Vplyv traumy zo detstva na dospelosť je často prekvapujúci: aj napriek dosiahnutiu dospelosti ľudia môžu naďalej zápasiť s dôsledkami minulých zážitkov. Deti by sa mali cítiť bezpečne, chránené a milované svojimi rodičmi, čo im umožňuje vytvárať pevné vzťahy. Trauma bráni ľudskému rastu a rozvoju a má dopad na osobu, ktorá si tým prešla. Deti, ktoré zažijú traumu alebo žijú v dysfunkčnej domácnosti, nevedia pochopiť, ako sa správať vo vzťahoch v dospelosti. Keď dieťa vyrastá v dysfunkčnej domácnosti, naučí sa nevhodným spôsobom interakcie s okolím. Sledujú interakciu svojich rodičov, takže ak sa dospelí v ich živote správajú nezdravým spôsobom, budú sa tak potom správať aj deti. Spôsob, akým rodičia interagujú s dieťaťom, formuje pohľad dieťaťa na svet. Aby sa dieťa naučilo mať zdravé vzťahy, musí tento vzorec vidieť u svojich rodičov. Potrebujú tiež doma cítiť lásku a bezpečie, ktoré im dodáva počas dospievania sebavedomie rásť.
Keď dieťa zažije traumu, preruší to jeho vývoj a spôsobí mu to traumu počas celého jeho života. Nefunkčné domácnosti a opustenosť rodičov však nie sú jediným traumatickým zážitkom, ktorým si môže dieťa prejsť. Trauma z detstva človeka ovplyvní už natrvalo a nakoniec ovplyvní aj jeho vzťahy v dospelosti. Deti opustené niekým, kto sa o nich staral, predstavuje zápasenie so strachom z opustenia po celý život. Keď si začnú vytvárať vzťahy v dospelosti, môžu žiť so strachom, že ich partner odíde, pretože je pre nich ťažké dôverovať ľuďom. Trauma v detstve môže viesť k tomu, že v dospelosti budete potrebovať veľa času na samotu, čo pramení zo života v stresujúcom alebo chaotickom prostredí.
V dospelosti môže človek potrebovať tento čas sám na kontrolu úzkosti a nervozity. Často bude chcieť zostať doma, pretože sa potrebuje cítiť bezpečne. Má problém stretnúť sa s inými ľuďmi. Trauma z detstva môže spôsobiť, že sa niekto usadí a zostane v nezdravom vzťahu oveľa dlhšie, ako by mal. Ak by malo dieťa rodičov, ktorý zápasili so závislosťou alebo duševnou chorobou, v dospelosti sa môžu cítiť vinní za to, že majú vo vzťahu niekoho opustiť. Inokedy môže osoba, ktorá prežila traumu, zostať v nezdravom vzťahu zo strachu, že bude sama. S partnerom sa budú cítiť bezpečnejšie, aj keď pre nich tento človek nie je vhodný, či dokonca nebezpečný. Okrem toho si môžu myslieť, že si nezaslúžia nič lepšie, a tak sa uspokoja s človekom, ktorí pre nich nie je až taký dobrý.
Vedci z Johns Hopkins University objavili osem sociálnych faktorov, ktoré ovplyvňujú duševné zdravie detí. Je smutné, že mnohé deti aj v 21. storočí žijú v neadekvátnych sociálnych podmienkach a vplývajú na ne stresory, ktoré prispievajú k ich zlému duševnému zdraviu. Potvrdil to aj výskum z rokov 2016-2019, ktorý skúmal 132 000 detí vo veku 3-17 rokov. Výskum sa venoval problematike komplexného vzťahu medzi duševným zdravím detí a sociálnymi či vzťahovými rizikami a kategorizoval nepriazeň osudu do dvoch skupín: vzťahovej a sociálnej. Celkovo štúdie zistila, že 21,8 % detí v skúmanej vekovej skupine malo jeden alebo viac mentálnych, emocionálnych alebo behaviorálnych problémov. Frekvencia problémov duševného zdravia sa pohybovala približne od 15 do 60 %.
- Keď sa vystavenie sociálnym a vzťahovým rizikám zvýšilo, deti zvyčajne vykazovali horšie duševné zdravie.
- Vzťahové riziká znižujú duševné zdravie detí viac ako sociálne riziká.
- Deti v rodine vystavené nebezpečenstvu v súvislosti s používáním návykových látok mali viac problémov ako deti čelící sociálnym hrozbám (ekonomické rozdiely).
V rámci výskumu vedci skúmali 8 sociálnych faktorov, ktoré najviac poškodzujú duševné zdravie detí. Väčšina predchádzajúcich štúdií skúmala len individuálne zdravotné riziká; tentokrát skúmali kombinované účinky sociálnych a vzťahových problémov. Výsledky ukázali, že viac ako 66 % detí s problémami duševného zdravia zažilo aspoň jeden z ôsmich rizík, a len asi 50 % detí bez problémov bolo vystavených nepriaznivým zážitkom. Takmer tretina detí s duševnými poruchami zažila sociálne a vzťahové riziká. Osem faktorov zahŕňalo ekonomické ťažkosti, potravinovú neistotu, život v nebezpečnej štvrti, rasovú diskrimináciu, používanie návykových látok alebo domáce násilie, zlé duševné zdravie rodičov, nedostatok odolnosti u rodičov, časté konflikty rodičov s dieťaťom a pod.]
Sociálne faktory, ktoré podporujú duševné zdravie v detstve, zahŕňajú posilňovanie odolnosti, angažovanosť v škole a schopnosť sebaregulácie, ktoré môžu zmierňovať negatívne dopady nepriaznivých podmienok. Najdôležitejšie sú však vzťahy medzi rodičmi a deťmi: stabilná rodina dokáže vypestovať v deťoch silnú odolnosť. Práca na budovaní psychickej odolnosti a optimistického myslenia môže pomôcť zmierniť negatívne skúsenosti. Hlavnou úlohou rodičov je vybaviť dieťa takými psychickými kvalitami, ktoré mu umožnia byť strojcom svojho života a zvládať prekážky. Dôležité je vyposkytnúť dieťaťu veľkú dávku psychickej odolnosti, sebavedomia a dôvery vo vlastné schopnosti.
Spôsob reagovania na dieťa, čo mu hovoríme a ako sa ku nemu správame, tvorí základ zdravého sebaobrazu dieťaťa. Niektoré deti prežívajú viac utrpenia a ľahšie sa vzdávajú pri náročných úlohách, hlavnou príčinou býva strata kontroly a zraniteľnosť. Tieto deti potrebujú od rodičov väčšiu podporu, aby si vybudovali psychickú odolnosť a videli, že dokážu zvládnuť výzvy. Existuje viac spôsobov, ako rodičia môžu pomôcť deťom budovať psychickú odolnosť, zdravé sebavedomie, dôveru vo vlastné schopnosti a primeranú motiváciu. Navyše je dôležité ponúknuť deťom aktivity, ktoré rozvíjajú ich sebadôveru a pomáhajú cítiť sa dobre, napríklad šport, umenie, písanie denníka, joga a meditácia.
Deti sú ako špongie, ktoré zachytávajú sociálne a emočné podnety zo svojho prostredia. Aby sa mohli správne rozvíjať, potrebujú stabilitu, podporu a lásku. Mnohé deti čelia aj naďalej viacerým negatívnym vzťahovým a sociálnym faktorom, ktoré poškodzujú ich duševné zdravie. Vedci sa však jednoznačne zhodli v tom, že silný vzťah s rodinou, odolnosť a schopnosť sebaregulácie môžu podporiť pozitívne výsledky v škole a lepšie duševné zdravie u detí. Okrem zručností potrebujú deti tiež prežívať pokojnú a láskyplnú atmosféru v rodine a, pokiaľ je to možné, aj v škole.
Obrazovka: Mnohé školy a rodiny môžu aktívne pracovať na posilnení psychickej odolnosti a podpore zdravého vývinu detí, čo zahŕňa rozvoj zručností sebaregulácie, vytrvalosti a pozitívneho sebahodnotenia. Dôležité je rozvíjať aj stabilné vzťahy v rodine, ktoré slúžia ako základ pre zdravú identitu dieťaťa a odolnosť v budúcnosti.
Matej a Tomáš: Skutočné kamarátstvo/ Krátky motivačný príbeh pre deti
Najvyššou prioritou rodičov je poskytnúť dieťaťu bezpečnú a láskavú atmosféru, ktorá umožní rozvoj jeho sebavedomia, dôvery vo vlastné schopnosti a schopnosti prekonávať prekážky. Deti potrebujú tiež pochopiť, že aj napriek ťažkostiam majú možnosti, ako rásť a zlepšovať sa, a že v rodine nájdu podporu, ktorá ich povedie v každom kroku ich života. Zmyselná aktivita, podpora a láska vedú k lepším výsledkom v škole a k zdravšiemu duševnému zdraviu.