Existujú veľké množstvo dôvodov, kvôli ktorým sa dieťa odcudzí rodičom alebo sa k nim správa nevhodne. Keď deti vyrastú, môžu sa u nich sformulovať hodnoty alebo presvedčenia, ktoré sú v rozpore s hodnotami alebo presvedčeniami ich rodičov, čo často vedie k nezhodám a napätiu. Dokonca aj rodičia, ktorí to myslia dobre, môžu konať spôsobom, ktorý ubližuje ich dospelým deťom a sťažuje komunikáciu. Rodičia, ktorí majú napäté alebo nefunkčné vzťahy so svojimi dospelými deťmi, sa cítia smutní, úzkostliví, frustrovaní a vnútorne prázdni.
Existuje mnoho dôvodov, ktoré spôsobujú negatívne postoje a napäté vzťahy medzi dospelými deťmi a ich rodičmi. Fixné myslenie je také, pri ktorom si myslíme, že sme určitým spôsobom nastavení tak, že to, čo vieme, je už maximum a nič sa v našom živote nedá už zmeniť. Rastové myslenie je také, pri ktorom sme presvedčení, že zmeny sa môžu uskutočniť a my sa neustále môžeme posúvať ďalej. Touto problematikou sa podrobne zaoberá napríklad psychologička Carol Dweck. Pri fixnom myslení myslíme na svoje vlastnosti a schopnosti. Naša predstava je taká, že tie sú dané, zdedené, nemenné. Nadobúdame pocit, že nič sa už nedá zmeniť. Pri rastovom myslení sa sústreďujeme na snahu niečo urobiť a snaha sa neustále mení. Úžasné však je to, že mozog je neuroplastický a ak chceme urobiť zmenu, dá sa to. Čiže také vlastnosti ako kreativita, optimizmus, odvaha, sila vôle, komunikatívnosť nie sú vrodené. Dajú sa naučiť. Človek s rastovým myslením sa môže neustále meniť, posúvať, pracovať na sebe. Povzbudzujúca správa teda je to, že bez ohľadu na to, aký je vek vášho dospelého dieťaťa, rastové myslenie, teda ochota poučiť sa z neúspechov a chýb, je najlepší spôsob, ako začať budovať lepšie vzťahy.
1. V rodine existuje nevyriešené emocionálne napätie
Napäté emócie medzi rodičmi a dospelými deťmi sa môžu vyskytnúť z mnohých dôvodov. Tieto problémy vznikajú preto, lebo deti, keď vyrastajú a rozvíjajú si svoju vlastnú identitu, môžu si rozvíjať hodnoty alebo presvedčenia, ktoré sú v rozpore s hodnotami alebo presvedčeniami ich rodičov. A práve táto skutočnosť potom vedie k nezhodám a napätiu. Staré konflikty alebo traumy, ktoré neboli nikdy úplne vyriešené, sa môžu neskôr v živote znovu objaviť a spôsobiť napätie medzi rodičmi a dospelými deťmi. Ďalším veľkým zdrojom nevyriešeného emocionálneho napätia medzi rodičmi a dospelými deťmi je model zlej komunikácie, ktorý môže viesť k nedorozumeniam a zraňujúcim hádkam. Ak chcete riešiť napäté emócie so svojím dospelým dieťaťom, uprednostňujte pozitívnu komunikáciu, empatiu a porozumenie. Snažte sa komunikovať otvorene a úprimne, aktívne počúvajte obavy svojho dieťaťa a snažte sa pochopiť jeho perspektívy. Vzdorovité dospelé deti potrebujú, aby ich rodičia boli pokojní, pevní a dostatočne zrozumiteľní. Typická veta takéhoto rodiča znie približne takto: „Vážim si tvoj názor, no nesúhlasím s ním. Zdá sa, že obaja silno obhajujeme svoju pravdu a vidíme ju inak. Súhlasil by si s tým, že pokojný a konštruktívny rozhovor bude pre nás oboch lepší? Snáď by nám pomohol problém lepšie pochopiť, prípadne vyriešiť alebo by nám pomohol sa na vec pozrieť z viacerých strán. Je to určite lepšie riešenie, ako sa opäť len hádať.“
Ideálne je, keď pochopíte nielen svoje vlastné emocionálne potreby, ale aj emocionálne potreby dieťaťa. Cielený osobný rast a spoznávanie samého seba predstavuje prvý dôležitý krok. Čím lepšie rozumiete sebe, tým máte väčšiu šancu porozumieť svojmu dieťaťu. Emócie tvoria základ kvality nášho života a radosti zo vzťahov. Ak ste ignorovali alebo nerešpektovali úlohu emócií vo svojom živote, je čas zmeniť tento postoj.
2. Neuznávate zmeny
Keď sa deti stanú dospelými, rodičia môžu mať problémy s prechodom z role dieťaťa do role nezávislého dospelého. To znamená, že niektorí rodičia majú problém vzdať sa svojej rodičovskej úlohy. Existuje niekoľko dôvodov, prečo rodičia môžu mať problém vidieť svoje deti ako dospelé. Jedným z nich je nostalgia. Rodičia môžu mať problém zbaviť sa spomienok na svoje deti ako na mladých, závislých jedincov a majú problém vidieť ich ako nezávislých dospelých. Ďalšou je, že rodičia môžu mať prirodzený sklon chrániť svoje deti a starať sa o ne, aj keď sa stanú dospelými a môžu mať tiež problém prispôsobiť sa novej skutočnosti, že ich dieťa je už sebestačné. Niektorí rodičia dospelých detí sa mylne domnievajú, že potrebujú mať pocit kontroly nad životom svojich už dospelých detí a môžu mať problém vzdať sa tejto kontroly. Vy a vaše dospelé dieťa musíte navzájom otvorene a úprimne komunikovať, aby ste si vybudovali vzájomné porozumenie a rešpekt. Pripomínajte si neustále, že vaše dieťa je teraz dospelé, aj keď nesúhlasíte s niektorými jeho voľbami. Povzbudzujte svoje dospelé dieťa, aby preukázalo nezávislosť a zodpovednosť vo svojich činoch. Naučte sa dospelé dieťa aktívne počúvať a naučte sa jeho názory rešpektovať. Niektoré dospelé deti sa prestanú zdôverovať svojim rodičom po opakovanom vzorci odpovedí, pri ktorých sa cítia ešte horšie, ako keď začali o nejakom probléme rozprávať. Môže k tomu dôjsť tak, že rodič ponúka nevyžiadané rady, keď dieťa potrebuje, aby ho len vypočul, robí si srandu z dospelého dieťaťa, zľahčuje jeho bolesť, podceňuje ho alebo odsudzuje. Čím častejšie sa dospelé dieťa dostáva do týchto situácií, tým je menej pravdepodobné, že vyhľadá u rodiča podporu alebo jeho rady do života.
3. Ste veľmi kritickí
Rodičia, ktorí sú veľmi kritickí alebo odmietajú pocity alebo úspechy svojho dospelého dieťaťa, môžu mu spôsobiť emocionálne rany. To môže tiež spôsobiť, že dieťa sa bude cítiť nedôležité alebo si bude myslieť, že nikdy nedokáže splniť štandardy svojich rodičov. Ak budete k svojmu dospelému dieťaťu pristupovať odmietavo, môže sa cítiť bezmocné a neschopné. To môže v konečnom dôsledku viesť k pocitom nedostatočnosti a nedostatku sebadôvery. V niektorých prípadoch dieťa dokonca cíti, že je nechcené. Keď dospelé deti cítia kritiku, môžu sa u nich vyvinúť pocity opustenosti alebo odmietnutia. Používanie viny, hanby alebo inej manipulatívnej taktiky na kontrolu správania dospelého dieťaťa môže spôsobiť značnú emocionálnu ujmu. U dospelého dieťaťa to môže vyvolať pocit, že neovláda svoj vlastný život, čo môže vyrútiť až k pocitom odporu a hnevu. Vžite sa do kože svojich dospelých detí a pokúste sa pochopiť ich perspektívu. To vám môže pomôcť byť voči nim empatickejší a budete ich menej kritizovať. Namiesto toho, aby ste poukazovali na to, čo vaše dospelé deti robia zle, zamerajte sa na to, čo robia správne. Pozitívne posilnenie môže byť silným motivujúcim prvkom. Uvedomte si, že vaše dospelé deti sú nezávislí jedinci schopní robiť vlastné rozhodnutia. Na záver je dôležité poznamenať, že tento problém sa môže vyskytnúť v akomkoľvek type rodiny a môže byť dokonca neúmyselný zo strany rodiča. Dopad na dospelé dieťa však môže byť značný. Buďte si teda vedomí svojho správania a toho, ako môžete ovplyvniť emocionálnu pohodu vášho dieťaťa. Ak chcete situáciu v rodine zmeniť a je pre vás náročné nadviazať emocionálne spojenie so svojím dospelým dieťaťom, vyhľadajte pomoc odborníkov. Môžu vám pomôcť vyriešiť akékoľvek problémy. Po rokoch budete radi, že ste sa odhodlali problémy riešiť.
Ahojte je podľa vás chlap ešte dieťa v 25 rokoch? Niektorí ľudia nás dokážu svojím správaním a rozprávaním veľmi rýchlo rozčúliť a my ani poriadne nevieme prečo. Tento fenomén, nazývaný projekcia, predstavuje obranný mechanizmus našej psychiky. Ak posudzujeme iných ľudí, zároveň tým odsudzujme niečo v nás samých, čoho si nie sme vedomí. Projekcia nám slúži ako spôsob, ako riešiť a vysporiadať sa s neželanými emóciami, pocitmi v samých sebe. Názor psychológa Sigmunda Freuda a koncept Tieňa u Carla G. Junga sú základom tejto témy. Keď sa projekcia premieta na druhých, často vidíme len to, čím sme sami, a pripisujeme iným svoje vlastné negatívne črty. Tým pádom môžeme druhým zrkadliť naše vnútorné konflikty a hnev.
Projekcia ako obranný mechanizmus predstavuje spôsob, akým sa vysporiavame s vnútornými emóciami. Dôležité kroky zahŕňajú preskúmanie negatívnych vzťahov v našom živote, rozmýšľanie nad tým, s kým nevychádzame, a kedy vznikla podráždenosť. Často pomôže aj psychológ a terapeut. Dôležité je rozoznať, kedy používame projekciu a naučiť sa odpovedať pozitívnejším spôsobom. Všetko zlé je na niečo dobré - ak si začneme uvedomovať, čo nás dráždi na iných, môžeme začať spoznávať samého seba, rozumieť si, meniť sa a žiť kľudnejšie, menej stresujúco, menej konfliktne, akceptujúcejšie seba a iných.
Časť textu zobrazuje aj praktické skúsenosti ľudí a opisuje, že dospelosť zahŕňa zvládanie frustrácie a hnevu, a že pre mnoho ľudí je dôležité prekonať závislosť na rodičoch a rozvíjať nezávislosť a zodpovednosť. Vedec pozoruje, že sebavýchova a výchova majú významný vplyv na utváranie osobnosti a že každý človek sa učí počas celého života, čo potvrdzuje aj poznanie, že žiadny človek nie je dokonalejší a všetci sa môžeme zlepšovať.
Why Certain People Feel Like Home Instantly
Rozvoj osobnosti a temperament
Osobnosť je komplexný jav, ktorý vzniká vzájomnou súčasťou spoločenskej interakcie a biologických faktorov. Pojem osobnosť sa vyvíjal od divadelnej masky až po vedeckú koncepciu uvedomelého jedinca s určitým postavením a funkciou v spoločnosti. Podľa autorov sa osobnosť formuje už od narodenia a veľký vplyv na ňu má rodina a najbližšie okolie. Temperament predstavuje prvotnú charakteristiku nervovej činnosti a rozlišujeme štyri typy: cholerický, sangvinický, flegmatický a melancholický. Každý typ má svoje klady a slabiny a zvyčajne sa premieta do vzťahov, pracovnej aktivity a sociálneho života. Z pohľadu rozvoja osobnosti je dôležitá sebavýchova a vstup do spoločenských vzťahov, ktoré formujú charakter a motiváciu konať zodpovedne.
Podľa textu je potrebné uvedomiť si, že ľudia sú ovplyvnení výchovou a že vývin osobnosti je kontinuálny proces: človek sa učí počas celého života a nikdy nie je definitívne dokončený. Sebavýchova a jasný životný plán zohrávajú kľúčovú úlohu v tom, ako sa človek rozvíja a ako zvláda vzťahy so svojím okolím. Dôležité je neznižovať ľudí na stereotypy a uznávať ich jedinečnosť, pretože každý človek je „niekto“ s vlastnou identitou a hodnotou.
Praktické tipy pre lepšie vzťahy s dospelým dieťaťom
- Prejavujte empatiu a otvorenú komunikáciu, počúvajte bez vyvracania a bez unáhlených riešení.
- Podporujte nezávislosť a zodpovednosť dieťaťa v jeho činoch a rozhodnutiach.
- Vyhýbajte sa nadmernému kritickému tónu a vineniu; používajte pozitívne posilnenie a uznávanie úspechov.
- Dbajte na vlastné emocionálne potreby a pracujte na vlastnom rastovom myslení.
- Ak sa vzťah zhorší, vyhľadajte pomoc odborníkov - psychológa alebo terapeuta.
Všetky uvedené body ukazujú, že dospelosť je proces zodpovedného rozhodovania, zvládania frustrácie a budovania autonómie. Dospelý človek sa správa ako dieťa, keď v ňom pretrváva neschopnosť adaptovať sa na zmeny, silná potreba kontroly alebo sklon k podráždeniu a impulzívnemu správaniu. Porozumenie pôvodu tohto správania, prax rastového myslenia a otvorená komunikácia môžu viesť k lepším vzťahom a emocionálnej pohode celej rodiny.
tags: #dospeli #sprava #sa #ako #babatko