to správne a morálne.
Odmeňovanie je jedným zo spôsobov, ako dať dieťaťu pozitívnu spätnú väzbu, prejaviť obdiv a uznanie. Cieľom je podporiť vnútornú motiváciu dieťaťa a jeho sebahodnotenie.
tags: #odporucanie #vychovavatela #na #odmenu #pre #dieta