Režisér má za sebou množstvo objavných expedícií, nájdenie civilizáciou nedotknutých ľudí doby kamennej v pralesoch v Novej Guinei, či objavenie megajaskyne na venezuelskej stolovej hore Chimantá. Túžil som spoznať najvyššie hory sveta, precestoval som západné Himaláje, Hindúkuš, Karakoram aj čínsky Pamír. Jeho snímky spája vždy silný príbeh, doposiaľ neobjavené čarovné miesta a neuveriteľné výkony ľudí v extrémnych podmienkach.
Pavol Barabáš sa narodil 13. septembra 1959 v Trenčíne a jeho detstvo bolo plné objaviteľských túžob. U jeho otca Jaroslava Barabáša sa rodina často vracala k technike a fotografii, čo v budúcnosti prelialo do jeho filmárskej kariéry. Už ako študent robil nosiča na Zbojnícku chatu a neskôr pracoval v Športfilme, kde ho posunuli na olympiádu v Seattli a majstrovstvá sveta v rôznych športoch.
Vyrástol v období, keď sa začínalo československé himalájske dobrodružstvo a hltal každú správu o horolezcov. Po skúsenostiach s reklamnou agentúrou a s produkciou prvých dokumentov o skialpinizme, horskej službe či horolezcoch založil vlastné produkčné štúdio K2. Filmom Tajomné Mamberamo (2000) Barabáš prvý raz zaregistroval úspech na festivale Envirofilm, kde získal Grand Prix.
Najznámejšie diely jeho tvorby s tematickým zameraním na extrémne krajiny zahŕňajú expedície do Tibetu, Patagónie, Tibetu, Ázie a Afriky a vďaka nim sa stal reprezentantom slovenského dokumentárneho filmu so silným environmentálnym jazykom. Snímka Tepuy z roku 2006 dokazuje jeho cit pre tajuplné sopky a jaskynné systémy v Orinockom pralese.
Príbehy tatranských štítov: séria o histórii a hrdinoch
Príbehy tatranských štítov sú šesťdielny dokumentárny seriál, ktorý Barabáš ukončil v októbri 2013 s dielom Stopy na hrebeni. V každom filme sa spája krása prírody s históriou výstupov na Kriváň, Ľadový štít, Gerlachovský štít a ďalšie tatranské štíty, pričom sa rekonštruujú dobové výstupy a objavujú nové fakty.
Prvá časť Súboj velikánov sa zameriava na Kriváň, Ľadový štít a Gerlachovský štít. Druhá Sny o slobode predstavuje Tatry ako útočisko pre ľudí túžiacich po slobode a odhaľuje históriu výstupov na Ganek či Žabieho koňa. Tretia Posadnutí horami vedie cez Mengusovský a Lomnický štít k príbehom vášne k horám. Štvrtá Posledný z posledných sleduje dobývanie Javorového štítu, Ostrého štítu a Prostredného hrotu. Piata Legenty a ilúzie sa venuje Rysom a Mníchu na poľskej strane Tatier a šiesta Stopy na hrebeni uzatvára zimný prechod hlavného hrebeňa Tatier.
Barabáš v týchto dieloch kladie dôraz nielen na športový výkon, ale aj na históriu a ducha času. Redaktori a historici spolupracovali s filmárom na získavaní archívnych materiálov a na rekonštrukciách dobových výstupov. Vďaka spolupráci s Poliakmi a slovenskými odborníkmi vznikla bohatá mozaika poznania a kultúrneho odkazovania.
Šesťdielny projekt ďalej ilustruje, ako Tatry neboli len miestom technických výkonov, ale aj miestom vzdelávania a kultúrneho odkazovania na ľudí, ktorí balance medzi túžbou po poznaní a úskaliami prírody. Pre divákov ponúka nielen zaujímavé fakty, ale aj krásne zábery, ktoré predstavujú Slovensko inak.
Najzaujímavejšie momenty a ľudia zo sveta Tatier
V seriáli sa objavujú príbehy ako Englischov výstup na Ostrý štít a ďalšie legendy, ktoré Barabáš predstavuje prostredníctvom rekonštrukcií, archívnych materiálov a osobných spomienok. Spomínaný príbeh Karola Engelscha, ktorý bol zobrazený ako kontroverzný prvovýstup na Ostrý štít, ilustruje, ako sa múzejné a horolezecké komunity často stretávajú s náročnými časmi pri interpretáciách minulosti.
V dokumente sa tiež pripomína úcta ku krížu na Gerlachovskom štíte a príbeh Otmar Oliva, ktorý vysvetľuje, prečo a komu kríž vyrobil. Tieto momenty dodávajú ľudskú dimenziu a emocionálne vyfučenie k vedeckým a historickým faktom.
Barabáš zdôrazňuje, že Tatry netolerujú pýchu a treba prísnu pokoru. Ak do nich vstúpite s rešpektom, ponúknu vám kus svojho pradávneho tajomstva. Jeho opisovanie histórie tatranských štítov nie je výlučne o športových výkonoch, ale aj o romantike obdobia a odkaze ľudí, ktorí sa o nich starali alebo hľadali inšpiráciu v ich prostredí.
Objavy a ľudia mimo Tatier: Afrika a Nórska hracia doska
K pobytu v Afrike a stretu s pygmejskymi komunitami patrí dôležité miesto v Barabášovej tvorbe. Opisuje cestu cez Stredoafrickú republiku a Konžskú dolinu, kde sa stretol s miestnymi komunitami, ktoré ho posúvajú k poznaniu a pochopeniu kultúrnych rozdielov. Jeho príbehy o nahých ľuďoch džungle sú silné a emocionálne, avšak treba ich chápať ako súčasť širšieho posolstva o prírode a ľudských životoch.
V jeho texte sa objavuje popis cesty do CAF (Stredoafrickej republiky) a výhľad na ťažkú realitu krajiny, kde napriek náročným podmienkam ľudia žijú s úprimnou radosťou zo života, hudby a spoločného zosúladenia v pralesnom prostredí.
Barabáš kladie dôraz na to, že cestovanie do týchto oblastí je náročné, no skúsenosť s pygmejmi a ich spôsobom života prináša unikátny pohľad na to, čo znamená žiť v súlade s prírodou a kultúrou v pravej zrozumiteľnosti.
Environmentálne odkaz a silný príbeh o ludských odvaho a skromnosti
Barabáš čerpá z dávnych príbehov a ukazuje, že Tatry a podobné lokality nie sú len výkonnostnou arénou, ale miestom, kde ľudia nachádzajú inšpiráciu a smerujú k poznaniu seba samého. Jeho diela často obsahujú posolstvo o rešpekte k prírode a potrebe spolupúčenia s miestnymi komunitami.
Takéto filmárske projekty majú podporu zo spolupráce s odborníkmi, historikmi a partnermi v regiónoch, ktoré poskytujú históriu a kontext pre diváka.