Peter Lipa sa narodil 30. mája 1943 v Prešove. Je slovenský spevák židovsko-maďarského pôvodu, skladateľ, podnikateľ, organizátor hudobných podujatí, moderátor, manažér džezového diania a dlhoročný dramaturg a promotér Bratislavských jazzových dní. Patrí medzi významné osobnosti slovenského džezu a dlhé roky bol jediným známym interpretom tohto žánru na Slovensku.
Rodinné korene a detstvo
Otec Mikuláš Löwy, narodený v Budapešti, pracoval v prešovskom kníhkupectve a mal pôvodne plesňový zoznam rodinných predpokladov. Mama Jolana Lipová, narodenej v Rumunsku, viedla malé rodinné papiernictvo. Obaja rodičia ešte pred vojnou dlhodobo žili v Prešove. Otec bol počas Slovenského štátu rasovo prenasčovaný; keď mal Peter rok, otca vzali na komandatúru a potom ho deportovali do Auschwitzu, kde nedožil sa slobody. Mama sa v tejto dobe zľakla, zavrela obchod a rodina sa na chvíľu rozdelila.
Utečenie a schovávačka počas druhej svetovej vojny
So sestrou Katarínou sa skrývali v Kláštore pod Znievom, kde ich rádové sestričky prijali ako siroty. Po vojne rodina žila vo veľkej neistote: „Mama ma vychovávala ako kresťanské dieťa,“ a deti vyrastali s nádejou, že otec sa možno raz vráti. Po roku 1949 nastúpil Peter do školy Santa Maria v Prešove a neskôr študoval na priemyslovke v Košiciach odbor zememeračstvo a geodézia. Keď mu v 19-tich rokoch hrozila vojna, pokračoval v štúdiách v Bratislave, v odbore Ekonomika a organizácia stavebnej výroby, kde sa naplno začal venovať hudbe.
Mladosť a prvé kroky v hudbe
Peter šiel do Bratislavy, kde sa spolu s kamarátmi Bruno Beisetzer a Daniel Vinter rozhodli vytvoriť skupinu Struny. Na internáte Bernoláčka vznikla táto formácia, ktorá sa postupne stala súčasťou toho, čo neskôr poznáme ako bratislavskú hudobnú scénu. V roku 1964 spieval v Bratislave s Beatmeni na koncertoch po anglicky. V roku 1966 vznikol V-Klub, ktorý sa stal centrom živej hudby a kde sa aj Struny neskôr pohybovali. Počas štúdia na Stavebnej fakulte SVŠT prišiel do skupín Istropolitana a neskôr Blues Five, ktorá získala na beatovom festivale v Prahe cenu Objav roka v roku 1968.
Obdobie normalizácie a prienik do sveta hudby
Počas štúdia a skorých profesijných krokov Peter čelil politickým tlakom a obmedzeniam. V období normalizácie nemohol nahrávať v Bratislave, no jeho hudobná kariéra sa rozvíjala aj cez zahraničné pôsobenie cez Slovkoncert. Prvý samostatný album vyšiel až po 40. roku života, v roku 1983 s názvom Neúprosné ráno, pričom titulná skladba Moanin preložil a otextoval Milan Lasica. V rokoch 1968 - 1970 a 1972 - 1977 pôsobil aj ako redaktor Slovenského rozhlasu pre publicistiku vo vede a technike.
Skupiny a významné projekty
Peter Lipa bol členom viacerých kapiel: Struny, Istropolitana, Blues Five, HEY, Revival Jazz Band, Kombo Petra Lipu a Lipa Andršt-Bluesband. Bol tiež organizátorom Bratislavských jazzových dní a zakladateľom prvej jazzovej školy na Slovensku. Spolu s Blues Five získal v roku 1968 cenu Objav festivalu na beatovom festivale v Prahe a v nasledujúcich rokoch sa jeho hudobná dráha priečne prelínala s projektmi ako Lipa Andršt-Blues Band a neskôr T + R Band, ktorý vznikol v roku 1986 spojením Revival Jazz Band s Novým tradicionálom. V roku 1994 vznikla formácia Lipa - Šeban Band, v ktorej pôsobili významní hudobníci ako Juraj Tatár, Martin Gašpar a Marcel Buntaj.
Medzníky kariéry a výrazné úspechy
Nahral ďalšie významné albumy: Neúprosné ráno (1983) s anglickou verziu Moanin; Beatles in Blues ( live záznamy a texty Milana Lasicu); Lipa spieva Lasicu (2005), ktorý získal štyri Aurele. V máji 2012 vydal štúdiový album Lipa 68 a v októbri 2013 album Návšteva po rokoch. V októbri 2016 vyšiel vinylový dvojalbum Podobnosť čisto náhodná. K jubileu 70 rokov vyšla kniha Džez náš každodenný, ktorá mapuje jeho dlhú kariéru. Okrem vlastnej formácie, ktorú vedie jeho syn Peter Lipa mladší, hosťuje s ďalšími orchestrami a spolupracuje s AMC Trio z Prešova. Peter Lipa je považovaný za jednu z najvýznamnejších osobností slovenského jazzu a dlho bol aj jediným známym interpretom tohto žánru na Slovensku.
Život po zmene spoločenského poriadku
Po novembri 1989 sa Peter nachádzal počas Nežnej revolúcie v Španielsku a vrátil sa domov 27. novembra 1989. Opísal, že to bol zázrak, že sloboda prišla tak náhle a že sa mu podarilo naďalej žiť a tvoriť na Slovensku. V súčasnosti výrazne reaguje na zmeny hudobného sveta a tvrdí, že hoci dnes existuje oveľa viac talentov, ťažšie je preraziť a potrebné je aj promo. Hudba sa stala dostupná naprieč svetom a zmenil sa sociálny a psychologický efekt hudby.
Prínos a dedičstvo
Peter Lipa pôsobil ako redaktor a publicista v oblastiach vedy a techniky a zároveň sa stal významným organizátorom a promotérom jazzovej scény. Jeho práca v Slovenskom rozhlase a spolupráca s Viacero zoskupení predstavuje pilier dnešného slovenského jazzu a hudobného diania. Jeho kariéra ukazuje transformačný vývoj slovenského džezového sveta od 60. rokov až po otvorenie hraníc po roku 1989 a ukazuje, ako hudba a kultúrna výmena formujú umeleckú identitu krajiny.
Prehľad kľúčových dát
- Narodenie: 30. mája 1943 v Prešove
- Prvá významná kapela: Struny (1960s)
- Objav festivalu s Blues Five: 1968
- Prvý album Neúprosné ráno: 1983
- Vznik formácie Lipa - Šeban Band: 1994
- Najvýznamnejšie projekty a albumy: Beatles in Blues, Lipa spieva Lasicu, Lipa 68, Návšteva po rokoch
- Nežná revolúcia a návrat domov: 1989
Milan Lasica a Peter Lipa na festivale Oravajazz 2019
Peter Lipa je považovaný za dôležitého organizátora jazzu na Slovensku a jeho kariéra prešla od amatérskeho štartu po medzinárodný podpis s významnými spolupracovníkmi. Jeho hudba zahŕňa tradičný swing, moderný džez, latinskoamerický džez aj džezový šansón a odráža aj vplyvy rocku a popu, ktoré sa prelínajú s jeho dlhoročnou praxou a elektronickým bluesom. Jeho životný príbeh je výnimočne prepletený s históriou slovenského kultúrneho a hudobného života, pričom jeho odkaz pre budúce generácie pozostáva zo schopnosti rozvíjať scénu cez organizáciu, spoluprácu a umeleckú odvahu.