Presťahovanie sa s dieťaťom do zahraničia je významná záležitosť, na ktorej sa musia obaja rodičia zhodnúť, a to bez ohľadu na to, či sú manželmi, rozvedení, žijú spoločne alebo oddelene. Premiestnenie dieťaťa do inej krajiny, ktorá býva domovskou krajinou „rodiča únoscu“, sa často vníma ako samozrejmosť zo strany toho rodiča, ktorý jediné dieťa opatrováva.
Rodičia majú spoločnú zodpovednosť za ďalší osud dieťaťa a obvyklé miesto pobytu dieťaťa (štát, v ktorom dieťa žije, má tam zázemie, rodinu, priateľov, navštevuje škola a má zdravotnú starostlivosť). V tejto súvislosti je dôležité uvedomiť si, že ani v prípade, ak dieťa vychováva jeden z rodičov výlučne, nemá tento rodič právo bez súhlasu druhého rodiča zmeniť bydlisko dieťaťa ani na Slovensku, ani do zahraničia.
Definícia a kontext medzinárodného únosu dieťaťa
Medzinárodný únos dieťaťa rodičom predstavuje neoprávnené premiestnenie zo štátu obvyklého pobytu dieťaťa alebo jeho zadržiavanie v štáte, ktorý nie je štátom obvyklého pobytu dieťaťa. Premiestnenie alebo zadržanie v štáte mimo obvyklého pobytu je neoprávnené, ak rodič premiestnil dieťa alebo ho zadržal bez súhlasu druhého rodiča, prípadne bez súhlasu súdu štátu, kde malo dieťa obvyklý pobyt.
Rodičovský únos je teda neoprávnené premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa jedným z rodičov. Obaja rodičia majú rovnakú rodičovskú zodpoveď, avšak v prípade podstatných záležitostí dieťaťa často treba súhlas oboch rodičov alebo súdne rozhodnutie o zverení do starostlivosti. Obvyklý pobyt dieťaťa nie je samotné miesto jeho trvalého pobytu ani občianstvo dieťaťa, ale miesto, kde dieťa žije a má najužšie väzby.
Právny rámec Slovenska a Haagsky dohovor
Slovensko je zmluvnou stranou Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (Haagsky dohovor) a dopĺňajúcich právnych aktov EÚ, ako je Nariadenie Rady (ES) 2201/2003. Dohovor upravuje návrat dieťaťa do štátu obvyklého pobytu a spoluprácu ústredných orgánov medzi štátmi. Na Slovensku ústredným orgánom je Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (CIPC).
Ústredné orgány navzájom spolupracujú a umožňujú okamžitý návrat dieťaťa, prípadne poskytujú informácie o bezplatnej právnej pomoci, možnostiach mimosúdneho riešenia a ďalších postupoch. Návratové konania sú efektívne a rýchlejšie než bežné konania o rodičovských právach, pričom súdy neupravia v takom konaní rodičovské práva, ale iba návrat dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu.
Lehoty a vek dieťaťa
Dohovor sa uplatňuje vtedy, keď bolo dieťa premiestnené do iného štátu a k návratu je potrebné pristúpiť do jedného roka od premiestnenia. Krátenie lehoty môže hroziť zmenou okolností, napríklad ak dieťa medzičasom získalo nové prostredie, alebo ak sa dieťa po premiestnení „zžilo“ s novým miestom pobytu. Vek 16 rokov predstavuje hraničnú hranicu, kedy je možné podať návrh na návrat dieťaťa podľa Dohovoru.
Právne povinnosti a praktické kroky
V prípade neoprávneného premiestnenia alebo zadržania dieťaťa je potrebné konať rýchlo a spolupracovať s ústrednými orgánmi. Po podaní žiadosti o návrat dieťaťa sa spúšťa súdny proces, ktorý sa zameriava výlučne na to, či má dieťa obvyklý pobyt v krajine pôvodu a či premiestnenie bolo neoprávnené. Súd v návratovom konaní nerozhoduje o tom, kto má starostlivosť nad dieťaťom, ani o samotných rodičovských právach, ale iba o návrate dieťaťa do štátu obvyklého pobytu.
Ak rodič neuskutoční dobrovoľný návrat dieťaťa, môže druhý rodič podať návrh na súd v štáte obvyklého pobytu dieťaťa, aby dieťa bolo vrátené. V konaniach o návrate dieťaťa sa prihliada na najlepší záujem dieťaťa a na to, či existuje vážne nebezpečenstvo pre dieťa, čo môže odôvodniť zamietnutie návratu.
V prípadoch, keď neexistuje medzinárodná dohoda o riešení týchto otázok medzi Slovenskom a štátom, v ktorom sa dieťa nachádza, je potrebné využiť pomoc zastupiteľských úradov, prípadne akreditovaného právneho zástupcu v danej krajine. Ak uplynula viac ako jedna rokov od premiestnenia a dieťa sa už adaptovalo do nového prostredia, je potrebné zvážiť ďalšie okolnosti, ktoré môžu ovplyvniť návrat dieťaťa.
Praktické usmernenia a riziká
- V prípade domáceho násilia môže dochádzať k komplikáciám pri návrate dieťaťa; Dohovor berie do úvahy aj extrémne okolnosti a názor dieťaťa, hoci nie vždy má rozhodujúci vplyv na výsledok.
- Pri rozvode a rozhodovaní o zverení dieťaťa je dôležité mať písomný súhlas na vycestovanie dieťaťa alebo súdny súhlas v prípade, že súhlas druhého rodiča nie je k dispozícii.
- Žiadosti o návrat dieťaťa je vhodné podať čo najskôr, ideálne do jedného roka od premiestnenia; v prípade dieťaťa s vyspelým názorom môže súd prihliadnuť na jeho názory v rámci procesu.
- Pri medzinárodnom manželstve je dôležité posúdiť, kde má dieťa obvyklý pobyt a ktoré súdy sú kompetentné na rozhodovanie o návrate dieťaťa.
- V niektorých prípadoch môže byť potrebné osloviť zastupiteľský úrad SR alebo právneho zástupcu akreditovaného na zastupovanie v zahraničí.
Príklady a praktické poznámky
Ak manžel chce odsťahovať sa s dieťaťom do zahraničia ešte pred rozvodom a upravením zverenia do opatery, práva oboch strán sú dosť zložité. V prípade, že súd určí zverenie dieťaťa do starostlivosti jednej strany, vycestovanie mimo štát bez súhlasu môže znamenať únos a vystaviť dotknutú osobu trestnému stíhaniu podľa platných zákonov. Ak už ste rozvedení a dieťa je vo vašej starostlivosti, vycestovanie s dieťaťom mimo SR je možné iba so súhlasom súdu alebo oboch rodičov.
Domáce násilie je rizikovým faktorom, ktorý môže ovplyvniť rozhodnutia súdov a vyžadovať špeciálne posúdenie a ochranné opatrenia. V konaniach Haagskeho dohovoru je potrebné zohľadniť princípy najlepšieho záujmu dieťaťa a právo dieťaťa vyjadriť svoj názor, pričom súdy musia posudzovať vek a vyspelostné parametre dieťaťa.
Kontakty a praktické rady
Ak sa domnievate, že vaše dieťa bolo neoprávnené premiestnené alebo zadržané v zahraničí, môžete kontaktovať Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (CIPC) ako ústredný orgán SR. Taktiež je vhodné vyhľadať právnu pomoc a zvážiť spoluprácu s advokátom špecializovaným na rodinné právo a medzinárodné právo súkromné, prípadne využiť zastupiteľský úrad SR v štáte, kde sa dieťa nachádza.
Neoprávnené premiestnenie dieťaťa môže mať vážne dôsledky pre psychický a emocionálny vývoj dieťaťa a nesmie sa podceňovať. Ochrana dieťaťa a jeho najlepší záujem by mali byť vždy na prvom mieste pri všetkých rozhodnutiach.