Je filozofická veda, ktorá ako sústava noriem o mravnom, morálnom a spoločensky vhodnom správaní ľudí má v súčasnosti nezastupiteľné miesto v ošetrovateľskej praxi. Tu sa premieta v podobe základných princípov ošetrovateľskej etiky. Dôraz je kladený na riadenie sa etickým kódexom sestry - rešpektovať hodnoty ľudského života, ľudských práv a jedinečnosti človeka ako ľudskej bytosti.
Historická línia práv pacientov a základné ciele etických kódexov
Prvý kódex práv pacientov vznikol v roku 1971 a formuloval ho lekárnik David Anderson z Virgínie (USA). O rok neskôr v roku 1972 prijala Asociácia amerických nemocníc vlastné práva pacientov. Práva pacientov sú morálnym kódexom. Je to hľadanie kompromisu medzi potrebami chorých a možnosťami spoločnosti. Ak nie je možné splniť potreby pre ekonomické, alebo iné obmedzenia v štátoch, hovoríme o tzv. 1. Etický kódex sestry (ďalej len kódex) vyjadruje základné ciele a hodnoty ošetrovateľského povolania.
Sestry majú štyri základné zodpovednosti: a. podporovať zdravie, b. predchádzať chorobám, c. obnovovať a udržiavať zdravie, d. konanie dobra, d. a. b. c. Dôraz na ochranu súkromia sa premieta do toho, že sestra uvážene chráni informácie dôverného charakteru. Sestra je zodpovedná za profesionálnu kvalitu ošetrovateľskej starostlivosti. Sestra pri preberaní zodpovednosti za úlohy, ktorými bola poverená zdravotníckymi pracovníkmi, je oprávnená ich prijať len vtedy, ak si je istá, že je spôsobilá na ich výkon z hľadiska svojho vzdelania, vedomostí, schopností a rozsahu skúseností.
Etika dialógu a špecifiká pediatrickej starostlivosti
V dnešnej demokratickej spoločnosti sa etika uplatňuje ako etika dialógu. Dialóg je potrebný v rámci celej spoločnosti nielen medzi zdravotníckymi pracovníkmi. Etické problémy v obore pediatria nie sú odlišné od problémov v iných medicínskych disciplínach. Pediatria sa zameriava na človeka v jeho najzraniteľnejších oblastiach života. Dieťa vzhľadom k svojmu veku je úplne alebo viac menej odkázané na iných, predovšetkým svojich rodičov a je tiež zvlášť náchylné na rôzne choroby práve v detstve. Interakcia lekár - pacient je tu rozšírená o rodičov. Dieťaťa chorobou sa znásobuje diagnostickými a terapeutickými postupmi a najmä hospitalizáciou. Dieťa treba hospitalizovať iba vtedy, ak starostlivosť, ktorá jeho aktuálny stav vyžaduje, nie je možné rovnako dobre zabezpečiť doma a v ambulantnej starostlivosti. Dieťa v nemocnici má vždy právo mať pri sebe svojich rodičov alebo ich zástupcov. Rodičia, a podľa veku a mentálnej úrovne i dieťa, majú právo byť informovaní o priebehu choroby zrozumiteľným a pravdivým spôsobom, ako aj o všetkých rozhodnutiach týkajúcich sa vyšetrovania a liečby. Dieťa má byť chránené pred zbytočnými vyšetreniami, výskumami či liečbou. Deti by sa nemali hospitalizovať na oddelení dospelých a mali by mať podmienky na vyučovanie, hry a odpočinok.
Dieťa treba pripraviť na hospitalizáciu primerane veku: Ak choroba prichádza náhle, rodičia dieťaťa by mali byť pripravení ešte skôr. Najdôležitejšie je dieťa nestrašiť nemocnicou, injekciami, doma nehovoriť o chorobách, operáciách alebo smrti. Dieťa po druhom roku života pripravujeme najmenej 3 dni, najdlhšie týždeň pred prijatím do nemocnice. Dieťaťu nehovoríme nič nepravdivé, neusilujeme sa ho podviesť. U menších detí potrebujeme jasné vysvetlenie potreby, čo sa bude diať, a čo s ním robia sestry a lekári. Dáme mu obľúbenú knihu alebo hračku, oboznátime ho s časom návštev a predstavíme spolupacientov na izbe. Prítomnosť rodičov sa využíva na získavanie informácií o dieťati, jeho zvykoch, jedení, spánku a celkovom správaní pred ochorením.
Praktické pokyny pre komunikáciu s dieťaťom a jeho rodičmi
Maj ku mne úctu ako k človeku; Úprimne sa o mňa zaujímaj; Rozprávaj mi o ľuďoch v nemocnici, o prevádzke oddelenia; Vopred mi povedz, čo so mnou budeš robiť a čo odo mňa očakávaš; Nezabudni, že potrebujem ochranu, istotu, pozornosť; Venuj mi teplý ľudský vzťah; Môžeš mi všeličo povedať aj prikázať, len ma vypočuj; Nauč ma niečo nové; Som radšej, keď svoje povinnosti vykonávaš s milým úsmevom.
Praktické práva a kontinuita opatery pri hospitalizácii detí
Ubytovanie by sa malo poskytovať všetkým rodičom, pričom ich treba nabádať, aby ho prijali. Deti i rodičia majú právo byť informovaní spôsobom zodpovedajúcim ich veku a úrovni chápania. Rodičia majú právo na informovanú účasť pri všetkých rozhodnutiach týkajúcich sa starostlivosti o ich deti. Deti by sa mali ošetrovať spolu s deťmi rovnakých vývojových záujmov a nemali by sa prijímať na oddelenie dospelých. Deti majú mať všetky podmienky na hry a oddych i na vyučovanie primerané ich veku a stavu a majú byť v prostredí účelne zariadenom a stimulujúcom, ktoré ma uspokojovať ich potreby. Kontinuita opatery by mala byť zabezpečená tímom starajúcim sa o deti. S deťmi sa má zaobchádzať s taktom a porozumením, pričom treba rešpektovať ich súkromie. (Charta práv hospitalizovaných detí bola schválená na prvej európskej konferencii o hospitalizovaných deťoch v máji 1988.)
Etické princípy a ich porušenia v geriatrickej starostlivosti
Najčastejšie problémy s nedodržaním princípu súvisia s farmakologickou liečbou. Senior má predpísaný liek vzhľadom na ochorenie, nie na vek, liek je nevhodný pre seniora, má nesprávne dávkovanie a rastie riziko liekových interakcií. Ďalšie problémy sú nedostatočné liečebné stratégie, najmä v terapii onkologického ochorenia. Neštandardný prístup k liečbe malignít môže zvyšovať mortalitu. Beneficiencia sa často neakceptuje pri starostlivosti o terminálne chorých v ústavných zariadeniach, čo vedie k etickým dilemám okolo spôsobu starostlivosti, napríklad podávania umelej enterálnej výživy a tekutín. Nonmaleficiencia znamená nikdy neškodiť a minimalizovať riziká vo fyzickej, psychickej, sociálnej a spirituálnej rovine. Autonómia umožňuje pacientovi spoluúčasť na rozhodovaní a slobodné rozhodnutie o budúcej starostlivosti. Spravodlivosť vyžaduje rovnosť v prístupe k starostlivosti a spravodlivé prideľovanie obmedzených zdrojov; ageizmus a diskriminácia na základe veku sú časté objavy. Kontraindikácie vzhľadom na vek, obmedzená dostupnosť starostlivosti a nedostatočná integrácia služieb môžu ďalej zhoršiť etický kontext.
Prínosná je multidisciplinárna a holistická starostlivosť, ktorá získava poznatky z kultúrnej a sociálnej diverzity. Multikultúrna starostlivosť sa snaží znižovať etický stres a konflikty tým, že rešpektuje kultúrnu príslušnosť, vieru a hodnoty pacienta. Základné poznatky zahŕňajú otvorenú komunikáciu, rešpektovanie súkromia a dôstojnosti, ako aj prispôsobenie prístupov individuálnym potrebám seniorov. Kultúrny rozhľad je kľúčom k zlepšeniu kvality starostlivosti a minimalizácii diskriminácie na základe kultúrnych rozdielov.
Tabuľkové a grafické doplnenie poznatkov o etických problémoch
Pri pilotnej štúdii bolo zaznamenané, že najčastejšie narušenia sa týkajú nevhodného oslovovania seniorov a kontraindikácie výkonov. Všeobecne sa ukazuje, že autonómia a spravodlivosť sú v geriatrickej starostlivosti často narúšané, pričom neuškodiť sa hlasí len v ojedinelých prípadoch. Výsledky ukazujú aj to, že veková diskriminácia môže byť jednou z príčin porušenia etických princípov, aj keď väčšina respondentov považuje starostlivosť za primeranú.
| Princíp | Najčastejšie porušenia | Klasická situácia |
|---|---|---|
| Autonómia | rozlišovanie možností, nedostatočná involúcia pacienta | terminálna starostlivosť, rozhodovanie pacienta a rodiny |
| Beneficiencia | nefajčenie alebo neprimerané zásahy v terminálnej starostlivosti | pomalá alebo nevhodná liečba |
| Nonmaleficiencia | poškodzovanie skrze medikáciu alebo invazívne intervencie | nervózny prístup pri komunikácii |
| Spravodlivosť | ageizmus a nerovný prístup k liečbe | rovnaký prístup k riadnym diagnostickým terapiám |