Rodina je najdôležitejší článok pre spoločnosť aj pre jednotlivca. Rodina sa časom formovala, vyvíjala, nadobúdala svoje znaky ale aj funkcie. A tak ako sa menili všetky tieto atribúty, tak sa menili aj problémy, ktorými sa dnešné rodiny a dnešní rodičia v postmodernej spoločnosti najviac zaoberajú a ktorým sú nútení čeliť.
Vplyvom modernizácie a industrializácie sa začali diať ekonomické, politické ale aj sociálne zmeny, ktoré nemali dopad len na ľudí ako takých ale aj na samotné rodiny. Rodiny, ich forma, štruktúra sa vyvíjali po celé storočia. A tak ako sa vyvíjali rodiny vyvíjali sa alebo menili sa aj problémy rodiny či rodičovstva. Problémy, ktoré riešia rodičia dnes sú úplne odlišné ako problémy, ktoré riešili rodičia kedysi. Vplyv na tieto zmeny ako sme už spomínali mal hlavne nástup industrializácie a neskôr aj modernizácie.
Historické kontexty a súčasné výzvy
Nástupom industrializácie sa z problémov rodičovstva vytratila napríklad otázka pomoci detí pri práci na poli, pri hospodárskych zvieratách či iných niektorých domácich prácach. Nástupom industrializácie začalo čoraz viac ľudí a rodičov pracovať v továrňach, takže na prácu na poli už nemali čas. Keďže cestovanie do miest bolo pre ľudí únavné a náročné, začali sa do týchto miest aj sťahovať a tak začal pomaly vidiecky život upadať a meniť sa. Po presťahovaní ľudí do miest sa začali meniť aj ich osobné ale aj rodičovské problémy - a tie s čoraz modernejšou dobou boli diametrálne odlišné od tých, ktoré zažívali rodičia pred touto modernizáciou. Tieto postmoderné problémy rodičovstva sa týkajú všetkých a je potrebné ich riešiť takmer v každej rodine.
Každý jeden človek patrí do určitého sociálneho spoločenstva a tým je tradične - rodina. „Rodina je primárnym kontextom ľudskej skúsenosti od kolísky až po hrob. Je to istý druh inštitúcie, ktorá má pre vývoj a život človeka nenahraditeľný význam.“ Pasternáková (2015) dodáva, že „rodina je primárnou skupinou, ktorá sa po narodení dieťaťa stáva jeho prvým socializačným činiteľom, a zároveň sa tak stáva členom jeho prvej sociálnej skupiny.“ Rodina, ktorá je základnou sociálnou skupinou spoločnosti pozostáva najmenej z dvoch členov - rodičov a detí. Medzi rodinu tiež zaraďujeme ďalších rodinných príslušníkov ako stará mama, starý otec, bratranci a sesternice, strýko, teta a mnoho iných. Členovia rodiny sa riadia vzormi správania sa. Každý člen rodiny plní určitú sociálnu úlohu.
Diagnóza súčasného stavu rodín
Rodina založená manželstvom je základnou bunkou spoločnosti. Spoločnosť všetky formy rodiny všestranne chráni (Zákon o rodine). Rodina spolu so školou plnia aj významné výchovné úlohy, ktoré sa vzájomne doplňujú (Průcha - Walterová - Mareš, 2009). Nikto z nás by nemal existovať bez rodiny. Aj keď sa nájdu ľudia, ktorí rodinu nemajú či ju nepoznajú, po narodení sa človek patrí do nejakej sociálnej skupiny či už to bude s biologickými/náhradnými rodičmi alebo inštitúciami, ktoré sa dieťaťa ujmú. Rodina je pre človeka základným piliérom, kde sa mu dostávajú prvé vedomosti, láska, rešpekt, nadobúda svoje prvé skúsenosti a môže sa vyvíjať po fyzickej aj psychickej stránke.
Na to aby sme mohli ako ľudia založiť rodinu potrebujeme ľudskú reprodukciu, ktorej základom sú biosociálne cykly. Prvá fáza je rodenie novej generácie, druhá fáza je výchova, tretia fáza je profesionálna príprava a začleňovanie do spoločenskej deľby práce, ktorá tiež vychádza zo sociálno-ekonomických faktorov. Ďalšou fázou je opäť biologická reprodukcia - nástup novej generácie - a začiatok nového cyklu. Každý cyklus je ovplyvnený predchádzajúcim a ovplyvňuje nasledujúci. Podľa Poppera (2013) ekonomická situácia v krajine výrazne vplýva na reprodukciu ľudí a na samotné partnerské vzťahy. Neustále hospodárske krízy a inflácia znižujú motiváciu mladých zakladať rodiny a mať deti.
Pomalé rodičovstvo ako reakcia na rýchlosť dnešného sveta
Postmoderná spoločnosť býva charakterizovaná ako pluralistická a odmieta absolútno. Narratívou súčasnosti je diverzifikácia foriem rodinného spolužitia a identifikácia rôznych rodinných štruktúr - adoptívne rodiny, rodiny s jedným rodičom, rodiny bez manželstva, homosexuálne rodiny a podobne (Marková, 2012).
Podľa mojich skúseností a výskumu ľudských príbehov je dôležité uvedomiť si, že aj v adopcii existujú pozoruhodné výsledky. Adopcia môže viesť k pozitívnemu vývoju detí v porovnaní s prostredím bez rodiny, pričom niektoré štúdie ukazujú aj vyššie IQ a lepšie školné výsledky u adoptovaných detí, hoci môžu existovať rôzne výzvy (Van IJzendoorn - Juffer - Poelhuis, 2005 in Bohovicová, 2010).
„Rola profesionálneho rodiča“ je zložité spojenie rodičovskej a profesionálnej role. Ide o zodpovednú prácu, ktorá spočíva v nepretržitej starostlivosti o dieťa, ktoré má špecifické potreby vzhľadom k tomu, že nemôže vyrastať vo svojej vlastnej biologickej rodine. Hlavným poslaním profesionálneho rodiča je naplniť potrebu blízkej osoby, s ktorou si dieťa vytvorí vzťah (Úrad práce, sociálny vecí a rodiny, 2017).
Postmoderná spoločnosť vyzdvihuje úlohu rodiny ako prostriedku proti sociálnym problémom. Služby komunitného charakteru môžu zohrávať kriticky dôležitú úlohu v prevencii rozpadu rodín a zneužívania detí, čím sa redukuje záťaž na štátne inštitúcie ochrany detí. Je dôležité aktivizovať komunitné služby a partnerstvo so štátom, aby sa posilnila úloha rodiny a vzťah medzi dieťaťom a dospelým.
Pomalé rodičovstvo v praxi
Pomalé rodičovstvo nie je o zrušení aktivít a vzdelávania, ale o reakcii na rýchlu dobu tým, že sa rodine dá viac času a priestoru. Zásady pomalého rodičovstva zahŕňajú nechať deťom dostatok priestoru a času na spontánne nápady, pohyb a hru podľa vlastného tempa. Deti by nemali mať podiel nadmerného programu, čo znamená menej krúžkov a menej stresu. Mamička Ema tvrdí, že: „Nechaj deti, nech sú sami sebou.“ Deti by sa mali hrať bez zásahov dospelých a objavovať svet prirodzene, čo posilňuje ich vnútornú vyrovnanosť.
V praxi to znamená robiť voľby, ktoré podporujú prirodzený vývin dieťaťa: nechať ho skúmať prostredie, zbierať prírodné predmety, hrať sa na čerstvom vzduchu, radiť sa s dieťaťom a nebyť príliš nároční na jeho kognitívne výkony v skorom veku. Rodičia, ktorí implementujú pomalé rodičovstvo, vyžadujú menej zložitých aktivít a viac času na pozorovanie dieťaťa a na budovanie vzťahu.
Nie všetci sú z pomalého rodičovstva nadšení. Kritici upozorňujú na nedostatok podnetov, ktoré sú potrebné pre primárnu socializáciu a rozvoj. Podľa zástancov však dlhodobý efekt spočíva v tom, že deti dostanú viac priestoru na rozvoj svojej identiteit, kreativity a sebauvedomenia. „Deti nepotrebujú vždy okamžité uspokojenie, ale podporu pri dlhodobom raste,“ pripomínajú stúdie a skúsenosti z praxe (Ema, 2020s).
Spomalte, aby ste išli rýchlejšie - Sila pauzy | Ralph Simone | TEDxUtica
RozPrávanie sa s túžbou ponechať deti vo voľnom priestore a v autentickom kontakte s prírodou vedie k rozvoju empatie, resilience a zodpovednosti voči ostatným. Z pohľadu podpory mladých rodín je dôležité, aby štát a komunita vytvárali služby, ktoré zjednodušujú rodičovstvo bez tlaku na výkon a materializmus. Ako príklad môže slúžiť vytváranie služieb komunitnej siete a vzdelávacích programov, ktoré zdôrazňujú emocionálnu a sociálnu zrelosť, a nie len akademické merateľné ukazovatele.
| Aspekt | Popis | Prínos |
|---|---|---|
| Spomalenie tempa | Viac času na hru, menej krúžkov | Vyššia emocionálna stabilita |
| Prítomnosť rodiča | Rodič je fyzicky aj emocionálne prítomný | Bezpečné viazanie |
| Podnety | Prirodzené objavovanie sveta | Kreativita a samostatnosť |
Nečakáme, kým sa niečo udeje zo strany štátu. Snažíme sa ho však podporiť všade, kde sa uberá týmto smerom. Sme iniciatívni a budujeme spolu s našimi klientmi služby, ktoré im môžu byť oporou a zároveň byť v súlade s touto filozofiou. Cieľom je, aby sa z terajších detí o 20 rokov stali dospelí, ktorí sa vedia postarať nielen o seba, ale aj o ľudí okolo seba. Chceme, aby tu o 20 rokov boli dospelí, ktorí načúvajú jeden druhému, učia sa od seba navzájom, ctia každého človeka a majú zaujímavý pohľad na svet bez urážok a ponižovania.