Hra je neoddeliteľnou súčasťou života každého človeka, a to od najútlejšieho veku až po starobu. Pre deti s mentálnym postihnutím to platí rovnako, avšak s prihliadnutím na ich individuálne potreby a schopnosti. Edukačné hry predstavujú efektívny nástroj na rozvoj ich kognitívnych, sociálnych a emocionálnych zručností.
Tento článok sa zameriava na význam edukačných hier pre mentálne postihnutých, ich rozdelenie, funkcie a praktickú realizáciu. Autizmus, zrakové postihnutie alebo iné zdravotné komplikácie môžu ovplyvniť spôsob, akým sa deti hrajú a učia. Výber správnych hier a hračiek je kľúčový pre podporu ich rozvoja, socializácie a celkovej pohody. Tento článok poskytuje praktické tipy a nápady pre výber hier pre deti so zdravotným postihnutím, s cieľom podporiť ich rast, učenie a radosť z hry.
Význam hry v živote človeka
Hra je forma činnosti, ktorá sa odlišuje od práce a učenia, no má svoje špecifické postavenie. Človek sa hrou zaoberá po celý život a prostredníctvom nej sa vyrovnáva s realitou, rozvíja svoje schopnosti a učí sa novým veciam.
Pozitíva hry
- Chápanie vecí cez hru: Hra umožňuje deťom pochopiť zložité koncepty a princípy prostredníctvom praktických skúseností.
- Zažitie: Hra znamená veci zažiť, stotožniť sa s nimi, čo vedie k hlbšiemu porozumeniu a zapamätaniu.
- Rozvoj osobnosti v kolektíve: Hranie v kolektíve rozvíja osobnosť dieťaťa, učí ho spolupráci, komunikácii a riešeniu konfliktov.
- Uspokojenie a radosť: Nerušená hra uspokojuje potreby dieťaťa a prináša mu radosť, čo je efektívny spôsob spoznávania sociálnych zručností.
Hra a tvorivosť
Vlastná aktivita detí sa prejavuje v hrách tak, že dieťa zavádza do hry vlastné, novšie varianty. Dieťa si uplatní vlastnú fantáziu. Tvorivosť v hre a hra v tvorivosti. V tvorivej činnosti by nemala chýbať spontánnosť. Pri hre má byť pocit voľnosti, potešenia, nezávislosti, slobody bez ktorej by hra nebola možná. Pri spontánnej hre sa uplatňujú tak vonkajšie potreby, ako aj vnútorné potreby. Pri hre by mal byť uvoľnený pocit, tvorivá činnosť by mala byť tvorivo uspokojená. Hra citovo napĺňa a obohacuje. Pri hre sa prejavuje nadšenie a entuziazmus. Hra znižuje napätie. V tvorivej hre sa vyjadrujú zážitky zo života, u starších detí dej dokážu rozvíjať a v tom im pomáha fantázia.
Postihnuté deti sa tiež radi hrajú ako každé zdravé dieťa, ale musíme brať do úvahy ich postihnutie, aby sa nezhoršil ich zdravotný stav. U mentálne postihnutých detí musíme brať ohľad na ich mentálny vek. Dôležité je do hry zapojiť celý kolektív detí, nie stále tých istých, musíme docieliť, aby sme deti zaujali a aby sa deti nezačali nudiť, pretože potom nastáva nepozornosť a vyrušovanie, rozptyľovanie ostatných žiakov. Hra by nemala trvať dlho, jedna hra maximálne 20 minút.
Rozdelenie hier
Existuje mnoho spôsobov, ako rozdeliť hry do kategórií.
Typy hier
- Hry predmetové: Dieťa manipuluje s predmetom.
- Hry úlohové, námetové: Dieťa berie na seba známu sociálnu rolu, napodobňuje činnosť dospelého.
- Hry dramatizačné: Dieťa vo svojej predstave vytvára rôzne postavy a deje.
Isté je, že deti pri napodobňovaní dospelých si nájdu priestor pre individuálny prejav vlastnej tvorivosti.
Psychologické znaky hry
Psychologické znaky hry hovoria o našich pocitoch a čo nám hra prináša. Človek sa hrá pre samotnú hru, pre potešenie. Hra neprináša žiadny vonkajší materiálny úžitok (napríklad na rozdiel od práce). Hra má zmysel sama v sebe. Hra nám poskytuje pocit výnimočnosti dočasného bytia v inom svete (v hre môžeme byť kýmkoľvek a čímkoľvek). Hru sprevádzajú pocity napätia a radosti. V hre sa aktivizujú všetky stránky osobnosti (myslím, cítim, konám ako chcem).
Funkcie hry
V hre ako spontánnej činnosti si môžeme „odskúšať“ riešenie úloh skutočného života a tým hra plní svoju psychologickú (rozvojovú) funkciu:
- Spoznávame a učíme sa zvládať svoje pocity a emócie.
- Rozvíjame si fantáziu, predstavivosť a tvorivosť.
- Rozvíjame svoju vôľu, odvahu, vytrvalosť.
- Rozvíjame schopnosť cítiť a pracovať s ostatnými ľuďmi.
Hra týmto plní aj svoju spoločenskú funkciu:
- Vytvára sociálne vzťahy medzi ľuďmi.
- Dáva možnosť prejaviť sa a sebarealizovať.
- Pomáha kultivovať a pestovať medziľudské vzťahy.
Realizácia hry
Animátor pri hrách vystupuje ako ich organizátor. Na začiatku svojho profesionálneho pôsobenia je dôležité, aby ste si osvojili základnú schému „ako to celé funguje“.
Príklady edukačných hier pre mentálne postihnutých
Pri výbere edukačných hier pre mentálne postihnutých je dôležité zohľadniť ich individuálne potreby, mentálny vek a schopnosti. Hry by mali byť jednoduché, jasné a zábavné, s dôrazom na rozvoj konkrétnych zručností.
Hry na rozvoj kognitívnych zručností
- Triedenie predmetov: Rozdeľovanie predmetov podľa farby, tvaru, veľkosti alebo materiálu. Táto hra rozvíja schopnosť rozlišovať, kategorizovať a logicky myslieť.
- Pexeso: Hľadanie párov obrázkov. Pexeso rozvíja pamäť, koncentráciu a vizuálne vnímanie. Pre mentálne postihnutých je vhodné začať s menším počtom kartičiek a jednoduchšími obrázkami.
- Puzzle: Skladanie obrázkov z jednotlivých dielikov. Puzzle rozvíja priestorovú predstavivosť, jemnú motoriku a schopnosť riešiť problémy.
- Hľadanie rozdielov: Porovnávanie dvoch podobných obrázkov a hľadanie rozdielov. Táto hra rozvíja pozornosť, vizuálne vnímanie a schopnosť detailného pozorovania.
Hry na rozvoj sociálnych zručností
- Hry na napodobňovanie: Napodobňovanie pohybov, zvukov alebo výrazov tváre. Tieto hry rozvíjajú sociálnu interakciu, neverbálnu komunikáciu a schopnosť empatie.
- Hry na roly: Hranie rôznych rolí, napríklad lekára, učiteľa, predavača. Hry na roly rozvíjajú sociálne zručnosti, komunikáciu, predstavivosť a schopnosť vcítiť sa do role inej osoby.
- Spoločenské hry: Hry, ktoré vyžadujú spoluprácu, komunikáciu a dodržiavanie pravidiel. Príklady: Človeče nehnevaj sa, karty, domino. Tieto hry rozvíjajú sociálne zručnosti, učia deti rešpektovať pravidlá a spolupracovať s ostatnými.
Hry na rozvoj emocionálnych zručností
- Hry na rozpoznávanie emócií: Hádanie emócií podľa výrazu tváre, tónu hlasu alebo situácie. Tieto hry rozvíjajú emocionálnu inteligenciu, schopnosť rozpoznávať a pomenovávať emócie.
- Hry na vyjadrenie emócií: Kreslenie, maľovanie, modelovanie alebo hranie divadla. Tieto hry umožňujú deťom vyjadriť svoje emócie a pocity, rozvíjajú kreativitu a sebaexpresiu.
- Hry na zvládanie emócií: Hry, ktoré učia deti relaxačné techniky, ako napríklad dýchanie, meditácia alebo vizualizácia. Tieto hry pomáhajú deťom zvládať stres, úzkosť a iné nepríjemné emócie.
Dôležité aspekty pri výbere a realizácii hier
- Individuálny prístup: Zohľadňovať individuálne potreby, schopnosti a mentálny vek dieťaťa.
- Jednoduchosť a jasnosť: Hry by mali byť jednoduché, jasné a ľahko pochopiteľné.
- Zábava a motivácia: Hry by mali byť zábavné a motivujúce, aby deti mali chuť sa do nich zapojiť.
- Krátke trvanie: Hra by nemala trvať príliš dlho, maximálne 20 minút, aby sa deti nezačali nudiť a strácať pozornosť.
- Zapojenie celého kolektívu: Dôležité je zapojiť do hry celý kolektív detí, nie stále tých istých.
- Pozitívna atmosféra: Vytvárať pozitívnu a podporujúcu atmosféru, kde sa deti cítia bezpečne a môžu sa slobodne prejaviť.
- Prispôsobenie pravidiel: V prípade potreby prispôsobiť pravidlá hry, aby boli pre deti s mentálnym postihnutím zvládnuteľné.
Autizmus a hry
Autizmus je neurovývinová porucha, ktorá ovplyvňuje schopnosť komunikovať a sociálne interagovať. Dieťa s autizmom má častokrát problém s verbálnou aj neverbálnou komunikáciou a limituje sa na úzky rozsah záujmov. No každý jedinec s autizmom je jedinečný a má rôzne silné aj slabé stránky, s ktorými mu vedia skvele pomôcť vzdelávacie hračky. Vybrať tie správne je kľúčom k ich rozvoju.
Tipy pre výber hračiek pre deti s autizmom:
- Zmyslové hračky: Deti s autizmom často reagujú pozitívne na hračky, ktoré stimulujú ich zmysly.
- Stavebnice a konštrukčné hry: Sú užitočné pre deti s autizmom najmä z toho dôvodu, že im pomáhajú zlepšovať koncentráciu a trpezlivosť. Z praxe sme zistili, že veľmi obľúbenou stavebnicou u detí s autizmom je magnetická stavebnica Ainstein, ktorá ponúka nekonečné možnosti stavania.
- Interaktívne hračky s vizuálnymi podnetmi: Hračky, ktoré kombinujú vizuálne podnety a interaktivitu, môžu byť veľmi prospešné pre deti s autizmom. Tieto hračky deťom pomáhajú lepšie sa sústrediť, rozvíjať zrakové schopnosti a podporujú učenie prostredníctvom hry. Práve na zlepšenie sústredenia sa a koncentrácie pri učení sa nám u detí s autizmom osvedčili lightpady - svetelné podložky, ktoré krásne podsvietia učebný materiál, čo si získa potrebnú pozornosť od dieťaťa s autizmom.
- Spoločenské hry: Pre deti s autizmom je dôležité trénovať schopnosť začleniť sa do spoločnosti a schopnosť spolupracovať. S tým deťom skvele pomôžu spoločenské hry, ako napr. pexeso alebo sady na hranie rolí, ako napr. lekárske sady či kozmetický kufrík.
- Hračky pre rozvoj trpezlivosti, sústredenia a logického myslenia: Tieto hračky pomáhajú deťom s autizmom zlepšiť ich trpezlivosť, sústredenie a logické myslenie.
Netreba zabúdať na to, že hoci sú autistické deti deťmi so špeciálnymi potrebami, správnym výberom vzdelávacích hračiek vieme výrazne podporiť ich rozvoj a ich začlenenie do spoločnosti v pokiaľ možno čo najvyššej miere. Veľmi dôležité je aj prostredie, v ktorom dieťa trávi čas - pokojná a podnetná detská izba môže výrazne prispieť k pocitu bezpečia, motivácii na učenie a k zmysluplnej hre. Najdôležitejšie je však venovať deťom s autizmom veľa lásky a trpezlivosti, rovnako ako zdravému dieťaťu.
Zrakové postihnutie a hry
V závislosti na zrakových schopnostiach a zornom poli môže dieťa so slabozrakosťou vnímať vzdialenejšie veci neostro. Rodičia by si mali všímať, ako sa dieťa doma zrakom orientuje a konzultovať využívanie zraku a podporu hry s poradkyňou včasnej intervencie. Rovnako je dôležitý výber hračiek. Jasne sfarbená hračka, kontrastujúca s okolím láka k lezeniu, aj keď dieťa nevidí presne, čo je to. Podporujeme aj hmatové skúmanie hračiek. Volíme vhodné povrchy a materiály hračiek. Pri manipulácii s predmetmi dokážu deti, ktoré nevidia, využívať rôzne časti tela. Môžu si veci pridržať nôžkami, skúmať ústami, otierať o tvár, cítiť plochu chrbtom. Obvykle sa hrajú s dvoma predmetmi v rukách - bežne deti používajú viaceré predmety naraz. Pozorne počúvajú zvuky, ktoré spôsobia búchaním, škrabaním po povrchu, ťukaním o seba, zahadzovaním. Opakujú aktivity, obmieňajú predmety. Avšak dieťa, ktoré nevidí, nemusí ešte chápať, že ide o zloženie dvoch predmetov v sebe. Ak dostane napr. kocku v poháriku, môže byť prekvapené, keď kocka pri natriasaní vyletí von. Bežne malé dieťa často pozoruje, ako niekto vkladá jednu vec do druhej (zubnú kefku do pohárika). Pomôžeme dieťaťu pomôcť porozumieť tomu. Napr. vložíme do pohára hrkálku tak, aby vyčnievala. Pomôžeme dieťaťu vnímať rukami celok a vytiahnuť hrkálku von. Neskôr hrkálku nahradíme menšou kockou, ktorá už neprečnieva. Keď deti začnú liezť, obľubujú vyťahovať veci zo skríň a zásuviek. Prakticky sa učia, že veci existujú ďalej aj v uzavretých priestoroch, nádobách. Deťom, ktoré nevidia, je potrebné tieto možnosti ukázať. Dieťa môže priraďovať pokrievky a hrnce, vrchnáky a krabice. Prázdna fľaša od šampónu nielen príjemne vonia, ale má aj zaujímavý uzáver na skrutkovanie. Panvice s viečkami sú veľké a malé. Môžeme priraďovať veľké lyžičky mame a tatovi, malú sebe. Porovnávať topánky a hľadať páry. Triediť plastové nádoby s okrúhlym alebo štvorcovým tvarom a hľadať správne viečka. Súbežne pomáhame dieťaťu chápať základné priestorové vzťahy (vnútri/vonku, na/pod, hore/dole), vlastnosti predmetov (hladký/drsný) a pojmy (veľký/malý). Stavanie kociek v priestore (veža, domček) sa opiera o zrak. Dieťa si musí vytvoriť najprv predstavu priestoru pomocou iných zmyslov. Pomôže, ak rodič sám postaví vežu a dieťaťu ju ukáže. Pre deti s veľmi oslabeným zrakom je typická skôr hra so zvukmi. Miesto farieb sa zameriavajú na povrchy a zvuky, ktoré predmety vydávajú. Gúľanie loptičiek, narážanie do seba vytvára zaujímavé zvukové možnosti. Rešpektujeme, že dieťa so slabým zrakom potrebuje viac času na spoznanie hračiek a predmetov. Ponúkame mu rôzne hračky a bežné predmety v dostatočnej miere, obmieňame ich. Pomáhame rozvíjať hru dieťaťa. Môžeme mu ukázať, ako kombinovať predmety v hre, byť spoluhráčmi v interakcii. Vytvárajme príležitosti na hru s vyberaním a vkladaním, hry na skrývačku (pod stôl, za skriňu, skrývanie hračky v nádobách). Deti si kontrolujú prítomnosť dospelého v miestnosti - kútikom oka alebo prostredníctvom hlasu. Informujeme ho o svojom pohybe v priestore. Niekedy stačí občas povedať niečo povzbudzujúce, prejaviť záujem, čo dieťa robí, ubezpečiť ho. Zabezpečíme dostupnosť hračky, napr.
Skladanie na seba a stavanie
- Kocky látkové, drevené, magnetické stavebnice, Duplo, Lego.
- Spojovanie napevno: použijeme stavebnice s jednoduchým pripájaním, suchým zipsom, magnetické napr. Geomag. Nevyžadujú tak presné úkony, majú dostatočne veľké diely, ľahšie sa spájajú, stavba je stabilnejšia. Volíme lákavé kontrasty farieb.
- Zapĺňanie: deti, ktoré nevidia, dávajú prednosť pred stavaním veže napr.
- Plocha na hru má byť dostatočne veľká.
- Ohraničenie: pre deti s obmedzeným zrakom môže byť problém udržať si prehľad o využívaných hračkách, dieloch stavebnice. Pomáha ohraničenie priestoru, napr. stolík alebo podnos so zvýšeným okrajom.
- Postupný vývin hry: dieťa od spájania dielov, búrania veže, stavania múru prechádza do rozvinutejšej formy hry. Kocky a stavebnice slúžia kombinačnej i funkčnej hre.
Pre deti s CVI upravíme všetko tak, aby mali čo najlepšie podmienky pre zapájanie zraku. V prvej fáze bude dieťa zrejme potrebovať stlmené svetlá, svetelný box, jednofarebné predmety v jeho obľúbenej farbe alebo také, ktoré sa lesknú. A tiež prostredie bez rušivých vplyvov. Niektoré deti budú potrebovať čas na to, aby sa začali hrať s predmetmi, ktoré ešte nevideli. Veľa zábavy pri vyhadzovaní alebo vhadzovaní predmetov spraví napríklad lesklé vedierko, ktoré bude mať na dne malé svetielko a podobne.
Hry pre deti so závažným viacnásobným postihnutím
Deti so závažným viacnásobným znevýhodnením potrebujú podporu vo všetkých oblastiach denného života. Ich hrové aktivity sa vyvíjajú pomalšie, potrebujú velia opakovaní. Často odmietajú neznáme a zotrvávajú v osvojených zručnostiach. Nemôžeme hovoriť o jednotnej skupine detí. Pri kompenzácii znevýhodnením môže hrať dôležitú úlohu zrak. Preto je dôležité tieto deti čo najskôr podchytiť a podporiť ich, ak je to možné, aby sa naučili zrak používať. S primeranom podporou a v podnetnom prostredí často dosahujú viac, ako sa očakávalo.
Princípy podpory hry u detí so závažným viacnásobným postihnutím:
- Bdelosť: je dôležité rozpoznávať stavy bdelosti a aktivity dieťaťa. Úroveň bdelosti sa môže veľmi rýchle meniť, je to veľmi individuálne. Môžu pomôcť videonahrávky pri zisťovaní, v ktorej dennej dobe je dieťa najbdelejšie a ako to môžeme ovplyvniť.
- Naladenie na hru: deti sa líšia aj v schopnosti udržať pozornosť, ako aj v jej zameraní. Niektoré deti sa viac venujú svojmu telu, predmetom na tele (oblečenie), iné sa dokážu zamerať aj na vzdialenejšie objekty.
- Zmyslové kanály: Nielsenová prirovnáva zmyslové kanály ku bránam.
- Komunikačné možnosti: deti môžu dať najavo svoje želanie pomocou reči tela, zvukov, gest.
- Správne polohovanie má vplyv na úroveň bdelosti.
- Pohybové možnosti: zisťujeme, ako môže dieťa aktívne skúmať prostredie. Dokáže pohybovať prstami po predmete pod rukou? Pohybové znevýhodnenie spôsobuje ťažkosti pri rôznych funkciách tela, sedení, chôdzi, prehltaní, používaní rúk, hovorení.
- Zvýšená alebo znížená citlivosť voči podnetom: podnet má byť primerane silný pre dieťa, inak si ho nevšimne, alebo je pre neho ohrozujúci. Čo je príjemné pre nás, nemusí platiť pre dieťa. Pritom dieťa môže mať rozdielnu citlivosť v rámci jednotlivých zmyslov- napr. byť precitlivené na zvuky a menej citlivé na zrakové podnety. KVALITA HRY MÔŽE BYŤ INÁ. Podporujeme dieťa podľa jeho vývinovej úrovne. alebo dieťa zmenšuje množstvo podnetov, je nimi zahltené, nevie ich spracovať.
Hra je na rozdiel od stereotypného správania viac iniciovaná a kontrolovaná dieťaťom, častejšie sa mení, obsahuje viac napätia medzi očakávaním a prekvapením. Nielsenová odporúča rešpektovať stereotypné správanie, nebrániť mu. Navrhuje radšej vnášať do neho nejakú zmenu. Môže sa to týkať predmetu, hračky. Napríklad trubičku, s ktorou dieťa stereotypne pohybuje, zmeníme tak, že do nej vložíme zvonček, čo môže podporiť novú aktivitu dieťaťa. Alebo ponúkať novú možnosť s rovnakým predmetom - k lesklému zavesenému pohyblivému predmetu pridáme žiarivý krúžok inej farby, ktorý sa súčasne rozoznie pri pohybe. Napr. u dvojročného nevidiaceho dievčatka, ktoré každý predmet stláča, zatrasie a odhodí, rozšírilo aktivitu obmieňanie predmetov a podložiek, na ktoré predmety zahadzovala. Počúvala tak nové zvuky. U niektorých detí je potrebné najprv vzbudiť pozornosť, uvedomovanie seba, sveta a zistiť, ako nám dáva najavo, čo vníma, cíti. Ak dieťa prevezme iniciatívu a samo začne ovplyvňovať situáciu, je to už príprava na hru. Rodičia s podporou poradkýň včasnej intervencie môžu zisťovať, za akých podmienok dieťa dokáže zámerne konať. Upraviť polohu, zmeniť svalové napätie, podporiť využitie zraku. Napr. dieťa po prekonaní závažného ochorenia neovláda pohyby hlavy, trupu, potrebuje premyslenú podporu. Avšak dokáže pohybovať rukou a prstami. Sedenie sa upraví tak, aby sa mohlo dotýkať hmatových a vibračných hračiek, zapínať ich a vypínať. Dostáva sa tak manipulačnej hre. Zrakom vidíme priestor pred sebou naraz - ako celok. Sluchové a hmatové vnemy však prichádzajú postupne, po častiach. U detí, ktoré nemôžu meniť zo zdravotných dôvodov svoje prostredie, prispôsobíme ho jeho možnostiam - aby dieťa mohlo niečo ovplyvňovať. Videonahrávky môžu zachytiť aj malé signály a pokroky počas hrania s dieťaťom, ktoré si inak nevšimneme. Dieťa najskôr spracováva skúseností cez svoje telo. Prežíva radosť zo zmyslových, telesných zážitkov v okamžiku, keď sa podnety objavia. Tieto zážitky sú potrebné na budovanie základných životných skúseností.
Metódy a prístupy na podporu hry
Metóda bazálnej stimulácie (Frölich 1995)
Prístup podporuje uvedomovanie si svojho tela cez telesné, vestibulárne, vibračné zážitky. Telo je aj vstupnou bránou pre kontakt. Zažívanie vlastného tela slúži ako báza možného nadviazania kontaktu so širším okolím.
- Telesné zážitky vlastného tela: masáž dieťaťa, dotyk rôznych materiálov
- Vestibulárne zážitky: prežívanie rovnováhy, pohybu, zažívanie tela v priestore pri zmene polohy, húpaní, kolísaní.
- Vibračné zážitky: vyvolávané vibráciou voči telu pomocou hovorenia, spievania, vibračnými vankúšikmi, perličkovým kúpeľom.
Veronika Sherborn, pohybová pedagogika (1990)
Metóda podporuje intenzívnejšie uvedomovanie si tela, komunikácie, pohybových schopností. Sú to dôležité podmienky pre rozvoj interakcie s druhými. Zakladá sa na prvotných zážitkoch spojených s pohybom a správaním malých detí pri chovaní, zabalení, kŕmení, umývaní. Dieťa si uvedomuje svoje telo tým, že sa s ním hýbe, alebo sa samo pohybuje. Získava tak dôveru a kontrolu nad svojím telom.
Podpora komunikácie hravým senzopatickým spôsobom, Hellendoorn a Scholtens, 1991
V tomto prístupe dospelý ponúka dieťaťu aktivity s hmatovo zaujímavým materiálom bez špecifického tvar (senzopatickým). Vníma iniciatívu dieťaťa, pozornosť, láka dieťa hmatať a manipulovať. Dospelý sa ako prvý ujíma iniciatívy- napr. fénuje nôžky, ale vždy čaká na reakciu a iniciatívu dieťaťa. Dieťa si má všimnúť, že sa niečo deje len vtedy, keď to samo chce, keď sa toho samo zúčastní a dá najavo. Dospelý sleduje najmenšie signály dieťaťa, ktorými dáva najavo, čo chce. Interpretuje ich a vzápätí odpovedá.
- Signály dieťaťa: napätie a uvoľnenie, bdelosť, radosť, očný kontakt, kontakt s materiálom, pohyby tela. Pomôže videozáznam, citlivé pozorovanie reakcií dieťaťa. Napr. ak sa dieťa pri fénovaní upokojí a potom pohne nožičkou, dospelý pokračuje vo fénovaní. Ak dieťa znovu pohne nôžkou, je pravdepodobne interpretácia správna.
Aktívne učenie, Lilli Nielsenová, 1992
Metóda hľadá možnosti, ako deti aktivizovať, prevziať viac iniciatívy a tak im umožniť učenie. Našou reakciou na aj minimálnu aktivitu dieťaťa mu pomáhame uvedomovať si, čo robí. Využívame všetky zmysly dieťaťa, vrátane zmyslu pre pohyb. Okolie dieťaťa je potrebné prispôsobiť tak, aby dieťa mohlo aj najmenším pohybom niečo ovplyvňovať. Ak sa nemôžeme hýbať, strácame predstavu obrysov a štruktúry vlastného tela, nie sme si vedomí seba. Podporujeme preto aktívny pohyb dieťaťa spojený so špecifickou odozvou okolia na pohyb (dieťa o buchnutí do hračky spôsobí jej rozkývanie, zvuk..).
Hrový tréning
Podporuje schopnosť naplánovať a previesť nejakú činnosť. Obsahuje modelovanie herných aktivít u detí s manipulačnou hrou, viac sa dá uplatniť u kombinovanej hry. Ukazujeme dieťaťu rôzne možnosti zaobchádzania s materiálom, aby sme podporili rozvoj jeho vlastnej hry.
Senzopatická hra
S rôznym beztvarým materiálom (voda, piesok, cesto…) podporuje príjemné zmyslové zážitky dieťaťa; dieťa ich aktívne vyhľadáva. Ponúkame dieťaťu rôzne materiály, venujeme pozornosť ich zmyslovým kvalitám. Zmyslové kvality hračiek sú dôležité pre všetky fázy hry. Prispôsobujeme ich dominantnému zmyslu dieťaťa.
- Hmat: tvar a povrch hračky majú byť pre dieťa dobre vnímateľné. V predmanipulačnej fáze obmieňame zážitky dieťaťa prostredníctvom rôzneho materiálu. Použijeme pri masáži rôzne žinky, olej, telové mlieko; perličkový vodný kúpeľ na nôžky, kúpeľ rúk vo vode s penou do kúpeľa, na holenie. Alebo lavór s pieskom, cestovinami, ryžou, fazuľou. Keď dieťa začína manipulovať, umožníme mu prechádzať koncami prstov po povrchu oblečenia, fixačných pásoch, opierkach. Môžeme dať na oblečenie, podložku trvalé rozpoznávacie body.
- Vibračné podnety: hudba a zvuk spôsobujú vibrácie. Dieťa sa môže dotýkať bubienka, hrudníka, hrdla pri spievaní, hovorení a vnímať vibrácie hmatom.
- Držanie tela a zmysel pre pohyb: využijeme vhodné hojdačky.
- Zvuk: motivujúce sú hračky vydávajúce pri pohybe zvuk.
- Vizuálne podnety: pre ležiace deti sú zaujímavé zavesené pohyblivé hračky, ktoré vidno dobre zospodu. Často sú nutné výrazné zrakové podnety a úpravy prostredia s voľbou vhodného osvetlenia, kontrastu, farby pre konkrétne dieťa.
- Ponuku hračiek obmieňame. Ak už dieťa začína skúmať naraz dva predmety, ponúkame mu aj rovnaké predmety na porovnávanie (váha, tvar, zvuk, plast alebo drevo..).
- S materiálom, hračkou sa ľahko manipuluje (niekedy aj pomocou nôžky, pohybu hlavy) - fólie, ľahké hrkálky, mäkké pískacie zvieratká, spínače na elektronické hračky. Pri manipulačnej hre použijeme jednoduché väčšie diely stavebníc, magnetické stavebnice, so suchým zipsom.
- Priestor pre hru má dieťa lákať k objavovaniu.
- Obmeny prostredia: vonkajšie prostredie prináša rôzne možnosti pre vnímanie dieťaťa cez vietor, slnečné svetlo, dážď. Prechádzky po lese, dlažbe alebo asfalte sprevádzajú rôzne zvuky. Deti rady sledujú jemné vlnenie koruny stromov, presvitanie svetla medzi konáre. V domácnosti je možné meniť dieťaťu podložku (molitan, matrace, tvrdšie podložky).
- Nielsenová navrhla rezonančnú dosku, ktorá zosilňuje zvuky sprevádzajúce pohyby dieťaťa.
- Polohovanie dieťaťa: dieťa by malo mať možnosť hrať sa v rôznych polohách, je vhodné polohy konzultovať s fyzioterapeutom.
- Svetlo prispôsobujeme podľa potreby dieťaťa.
- Akustika: dávame pozor na ozvenu, možnosti dieťaťa sledovať pohyby prechádzajúcich osôb.
- Akcia/reakcia: Nielsenová vytvorila „Little Room” (malá izba), ktorú využívame aj v Ranej starostlivosti. Každý minimálny pohyb dieťaťa v nej vyvolá odozvu - odmenu, ktorá dieťa láka pohyby opakovať. Pre staršie deti môže slúžiť »Position Board« - doska z dierkovaného sololitu. Podobne ako v Malej izbe sa predmety pripevňujú prádlovou gumou a tak sú stále dosiahnuteľné. Pomôcky Nielsenovej predstavíme samostatne.
Digitálne hry a postihnuté deti
Nároky na edukačné digitálne hry sú iné. Aby digitálne hry vyhovovali väčšine detí s mentálnym postihnutím musia spĺňať rôzne kritériá. V zozname určenom pre pedagógov a rodičov detí s autizmom a inými formami mentálneho postihnutia sa uvádza, že treba prihliadať na to, aby hra obsahovala zrozumiteľné inštrukcie, aby bolo možné vypnúť jej zvuk, aby sa dala nastaviť úroveň obtiažnosti, počet obrázkov na obrazovke či displeji. Pokiaľ hra obsahuje časové limity, je nutné, aby bola zakomponovaná možnosť vypnúť ich. Použité obrázky a fotografie či animácie by mali byť realistické.
Ako upozorňujú autori štúdie Digital Games - Based Learning for Students with Intellectual Disability, rizikom býva zábavný rozmer digitálnych hier. Nájsť rovnováhu medzi zábavou a učením sa nie je až také ľahké ako by sa mohlo zdať. Dieťa môže hra natoľko pohltiť, že zábavný efekt prevýši vzdelávací účinok. Táto nástraha číha predovšetkým v komplexnejších hrách - dobrodružných alebo simulačných. Práve tu je dôležitá úloha rodičov, vychovávateľov a pedagógov - dohliadať na to, aby dieťa okrem pôžitku z hry nadobudlo aj nové poznatky. Obzvlášť deti s ľahšími formami postihnutia mávajú tendenciu pochopiť vzorec riešení, a minimalizovať námahu na učenie sa, užívať si len rozptýlenie.
Senzorická miestnosť: Pomáhame študentom s autizmom sústrediť sa a učiť sa
Slovenské Pinf Hry
Vylepšenia a novinky v oblasti vzdelávacích hier pre deti s mentálnym postihnutím však možno nájsť aj u nás doma. Ondrej Vrábel zo Sobotišťa začal s vymýšľaním hier pre deti s mentálnym postihnutím, keď mal desať rokov. Koncom januára získal vo svojich 15-tich rokoch ocenenie Krištáľové krídlo za rok 2016. Ako prvú hru s názvom Pinf (imaginárne slovíčko z jeho detských čias) navrhol pre maminu sesternicu Dášku, ktorá je od neho staršia a trpí mozgovou obrnou. Vo svojich 20-tich rokoch je na mentálnej úrovni 5 - 6-ročného dieťaťa.
Ondrejova hra je pomalšia, jednoduchšia a obsahuje menej farieb než bežné počítačové hry. Ovládanie aj grafika sú nekomplikované, hráčov bez postihnutia nudia. Pinf neobsahuje hodnotenia ani skóre, pretože ako zdôrazňuje Ondrej, tie môžu pôsobiť na postihnuté deti demotivujúco. Úlohy v hre na seba priamo nenadväzujú, nasledujú po sebe náhodne. Deti viac rozmýšľajú a viac sa naučia. Ak by sa zadania v hre pravidelne opakovali, dieťa by sa naučilo ich riešenia naspamäť. Po zmene poradia bývajú však hráči častokrát bezradní. K dnešku Ondrej vytvoril vyše tucta hier, a tieto sú v rôznych jazykoch. Preklady zabezpečujú dobrovoľníci. K dispozícii sú pre užívateľov počítačov, tabletov aj smartfónov. Niektoré z jeho hier sú určené na precvičovanie jemnej motoriky, iné na pamäť, farby a písmenká (čítanie, písanie aj počúvanie). Užívatelia na Google play ohodnotili túto aplikáciu piatimi hviezdičkami. A hoci sú Pinf hry dostupné zadarmo, Ondrejovi prispievajú individuálni darcovia i rôzne organizácie.
Používanie Pinf Hier je jednoduché. Prispôsobiteľné Pinf Hry môžu byť jednoducho prispôsobené a nastavené tak, aby vyhovovali potrebám dieťaťa. Stiahnuť zdarmaStiahnite si Pinf Hry. Bezplatné pracovné listy k Pinf HrámHravé listy sú pracovné listy zamerané na abecedu, písmená, farby, matematiku, hodiny, precvičovanie si slovnej zásoby a ďalšie zručnosti či vedomosti. "Vyhovuje nám zrozumiteľnosť a rôznorodosť Pinf Hier, pomocou ktorých sa klienti učia, trénujú si pamäť, postreh, logické uvažovanie. Pre ľudí s autizmom, detskou mozgovou obrnou, Downovým syndrómom, poruchami učenia a ostatnými mozgovými disfunkciami. Je to individuálne. Domácnosti môžu využívať obmedzenú verziu Pinf Hier (9 hier, bez prispôsobení, vylepšení a aktualizácií) zadarmo. Plná verzia (26+ hier, vylepšenia, aktualizácie, prispôsobenie) stojí 2 € mesačne, bez viazanosti.Inštitúcie (školy, centrá, DS, DSS, lekári, organizácie…) majú nárok na bezplatnú skúšobnú licenciu. Plná verzia pre inštitúcie je k dispozícii od 16€ za inštaláciu ročne.
Robotická hračka Leka
Koncom minulého roka zaujal verejnosť príbeh robotickej hračky Leky. Deti s autizmom a Downovým syndrómom sa vďaka robotovi v tvare gule s tváričkou meniaca výrazy učia a rozvíjajú. Jej tvorcovia z francúzskeho start-upu ju predstavili minulý rok v Las Vegas. Aktuálne prebieha crowfundingová kampaň na dokončenie jej vývoja. Ako interaktívny robot je Leka predvídateľná a jej reakcie sú stále tie isté, čo deťom nielen s vyššie uvedenými poruchami poskytuje pocit bezpečia a vyrovnanosti, upokojuje, pomáha spracovávať pocity úzkosti a zlepšuje vnímanie senzorických podnetov. Zároveň tento guľatý robot umožňuje autistom zvyknúť si na hmatové podnety, keďže deti s diagnózou autizmu sa neradi objímajú a maznajú.
Užívatelia Leky budú mať k dispozícii jednoduché aj zložitejšie hry na zlepšovanie motorických a rozumových zručností. V ponuke je bingo s farbami, schovávačka a “dotyk-žmurk-otočka.” Vývojári sľubujú opatrovníkom, pedagógom aj rodičom možnosť zvoliť funkciu, ktorá deti s poruchami naviguje vykonávať rôzne činnosti. Ich opakovaním si zlepšujú komunikačné schopnosti a učia sa zapájať do diania vo svojom prostredí. Taktiež sa dá vybrať si, aké impulzy bude robot vysielať - zvuky, svetlá aj farby možno vypnúť. Počas hrania sa sleduje, ako dieťa napreduje a podľa jeho reakcií sa dá zvoliť náročnejšia úroveň.
tags: #postihnute #dieta #hry