Čas očakávania príchodu nového človiečika na svet je sprevádzaný plánovaním či nákupom mnohých potrieb pre bábätko. V mnohých prípadoch však budúci rodičia dbajú aj na sebavzdelávanie v témach budúceho rodičovstva. Materské mlieko je ľahko stráviteľné pre dieťa a jeho ešte nedostatočne vyvinutý tráviaci trakt. Dojčené deti trpia menej často hnačkami a bolesťami bruška. Dojčením sa dieťa dokáže upokojiť, čo má pozitívny vplyv na jeho nervovú sústavu, zároveň si vytvára pevnejšie puto so svojou matkou. Ak má však dieťa záchvat plaču, len veľmi ťažko sa dokáže prisať na prsník.
Dojčenie však zároveň prináša mnoho benefitov aj pre matku - urýchľuje popôrodné zotavenie, pomáha k redukcii váhy, napomáha k celkovej mentálnej vyrovnanosti (a to aj vďaka hormónu - oxytocínu, ktorý sa počas dojčenia uvoľňuje). Materské mlieko obsahuje v tom správnom pomere všetky potrebné látky tak, aby bol zabezpečený optimálny telesný aj duševný vývoj dieťaťa. Niektoré štúdie ukazujú, že dojčené deti dokonca majú o niečo vyššie IQ ako nedojčené. Materské mlieko obsahuje veľké množstvo protilátok, čím prispieva k tvorbe imunity. Zároveň, keďže sa matka aj dieťa vyskytujú v rovnakom prostredí, telo matky produkuje aj špecifické protilátky proti daným patogénom v prostredí.
Mnoho mamičiek, ktoré sa rozhodli pre dojčenie, často trápi aj otázka, či sa u nich bude tvoriť materské mlieko. Faktom však je, že materské mlieko sa v mliečnych žľazách začína tvoriť oveľa skôr, ako sa dieťa narodí - a to už od 16. týždňa tehotenstva. Ako sme už uviedli, materské mlieko sa začína u žien tvoriť od 16. týždňa tehotenstva - preto dojčenie po pôrode nenechávajte „na neskôr“ alebo „až keď sa vám začne tvoriť mlieko“. Doprajte si čas s novorodencom osamote (najmä na začiatku), upokojte sa, nestresujte sa. Nájdite si pohodlnú polohu pri dojčení, v ktorej viete zotrvať po dobu, kým sa dieťa nadojčí.
Pri dojčení sa odporúča vyhýbať cumlíku či kŕmeniu z fľaše (aspoň zo začiatku, keď ešte len začínate s dojčením). Dôležité pre úspešné dojčenie je aj správne prisatie dieťatka - dieťatko by nemalo držať len bradavku, ale malo by sa prisať aj na dvorec bradavky. Dojčite tzv. „na požiadanie“ - to znamená, kedy a ako dlho to bábätko potrebuje. Ideálne je dieťa začať dojčiť už pri prvých príznakoch hladu - mľaská, otvára ústa, olizuje sa, prikladá si ruku k ústam alebo ju cmúľa, točí hlavičkou či vyplazuje jazyk. Ak je dieťa už nepokojné a plače, ťažko sa začína dojčiť.
Odborníci odporúčajú výlučné dojčenie do ukončeného 6. mesiaca života bábätka. Začiatkom 7. mesiaca sa do stravy začínajú pridávať prvé príkrmy, pričom sa aj naďalej pokračuje v dojčení. Špecializované skupiny podporujú „dlhodobé“ dojčenie do tzv. samoodstavenia dieťaťom. To znamená, že dieťa sa postupne samo rozhodne, že sa už viac dojčiť nechce - čo sa deje približne v období 3. až 5. roku života.
Počas dojčenia ( tak ako aj v každom inom životnom období) sa odporúča konzumovať zdravú a vyváženú stravu s dostatočným obsahom čerstvej zeleniny a ovocia, celozrnných potravín a zdravých tukov (napr. orechy, avokádo, niektoré druhy rýb), ktoré dodajú vám, ale aj dieťatku všetky potrebné vitamíny a minerály. Určite je vhodné sa vyhýbať vysokospracovaným potravinám (polotovarom), ktoré obsahujú aj vysoké množstvá sacharidov a tukov. Niektoré druhy potráv môžu u dieťaťa vyvolať alergickú reakciu, preto je vhodné pri príznakoch alergie vynechať alergizujúce potraviny a sledovať reakciu dieťaťa. Všetko, čo počas dojčenia prijmete do svojho tela, ovplyvní zloženie materského mlieka.
Niektoré potraviny môžu u dieťaťa vyvolať nadúvanie alebo plynatosť, preto je dôležité sledovať reakcie a podľa toho prispôsobiť stravu. Oblečenie a pomôcky pre dojčenie sa môžu zaobstarať ešte pred pôrodom. Ak máte vpadnuté bradavky, prípadne sa u vás objavili rany na bradavkách, môžete vyskúšať chrániče či klobúčiky na bradavky. Tampóny do podprsenky zabraňujú pretekaniu mlieka. Niektoré mamičky využijú aj odsávačku na mlieko - ručnú alebo elektrickú. Nakoniec je dôležité, že rozhodnutie, či dojčiť, alebo nedojčiť, je výlučne na mamičke, aj keď spoločnosť venuje tejto téme veľkú pozornosť a podporu.
Okrem toho sú ovčí jogurt a výrobky z ovčieho mlieka trendom, ktorý je podložený mnohými výhodami a pozitívnym pôsobením na ľudský organizmus. Hlavné prednosti ovčieho jogurtu v porovnaní s klasickými jogurtmi pramenia z rozdielov medzi ovčím a kravským mliekom. Ovčí jogurt je spracovaný tak, že sa odstráni laktóza, čo umožňuje konzumáciu aj ľuďom s intoleranciou laktózy.
Ovčí jogurt je bohatý na vápnik, ktorý je dôležitý pre zdravie kostí a zubov matky i dieťaťa. Obsahuje tiež probiotiká, ktoré podporujú zdravú črevnú mikroflóru a bielkoviny dôležité pre rast dieťaťa. Kozie a ovčie mlieko má nižší obsah tuku a obsahuje vyšší podiel nenasýtených tukov, čo môže zlepšiť stráviteľnosť a toleranciu u niektorých detí.
Pri výbere ovčieho jogurtu je vhodné zamerať sa na čerstvé zloženie, bez zbytočných zahusťovadiel a prísad. Biely bio jogurt vyrobený z čerstvého kozieho alpského mlieka má jemnú chuť a pevný charakter, a je vyrábaný bez sušeného mlieka či škrobu. Určený je aj pre kojencov a malé deti vďaka probiotickým baktériám mliečneho kvasenia.
Okrem ovčieho jogurtu podporuje dojčenie aj primeraný prísun ďalších živín: kyselina listová, železo, vitamíny skupiny B, vápnik a proteíny. Potraviny by sa mali vyberať s ohľadom na alergény a citlivosť dieťaťa. V tehotenstve a počas dojčenia je dôležité udržiavať dostatočný pitný režim (2-3 litre tekutín denne), vyhýbať sa nadmernému kofeínu a alkoholom a preferovať nízkotučné mliečne výrobky a zdravé tuky, ako sú olivový olej a kvalitné maslo.
V období dojčenia je tiež dôležité spraviť si poriadok s potravinami, ktoré môžu ovplyvniť nielen matku, ale aj bábätko. Nadmerná konzumácia cukru, bielej múky, alkoholu či ťažko stráviteľných jedál môže spôsobiť ťažkosti. Odporúča sa uprednostniť celozrnné potraviny, čerstvé ovocie a zeleninu, a tiež ryby dvakrát do týždňa kvôli omega-3 mastným kyselinám.
V závere je dôležité pripomenúť, že ovčí jogurt môže byť užitočnou súčasťou stravy dojčiacej matky, zároveň však všetko treba robiť s mierou a s ohľadom na individuálne reakcie dieťaťa. Pri akýchkoľvek obavách konzultujte svoje stravovacie návyky s lekárom alebo odborníkom na výživu.