Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je jedným zo základných pilierov rodinného práva. Táto povinnosť trvá do času, kým dieťa nie je schopné sa samo živiť. Kedy nastane takýto právny stav, závisí od individuálnych okolností každého konkrétneho prípadu. Medzi rozhodujúce faktory patria najmä vek dieťaťa, jeho zdravotný stav, priebeh štúdia, schopnosť vykonávať prácu a jeho celkové majetkové pomery.
V Slovenskej republike je rozhodovanie o vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom bežnou praxou slovenských súdov. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti prihliada súd na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Dôležitým aspektom je aj zohľadnenie majetkových pomerov povinného rodiča, pričom súd berie do úvahy jeho zdaniteľné príjmy a vlastníctvo majetku.
V prípade, ak povinný rodič nepreukáže súdu všetky požadované dokumenty o svojich príjmoch a majetku, súd môže rozhodnúť o výške výživného na základe predpokladu, že rodič má mesačné príjmy vo výške 20-násobku životného minima dospelej osoby. Zákon tiež stanovuje minimálne výživné, ktorého výška je 30% zo sumy životného minima nezaopatreného dieťaťa.
Je dôležité poznamenať, že vyživovacia povinnosť voči deťom nie je časovo obmedzená a nezaniká ani dovŕšením plnoletosti, pokiaľ dieťa nie je schopné sa samo živiť. Rodičia sú povinní starať sa o svoje deti aj počas ich štúdia na strednej či vysokej škole.
Vymáhanie výživného zo zahraničia
V prípadoch, kedy je potrebné vymáhať výživné zo zahraničia, sa môžu žiadatelia obrátiť na Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (www.cipc.gov.sk). Toto centrum plní úlohy orgánu určeného na vykonávanie medzinárodných dohovorov a právnych aktov Európskej únie upravujúcich cezhraničné vymáhanie výživného.
Pri prvotnom kontakte žiadateľ opíše svoj problém a následne zašle Centru žiadosť o pomoc pri vymáhaní výživného z cudziny spolu s rozsudkom o určení výživného. Referent Centra následne vysvetlí žiadateľovi postup vymáhania, ktorý sa líši v závislosti od krajiny, kde sa nachádza povinná osoba. Žiadateľovi sú tiež vysvetlené potrebné dokumenty a spôsob ich zabezpečenia.
Keď je žiadosť kompletná, Centrum ju postúpi do zahraničia na ďalšie konanie, ktoré prebieha podľa právneho poriadku danej krajiny. Úspešnosť vymáhania závisí od viacerých skutočností, vrátane postupov danej krajiny, ekonomickej situácie a ochoty povinnej osoby, ako aj od pružnosti rozhodovania súdov a iných orgánov.
Centrum zároveň poučí žiadateľov o možnosti požiadať príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o náhradné výživné, ak výživné nie je riadne platené. Pre toto konanie Centrum vydáva potrebné potvrdenie. Žiadateľ je počas celého procesu povinný s Centrom spolupracovať a poskytovať pravdivé informácie.
Právne aspekty a dohody o výživnom
V prípade, ak sa rodičia nedokážu dohodnúť na výške výživného, je možné podať návrh na súd na určenie vyživovacej povinnosti. Súd sa v takom prípade pokúsi účastníkov konania priviesť k zmiernemu ukončeniu súdneho konania. V tejto fáze môžu obaja rodičia súdu uviesť, že sú ochotní uzavrieť dohodu a predostrieť jej obsah. Súd takúto dohodu následne vyhlási vo svojom rozhodnutí.
Alternatívou je aj uzatvorenie písomnej rodičovskej dohody o výške výživného, ktorú následne možno predložiť súdu na schválenie. Schválenie súdom zabezpečí vykonateľnosť dohody. V rámci rodičovskej dohody sa rodičia môžu dohodnúť aj na iných aspektoch starostlivosti o dieťa, ako je zverenie dieťaťa do starostlivosti či úprava styku s dieťaťom.
V prípade, ak dieťa dosiahlo plnoletosť a stále sa pripravuje na budúce povolanie (napr. štúdiom na vysokej škole), vyživovacia povinnosť rodičov voči nemu naďalej trvá. Plnoleté dieťa si môže uplatniť nárok na výživné samo, a to podaním návrhu na príslušný okresný súd.
Pri určovaní výživného pre plnoleté dieťa je potrebné preukázať, že dieťa je na výživu odkázané. Dôležité je uviesť a doložiť všetky skutočnosti súvisiace s príjmami a výdavkami dieťaťa, ako aj náklady na jeho štúdium. Zároveň je potrebné preukázať finančné možnosti rodiča, od ktorého sa výživné požaduje.
Prípady náhradného výživného
V prípade, ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť stanovenú právoplatným súdnym rozhodnutím najmenej tri po sebe nasledujúce mesiace a exekučné konanie trvá najmenej tri mesiace bez toho, aby povinná osoba začala platiť výživné, má oprávnená osoba právo požiadať o náhradné výživné. Toto náhradné výživné zabezpečuje výživu nezaopatrenému dieťaťu.
Žiadosť o náhradné výživné sa podáva písomne na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Tento úrad rozhoduje o náhradnom výživnom, vypláca ho a prehodnocuje nárok naň každých šesť kalendárnych mesiacov. Výška náhradného výživného sa poskytuje vo výške určenej súdnym rozhodnutím alebo dohodou, maximálne však vo výške 1,2 násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa.
Je dôležité, aby poberateľ náhradného výživného informoval príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o každej zmene skutočnosti, ktorá je rozhodujúca na vyplácanie náhradného výživného, najneskôr do ôsmich dní odo dňa zmeny.
V prípade, ak je dieťa schopné sa samo o seba postarať, odporúča sa podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. Pre plnoleté deti platí, že ak návrh podá rodič a súd preukáže, že dieťa je schopné sa samo živiť, môže byť vyživovacia povinnosť zrušená.
Zákon o rodine explicitne upravuje aj dĺžku trvania vyživovacej povinnosti, a to do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť, teda úplne a trvale uhrádzať svoje životné potreby. Pre naplnenie tejto podmienky nestačí jednorazový alebo nepravidelný príjem, napríklad zo študentskej brigády. Vyživovacia povinnosť nie je viazaná na dosiahnutie konkrétneho veku, ale na schopnosť dieťaťa zabezpečiť si vlastné živobytie.
Vo všeobecnosti platí, že rodičia majú vyživovaciu povinnosť počas štúdia dieťaťa, pričom za ukončenie prípravy na budúce povolanie sa považuje ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe. Ďalšie štúdium, napríklad v inom odbore alebo postgraduálne štúdium, už nemusí byť automaticky dôvodom na pokračovanie vyživovacej povinnosti, ak dieťa už má možnosť sa samo živiť.
Právne vzťahy pri poskytovaní náhradného výživného pre dieťa upravuje zákon č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom. Tento zákon definuje podmienky, za ktorých má dieťa nárok na náhradné výživné, ak si povinná osoba neplní svoju vyživovaciu povinnosť riadne a včas.
tags: #potvrdenie #o #vyplatenom #vyzivnom #na #dieta