Otcovstvo sa v zmysle zákona o rodine určuje na základe tzv. domnienok otcovstva. Náš právny poriadok pozná tri domnienky otcovstva, pričom na určenie otcovstva ku konkrétnemu dieťaťu sa postupuje podľa striktného poradia. Prvá domnienka spočíva v tom, že za otca dieťaťa sa považuje manžel matky dieťaťa. Podľa § 85 ods. 1 Zákona o rodine sa za otca dieťaťa považuje teda napríklad aj bývalý manžel, pokiaľ sa dieťa narodí do 300 dní od rozvodu manželstva.
Tri domnienky otcovstva a ich postupnosť
- Prvá domnienka: otcom dieťaťa je muž, ktorý je manželom matky v čase narodenia alebo do 300 dní po zániku/manželstva. S týmto pravidlom súvisí, že vek dieťaťa pri narodení nie je rozhodujúci; rozhoduje čas narodenia. Vytvára stabilný predpoklad otcovstva a zabraňuje zbytočným komplikáciám pri určovaní otcovstva.
- Druhá domnienka: ak nie je možné otcovstvo určiť podľa prvej domnienky, postupuje sa podľa § 91 ods. 1 ZR - otcovstvo je určené súhlasným vyhlásením rodičov. Muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením, sa považuje za otca. Vyhlásenie možno urobiť buď na matrike, alebo pred súdom; vyhlásenie musí urobiť obe strany a treba, aby uvedený muž bol otcom dieťaťa. Ak dieťaťa súhlasné vyhlásenie v čase konania pred súdom upravuje druhá strana, vyhlásenie môže byť podané aj samostatne a nemusí sa konať naraz.
- Tretia domnienka: ak neplatí ani druhá domnienka, ostáva určenie otcovstva súdom na základe návrhu podľa § 94 ods. 1 a 2 ZR. Dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, môžu navrhnúť určenie otcovstva súdom. Pred metódou tretej domnienky môže súd skúmať aj iné okolnosti a vykonať dôkazy, aby zistil skutočné vzťahy medzi dieťaťom a potenciálnym otcom.
Postup pri druhom kroku - súhlasné vyhlásenie rodičov
Otcovstvo druhou domnienkou je možné vyhlásiť buď na matrike, alebo pred súdom. Vyhlásenie je prejavom vôle rodiča, ktorého cieľom je označiť konkrétneho muža za otca dieťaťa. Oboje rodičia musia označiť toho istého muža za otca, avšak sa nemusí stať naraz pri matrike. Ak matka trpí duševnou poruchou, a tak nemôže posúdiť následky svojho konania alebo ak by vyhlásenie matky bolo spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou, postačuje aj vyhlásenie otca. Výnimky sú dané tým, že výslovne platí, že súhlas je vždy potrebný z pohľadu práva a iba v špecifických prípadoch môže byť vyhlásenie matky nevyžadované.
Pred súdom môže dôjsť k súhlasnému vyhláseniu aj v konaní o určenie otcovstva, a to podľa § 73 O.s.p. (ďalej CMP). Maloleté dieťa je v takom konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom. Ak súhlasné vyhlásenie rodičov vedie k ukončeniu konania, súd o tomto ukončení informuje matriku, zápis otcovstva sa realizuje na základe druhého domnienky.
Treťou domnienkou: súdne konanie o určenie otcovstva
Podľa § 104 a nasl. CMP začína konanie na súde na základe návrhu. Môžu podať dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom. Ak podá návrh dieťa, musí byť zastúpené kolíznym opatrovníkom. V priebehu konania je možné, aby súd vyžadoval dôkazy, vrátane DNA testov, najmä ak ide o dôkaz o pôvode dieťaťa. Dôkazné bremeno leží na navrhovateľovi. Ak navrhovateľ zomrie, môže v konaní pokračovať iný oprávnený subjekt. Konanie vedie opatrovník ustanovený súdom, a nie zosnulého zástupcu.
Právne dôsledky a práva dieťaťa
Otcovstvo určené druhou domnienkou znamená, že otec má vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, ak súd určí výživné v rámci konania o určení otcovstva alebo výživného. Rozhodnutie o určení otcovstva môže mať aj súčasný nárok na výživné spätne, ak sú dôvody hodné osobitného zreteľa. Dieťa má právo poznať svoj pôvod a svojich biologických rodičov; to vyplýva z čl. 7.1 Dohovoru o právach dieťaťa a z právnych zásad Slovenskej republiky, ktoré uprednostňujú najlepší záujem dieťaťa a jeho stabilný rodinný život.
Medziinštitucionálne vzťahy a súdne prax
Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/492/2015 potvrdil, že vyhlásenie rodičov o otcovstve je možné zaprieť len v rámci trojročnej lehoty a že v prípade zapretia otcovstva vyžaduje súd vhodné dôkazy. Okrem toho súd treba, aby prihliadal na najlepší záujem dieťaťa a aby rešpektoval rodinné väzby a súkromie všetkých strán. Z praxe vyplýva, že súhlasné vyhlásenie rodičov nemôže byť vydané ako automatické bez potrebného skúmania okolností; domnienky otcovstva sú vyvrátiteľné a súd musí primerane posúdiť všetky okolnosti.
Praktické poznámky a postupy
- Určenie otcovstva možno urobiť na súd alebo matrike podľa druhého domnienkového postupu.
- Ak je dieťa ešte nenarodené, určenie otcovstva je možné aj pred narodením (pred matričným úradom alebo súdom).
- Konanie o určenie otcovstva je mimosporové konanie (CMP) a vedie sa na súde podľa bydliska dieťaťa; matričný úrad môže iniciovať konanie v súlade s § 104 CMP.
- V konaní sú aj ďalšie otázky ako úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, zverenie dieťaťa do starostlivosti, a výživné; súd vyhodnocuje majetkové pomery, potreby dieťaťa a možnosti oboch rodičov.
- DNA testy môžu byť nariadené, avšak súd musí zvážiť aj rodinné väzby a právo na súkromie. Nezaručujú automatickú povinnosť genetických testov; testy sú často zápornou súčasťou dôkazného procesu.
Časté otázky a krátke odpovede
- Musí otec platiť výživné vždy, keď bolo otcovstvo určené súhlasným vyhlásením? - Áno, ak súd určí výživné, alebo ak výživné vyplýva z rozhodnutia súdu o úprave rodičovských práv a povinností a výživy dieťaťa. V niektorých situáciách môže služby výživného začať až po súdnom rozhodnutí, no v prípade III. domnienky môže existovať spätné priznané výživné, ak súd o tom rozhodne.
- Ako sa mení priezvisko dieťaťa po určení otcovstva? - Zmena priezviska je možná až po právoplatnom určení otcovstva a po príslušnom rozhodnutí súdu, a potom podľa miesta trvalého pobytu dieťaťa.
- Čo ak biologický otec nepodlieha súdnemu konaniu? - V takom prípade sa môže dieťa, matka alebo navrhovateľ obrátiť na súd, aby určil otcovstvo aj bez biologického otca, a to na základe druhého alebo treťého domnienkového postupu.
- Ako dlho trvá lehota na zapretie otcovstva? - Pri prvej domnienke platí trojročná lehota od zistiteľného momentu; pri druhej domnienke sa lehota tiež pohybuje okolo troch rokov od určenia otcovstva, ak súdny proces nie je ukončený skôr.
- Čo ak dieťa už dosiahlo plnoletosť? - Konania o určení otcovstva môžu pokračovať aj v prípade dospelého dieťaťa; dôležitá je kontinuita a ochrana práv dieťaťa a jeho záujmov.
Príklad z praxe
Najvyšší súd SR v rozhodnutí 5Cdo/492/2015 a 6Cdo/224/2016 potvrdil, že súhlasné vyhlásenie rodičov sú jedným z hlavným prostriedkov na určenie otcovstva, a že konanie o určení otcovstva musí byť vedené v súlade s ochranou práv dieťaťa a s rešpektovaním rodinného života. V takýchto prípadoch súdy môžu priznať aj nárok na náhradu trov konania a na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností spolu s výživným, pričom všetky aspekty musia byť v súlade s najlepším záujmom dieťaťa.
