Dlžšie obdobie sme na Slovensku vedeli, že prvý skautský oddiel na našom území vznikol v roku 1913 v Komárne. Úspech skautskej myšlienky v Anglicku začal pomerne rýchlo prenikať aj do ostatných krajín. Ani vtedajšie Rakúsko - Uhorsko nebolo výnimkou. Kým v Rakúskej časti monarchie vznikol prvý oddiel v roku 1910, v tej Uhorskej to bolo o dva roky neskôr v roku 1912. Na základe nariadenia Ministerstva školstva č. 155 956 zo dňa 16. januára 1913 bolo prikázané zriadiť na školách telovýchovné krúžky. Mikuláš Komoróczy, mimoriadne aktívny učiteľ telesnej výchovy preto na rožňavskom katolíckom gymnáziu zriadil 20. februára 1913 telovýchovný krúžok a okrem toho aj chlapčenský skautský oddiel. Ten viedol šesť členný výbor a šiesti velitelia. Tomuto skautskému oddielu venovali pozornosť aj rožňavské noviny Sajó Vidék a 8. Foto: článok v Rožňavských novinách z 8. „Rožňavské katolícke gymnázium založilo spomedzi domácich stredných škôl prvý skautský oddiel. Hlavným veliteľom oddielu je profesor telesnej výchovy Miklós Komoróczy, ktorý sa v záujme odborného vedenia oddielu počas Veľkonočných prázdnin spojí s vedením budapeštianskeho skautského oddielu a tak už od začiatku apríla začne svoje pôsobenie s plne organizovaným oddielom. Už na jar 1913 uskutočnil oddiel niekoľko jednodňových aj viacdňových výprav. Medzi najzaujímavejšie patrí trojdňová poznávacia výprava, ktorá sa uskutočnila 15. - 17. mája 1913 na Horehroní. Zúčastnilo sa jej 31 študentov - skautov a traja profesori na čele s Mikulášom Komoróczym. 1917, kedy vojnové útrapy naplno doľahli na obyvateľstvo aj v tomto regióne. Na jar 1913 sa začali stretávať so svojim učiteľom Alexandrom Karlem aj chlapci na benediktínskom gymnáziu v Komárne, no svoj skautský oddiel oficiálne založili až 23. mája 1913. Tento objav výrazne prepísal doterajšie známe dejiny skautingu na našom území.
Na základe archeologických nálezov spred 5500 rokov predpokladáme osídlenie mesta obyvateľmi tzv. legyelskou kultúrou. Tejto kultúre je pripisovaná kamenná sekierka, ktorá sa našla v katastri mesta. Kontinuálne osídlenie v mladšom období je doložené ďalšími archeologickými nálezmi priamo z katastra mesta alebo jeho blízkeho okolia. Svedčia o tom nálezy medených sekier, dlátok a ozdobné predmety zo staršej doby bronzovej, zvyšky kultúry popolnicových polí, keramika a žiarové hroby z obdobia lužickej kultúry a keramické nádoby či hroby z čias osídlenia Germánov a najmä Slovanov a starých Slovákov.
Najstaršia písomná zmienka o území, na ktorom vznikla Krupina, je v listine Bela II. z roku 1135, pričom jej podoba (fluvius Corpona) svedčí o starom slovenskom osídlení okolia rieky Krupinice. Krupina sa stala centrom širšieho okolia už pred príchodom nemeckých kolonistov, čoho dôkazom je Kostol sv. Petra z polovice 12. storočia. Archeologický výskum, ktorý dokázal najstaršiu kresťanskú stavbu v meste, sa uskutočnil v rokoch 1993 - 1994 pod vedením PhDr. Václava Hanuliaka. Plnohodnotné stredoveké mesto vytvorili nemeckí kolonisti, ktorí prišli do tejto oblasti koncom 12. a začiatkom 13. storočia. Usadili sa na dištanc od starého slovenského osídlenia okolo Kostola Panny Márie. Významným impulzom pre vznik a rozvoj mesta mala stará stredoveká cesta tzv. via magna spájajúca Krakov - Ostrihom a Budín. Vývoj rastúceho mesta bol násilne prerušený vpádom Tatárov roku 1241, ktorí Krupinu spustošili. Počas tatárskeho vpádu sa stratili Krupine pôvodné mestské výsady, preto ich Belo IV. roku 1244 obnovil a potvrdili ich aj nasledujúci panovníci.
V 14. storočí bola Krupina známa a významná svojim Krupinským právom, ktoré vychádzalo z nemeckého Magdeburského práva a o získanie ktorého sa snažili mestá Martin, Ružomberok, Žilina, Prievidza a iné. V druhej polovici XV. storočia bolo mesto ohrozované zvyškami vojsk - bratrík pod vedením Jána Jiskru z Brandýsa. Okolo roku 1440 jeho vojská v službách habsburskej dynastie Krupinu obsadili a postavili okolo kostola obranné múry s baštami. Za vernosť preukázanú v bojoch o uhorský trón udelil panovník Ladislav Pohrobok Krupine roku 1453 privilégium, podľa ktorého mohla používať osobitnú ochranu uhorských panovníkov ako slobodné kráľovské mesto.
Po útokoch Turkov utrpela Krupina veľké škody, preto na obranu pred tureckým nebezpečenstvom mesto budovalo hradby s dvoma hlavnými bránami, okolo roku 1564 aj strážne veže vartovky. Za zásluhy v protitureckých bojoch udeľuje v roku 1609 kráľ Matej II. mestu rozšírený erb. Začiatkom 17. storočia sa Krupina znovu ocitla pod hrozbou Turkov. V roku 1664 Turci zajali mnoho ľudí z Krupiny a blízkeho okolia, a stále mesto ohrozovali, Krupina však nikdy neobsadila. Až porážka Turkov v roku 1683 a podpísanie Karlovackého mieru znamenala koniec tureckého nebezpečenstva.
Kuruckej vojne sa nevyhla ani Krupina. Kurucké vojská donútili Krupinu kapitulovať. Rákoci v roku 1705 však zárukou ochranným listom udelil Krupine bezpečnosť a mesto sa vo všetkých veciach muselo obracať na neho. Zriadil tu súdnu tabuľu na čele so svojím najvyšším veliteľom Mikulášom Berčnim. Po porážke Rákociho vojsk pri Trenčíne kuruci mesto vykradli a roku 1708 podpálili. Po potlačení povstania sa Krupina zaviazala vernosťou a poddanstvom kráľovi Jozefovi I. a znovu dosiahla staré privilégia. V roku 1710 mesto postihol mor. Za obeť mu padlo okolo 2000 ľudí. Stavovské povstania a turecké vojny zasadili Krupine ťažký úder. Upadol jej politický a spoločenský význam. Krupina sa však postupne zotavovala zo spôsobených škôd. V záujme pozdvihnutia duševnej a kultúrnej úrovne jej obyvateľov boli povolaní do mesta piaristi, ktorí sa tu usadili v roku 1720 a neskôr začali stavať kolégium a k preslávenému piaristickému gymnáziu, nariadením Márie Terézie roku 1777 pribudla i tzv. normálna škola. Krupina sa od roku 1785 dostala pod právomoc kráľovského komisára, o rok neskôr s inými kráľovskými mestami v administratívnych veciach bola podriadená župe, vo veciach hospodárskych priamo kráľovskej komore. Roku 1788 bola v meste zriadená trojtriedna koedukačná hlavná škola. V júli 1797 vypukol požiar. Zhoreli dve tretiny domov, vyhorel mestský dom i piaristický kláštor. Iba niekoľko domov, kostol a fara ostali nepoškodené. O tri týždne neskôr nový požiar zničil všetky ostatné domy i kostol s farou. Na zmiernenie nešťastia panovník roku 1798 na dva roky odpustil mestu dane a dal mu privilégium vydržiavať jarmoky.
Po roku 1919 sa začal veľký rozmach skautingu na Slovensku. V roku 1919 mesto Krupina nezažila prvej veľkej skúšky, no v roku 1938 nástup nacizmu a v roku 1949 nástup socializmu priniesli nové výzvy pre skautské hnutie. Po 2. svetovej vojne bola obnova, a napriek zamatovej línii politických zmien pokračovala kultúrna a mládežnícka činnosť. V roku 1990 došlo k obnove skautingu po páde režimu, a postupne vznikli nové zložky po celom Slovensku, vrátane Krupiny ako regionálneho centra skautingu. Dôležitým impulzom bolo tiež zapojenie Slovenska do medzinárodných štruktúr skautingu, ktoré v nasledujúcich rokoch rozšírili kontakty, školenia a spoločné akcie po Európe.
Skautské hnutie vo svojej podobe na Slovensku prešlo viacerými fázami: od prvých československých iniciatív po vznik samostatných regionálnych štruktúr a následnú profesionálnu organizáciu. Založenie ústredných štruktúr, ako aj regionálnych rád a oblastí, umožnilo prienik skautingu do Krupiny a okolia. Najdôležitejším momentom zostáva úsilie zachovať etické a morálne princípy, ktoré Baden-Powell zakotvil vo svojej teórii a ktoré v priebehu rokov vstupovali do rôznych kultúrnych a náboženských kontextov. Odkaz skautingu v Krupine tak zostáva súčasťou širšieho historického a spoločenského rámca regiónu a Slovenska.
- Prvé skautské oddiely na Slovensku vznikali v období pred vznikom ČSR a súviseli s pôsobením Katolíckeho skautingu a ďalších organizácií.
- Medzinárodné jamboree a kontinentálne stretnutia formovali metodiku a hodnoty skautingu na lokálnej úrovni.
- Po 1989 nastal návrat k plnej činnosti a vznik nových oblastí a zväzov so širším zapojením mládeže.
Hlavné míľniky a súčasnosť
V súčasnosti (2020s) má Slovenský skauting tradičné členstvo a úzke siete medzi okresmi, z ktorých Krupina patrí do širšieho regiónu s rozvinutým hospodárskym a kultúrnym prostredím. Z dlhodobého pohľadu predstavuje vývoj skautingu na Slovensku kontinuitu myšlienky, ktorá sa začala už na začiatku 20. storočia a prežíva v modernej podobe až dodnes.
tags: #pramuka #krupina #datum #narodenie