V súčasnej dobe sa hľadajú stále nové možnosti pre vytvorenie lepších podmienok pre kvalitnú prípravu na vzdelávanie rómskych a ďalších detí zo sociálne znevýhodneného prostredia (SZP), najmä v kľúčovom čase ich vývinu - pred vstupom do školy. Problémy pri vzdelávaní a zaraďovaní detí do školy sú aktuálne vo všetkých krajinách s vyšším počtom minorít prichádzajúcich do školy z inojazyčného prostredia.
Posudzovanie úrovne rozumového, osobnostného, sociálneho, rečového a emocionálneho vývinu detí psychológmi pred ich vstupom do školy sa napríklad u nás realizuje psychologickými testami. Deti, ktoré majú málo podnetov k rozvoju všeobecných schopností a špecifických zručností, deti z inojazyčného prostredia a zaostalejších rómskych rodín často zlyhávajú v testoch a javia sa ako „nezrelé“ na zaškolenie, resp. ich výsledky sú pomerne často na úrovni subnormy.
Viaceré štúdie uvádzajú, že deti, ktoré nemali pred začiatkom školy vo svojom prostredí dostatok spoločensko-kultúrnych stimulov, resp. Oficiálne dáta o počte rómskych detí, ktoré neovládajú slovenský jazyk neexistujú. Mentálny deficit - príčinou mentálnej retardácie môžu byť dedičné a genetické zmeny, mozgové chyby a poruchy, kŕčové stavy, chyby látkovej premeny, pozápalové, ale aj degeneratívne zmeny. Aj nesprávna výchova, či zlý vplyv prostredia môžu zapríčiniť zaostávanie ľahkého až stredného stupňa, ktoré charakterizuje znížená inteligencia a spomalený vývin psychických funkcií, ale aj fyzických schopností.
Výchova v prostredí inej kultúry s hodnotami a postojmi odlišnými od tých, ktoré prevládajú v majoritnej spoločnosti, predstavuje ďalšiu výzvu. Rodina odovzdáva dieťaťu rómsku kultúru, jej hodnoty, normy, vzorce správania, ktoré sú však niekedy aj v rozpore s kultúrnymi normami väčšinovej spoločnosti. Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie sa zaoberal reintegráciou sociálne znevýhodnených detí zo špeciálnych škôl do štandardných škôl a vytvoril batériu testu RR-skríning ako diferenciálnu metodiku na vylúčenie mentálnej retardácie u detí vo veku 6-10 rokov.
Ako potvrdenie dôležitosti stimulačného prostredia, štandardizačný výskum testu SON-R 2 1/2-7 na Slovensku ukázal, že rozdiely medzi výkonmi rómskych a nerómskych detí sú skôr späté s účinkami stimulácie v socio-kultúrnom prostredí než s etnickým pôvodom. Pri skúmaní školskej pripravenosti detí zo SZP v predškolskom veku sa v odbornej praxi využíva aj ŠP-I (Test školskej pripravenosti na individuálnu administráciu).
Deťom, ktoré neabsolvovali predškolskú prípravu, môže významne pomôcť aj tzv. nultý ročník základnej školy - jeho úlohou je akcelerovať vývin dieťaťa v priebehu jedného školského roka, aby bolo pripravené na prvý ročník. Zriadenie nultého ročníka vychádza z potreby pomôcť deťom zo SZP, ktoré pochádzajú zo sociálneho a výchovne nedostatočne podnetného prostredia alebo nenavštevovali predškolské zariadenie.
Jednou z možností ako zlepšiť vzdelávanie detí zo SZP je spoznať ich vnútorné zdroje a kapacity pre ďalší vývin. Napomôcť tomu by mali aj psychológovia, ktorí prostredníctvom kvalitných štandardizovaných testových pomôcok a kultúrne relevantných testov zisťujú úroveň rozumových schopností týchto detí. Už v predškolskom veku, kedy väčšina detí absolvuje predškolskú prípravu v podnetnom sociokultúrnom prostredí, u mnohých rómskych detí absentuje akákoľvek cielená predškolská príprava.
Podľa prieskumov iba približne 5-6 % týchto detí navštevuje materskú školu, pričom častou realitou je sociálna zanedbanosť a nepripravenosť na školu. Častokrát sú deti zo rómskych rodín rodičmi inštruované, aby nekomunikovali. Výskum Vzdelávanie Rómov poukazuje na významné zlepšenie mentálnych schopností detí navštevujúcich predškolské zariadenia oproti deťom, ktoré ich nenavštevujú.
V ranom školskom veku je u rómskych detí a ďalších detí zo SZP typická absencia prípravy na vyučovanie, nezáujem o učenie, záškoláctvo a časté prepadávanie. V rámci súčasného systému sa nachádza značný podiel rómskych detí v špeciálnych školách, čo môže poukazovať na diskriminačné praktiky. Požiadavka na zmenu smerovania vzdelávania vyžaduje aj nový prístup učiteľov k práci s etnickými menšinami a deťmi zo SZP.
Učiteľ by mal byť silnou, emocionálne, morálne a psychicky vyrovnanou osobnosťou, ktorá dokáže vzbudzovať rešpekt a zároveň byť citlivá, spravodlivá a láskavá. Takáto vyzretá osobnosť učiteľa je kľúčová pre motiváciu a zapájanie detí do vzdelávacieho procesu. Rozdiel medzi zvýhodnenými a znevýhodnenými deťmi býva v predškolskom veku menej citeľný, no pri vstupe do prvého ročníka sa začínajú objavovať jasnejšie rozdiely.
Napríklad Bloom a kol. (1965) a Kopčanová s Farkašovou (2003-2009) poukazujú na potrebu špecializovanej individuálnej starostlivosti pre deti zo SZP, vrátane pedagogickej diagnostiky a spolupráce so sociálnymi pedagógmi a asistentmi učiteľa. Pedagogická diagnostika dieťaťa zachytáva jeho doterajší vývin a naznačuje školský problém, pričom zohľadňuje socio-kultúrne špecifiká rómskych detí.
Školy na predmestí veľkomesta majú relatívne lepšie inkluzívne podmienky ako tie v menších obciach, čo vyžaduje systematický prístup k rovnosti príležitostí a adekváte vzdelávacích stratégií. Výchovu a vzdelávanie možno vnímať v kontexte inkluzívneho prístupu, ktorý je založený na pozitívnej psychológii a pedagogike a na zohľadnení kultúrnych potrieb detí zo SZP.
Rola psychológa v pedagogicko-psychologickej podpore
Psychológovia zohrávajú kľúčovú úlohu pri identifikácii a rozvoji vnútorných zdrojov dieťaťa, ktoré prispievajú k jeho ďalšiemu vývinu. Prostredníctvom štandardizovaných testov a kultúrne relevantných nástrojov určujú úroveň rozumových schopností a pripravenosť na školské výzvy. Včasná diagnostika a identifikácia problémov umožňuje nalandenú intervenciu, ktorá znižuje riziko vytvárania bariér v prístupe ku vzdelávaniu.
V praxi to zahŕňa aj zapojenie sociálnych pedagógov, asistentov učiteľa a spoluprácu s rodinou na celostnom posúdení dieťaťa a jeho prostredia. Nultý ročník a špecializované programy sú nástrojmi, ktoré pomáhajú deťom zo SZP zlepšiť pripravenosť na školu a adaptáciu na školský režim.
Podpora dieťaťa so zdravotným znevýhodnením zahŕňa aj kontinuálnu prácu na rozvoji sociálnych a komunikačných zručností, emočnej regulácie a učenia sa v kontexte multikultúrnosti triednych kolektívov. Vzdelávanie by malo zohľadňovať rozdiely v kultúrnom pozadí a vysporiavať sa s rizikami diskriminácie či stigmatizácie.
Praktické odporúčania pre učiteľov a psychológov
- Vytvárať podnetné a inkluzívne triedne prostredie, ktoré rešpektuje kultúrnu rôznorodosť a potreby detí zo SZP.
- Pred vstupom do školy vykonávať dôkladné posúdenie vývinových oblastí dieťaťa s ohľadom na socio-kultúrne špecifiká.
- Spolupracovať s rodinou a komunitou, aby sa posilnili domáce zdroje podnetov pre rozvoj dieťaťa.
- Uplatňovať individuálne diagnostické a terapeutické postupy vedené pedagógmi a psychology s cieľom minimalizovať riziká vzdelávacích rozdielov.
- Podporovať nultý ročník a ďalšie formy včasnej intervencie ako súčasť štandardnej ponuky vzdelávacej sústavy.
Historický kontext a významné iniciatívy
Výskumná aktivita v oblasti reintegrácie sociálne znevýhodnených detí zo špeciálnych škôl do bežných škôl, realizovaná spoluprácou s Filozofickou fakultou Univerzity Komenského v Bratislave a financovaná grantom PHARE, vytvorila bariérovú metodiku RR-skríning na vylúčenie mentálnej retardácie u detí vo veku 6-10 rokov.
Okrem toho bola vyvinutá a standardizovaná verzia Son-R 2 1/2-7 na Slovensku, ktorá potvrdila, že rozdiely medzi rómskymi a nerómskymi deťmi sú viac ovplyvnené stimuláciou v socio-kultúrnom prostredí než etnickým pôvodom.
Štandardizované nástroje, ako ŠP-I a školské diagnostické postupy, umožňujú identifikovať dosiahnutú úroveň vývinu a navrhnúť vhodné intervencie na podporu začlenenia do vzdelávacieho procesu. Sústredenie na rozvíjanie sociálnych zručností a kognitívnych schopností prostredníctvom kultúrne relevantných testov predstavuje dôležitý krok k rovnosti príležitostí.
Prínos pre rodiny a komunitu
Rovnako dôležitá je spolupráca s rodinou a komunitou pri desegregácii negatívnych dopadov na dieťa. Centrum poradenstva a prevencie poskytuje komplexné služby zamerané na vývin, výchovu a vzdelávanie, vrátane psychologickej diagnostiky, psychoterapie a poradenstva pre rodiny.
Podpora pre rodičov zahŕňa aj udržiavanie otvorenej komunikácie, edukáciu a spoločenské skupiny, ktoré pomáhajú reagovať na zmeny správania či emócií a ponúkajú praktické tipy na zmenu. Tieto iniciatívy zdôrazňujú význam interdisciplinárnej spolupráce a kontinuálneho vzdelávania profesionálov, ktorí pracujú s deťmi zo SZP.
tags: #postihnute #dieta #pomoc #psychologa