Neplatenie výživného, známe aj ako zanedbanie povinnej výživy, je na Slovensku považované za trestný čin za splnenia určitých zákonných znakov. Problém neplatenia výživného sa dotýka mnohých rodín a najmä detí, ktoré sú odkázané na finančnú podporu od svojich rodičov. Slovenská legislatíva upravuje túto problematiku s cieľom chrániť práva (nielen) detí a s cieľom zabezpečiť, aby (nielen) rodičia plnili svoje zákonné povinnosti.
Právny základ a znaky trestného činu
Trestný čin neplatenia výživného (zanedbania povinnej výživy) je upravený v § 207 Trestného zákona (zákon č. 300/2005 Z. z.). Podľa odseku 1 tohto ustanovenia sa trestného činu dopustí ten, kto: úmyselne alebo z nedbanlivosti neplní svoju zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať inú osobu, a to po dobu najmenej dva mesiace v období dvoch rokov.
Podstatné je, že na naplnenie znakov trestného činu stačí neplnenie vyživovacej povinnosti za obdobie dvoch mesiacov a to aj z nedbanlivosti. V minulosti bolo obdobie tri mesiace, dnes stačí dva mesiace v priebehu dvoch rokov. Z hľadiska domnienokotvorby platí, že vyživovacia povinnosť vzniká zo zákona narodením dieťaťa.
Tresty a sankcie
- Základná skutková podstata: trest odňatia slobody až dva roky.
- Prísnejšie alebo kvalifikované skutkové podstaty: ak sa páchateľ úmyselne vyhýba plneniu povinnosti, trest až tri roky.
- Ak páchateľ vydá oprávnenú osobu (napr. dieťa) do nebezpečenstva núdze, hrozí mu trest odňatia slobody 1-5 rokov.
- Ak v predchádzajúcich 24 mesiacoch už bol odsúdený alebo prepustený za tento trestný čin a znovu zanedbáva, súd mu môže uložiť 1-5 rokov.
- Pri závažnejšom spáchaní trestu (špecifikovanom v § 138 TZ) platí tiež 1-5 rokov.
Podmienky a interpretácia znenia
Podľa súčasného zákona postačuje na naplnenie znakov trestného činu neplnenie vyživovacej povinnosti za obdobie dvoch mesiacov. V praxi to znamená, že neplatenie po tri mesiace v priebehu dvoch rokov načrtne skutkovú podstatu viacnásobne a môže viesť k trestnému stíhaniu. Dôležité sú aj okolnosti, ktoré môžu ovplyvniť posúdenie zavinenia (úmysel, nedbanlivosť, sociálna a majetková situácia páchateľa).
Hlavné momenty a praktické poznámky
- Neplnenie vyživovacej povinnosti často súvisí so štandardmi rodičovského vzťahu a s výživou dieťaťa (školské potreby, dochádzka, bežné potreby).
- Právny rámec rozlišuje vyživovaciu povinnosť k maloletým aj plnoletým deťom, pričom v prípade plnoletých dieťaťa sa vyživovacia povinnosť rieši na návrh súdu a je predmetom občianskeho konania.
- V praxi môže policajný orgán otvoriť vyšetrovanie na základe trestného oznámenia zo strany oprávneného, a to aj v prípadoch, keď sú v procese iné formy vymoženia (exekúcia, náhradné výživné).
- Rozsudok v občianskom konaní o výživnom môže slúžiť ako exekučný titul a zároveň ako dôkazný materiál pre trestné konanie, avšak polícia nie je viazaná rozsudkom.
- K podmienkam vzniku trestného činu treba brať do úvahy aj okolnosti, že dieťa po ukončení štúdia nemusí vyživovaciu povinnosť v plnom rozsahu vyžadovať, ak dieťa dosiahlo plnoletosť a je samostatne schopné sa živiť.
Otázky a praktické situácie
Keď otec dieťaťa neplatí výživné dlhšie obdobie, matka môže podať exekúciu alebo trestné oznámenie. Ak platba nebola realizovaná po tri mesiace v priebehu dvoch rokov, môže to viesť k trestnému stíhaniu. Trestné oznámenie môže podať ktorýkoľvek oprávnený na okresnom oddelení Policajného zboru, pričom miestom podania býva často miesto bydliska dieťaťa alebo bývania rodiča. Polícia skúma skutok a v 30 dňovej lehote rozhodne o ďalšom postupe - trestné stíhanie alebo iné kroky podľa trestného poriadku.
Je potrebné tiež vyhodnotiť individuálne okolnosti: prečo došlo k omeškaniu, či rodič pracuje na náprave situácie, či existujú objektívne dôvody a či sú iné prostriedky na zabezpečenie výživného. V prípade, že dieťa je plnoleté a vyživovacia povinnosť môže prebiehať v občianskoprávnom konaní, plnoleté dieťa môže podávať návrhy na výživné alebo dohody prostredníctvom svojho právneho zástupcu.
Vplyv na rodinné právo a súdy
Rodičovské vzťahy a vyživovacie povinnosti sú úzko previazané s rodinným právom. Rodičovský vzťah sa pri dosiahnutí plnoletosti mení na základe súdnych rozhodnutí a zákonných ustanovení, pričom vyživovacia povinnosť pokračuje podľa schopnosti dieťaťa živiť sa samostatne. Zákon o rodine upravuje, že vyživovacia povinnosť trvá dovtedy, kým dieťa nie je schopné sa samo uživiť, pričom sa zohľadňuje vek, zdravotný stav a možnosti dieťaťa. Do úvahy prichádza aj to, že dieťa na vysokej škole môže mať pokračujúcu povinnosť rodičov vyživovať počas štúdia, pokiaľ ide o denné štúdium a dieťa nadobúda schopnosť živiť sa po skončení štúdia.
Infografika a videá
Čo je zneužívanie a zanedbávanie detí? Typy, príznaky, liečba a diagnostika
Príklady a poznámky z praxe
Predmetné poznámky a príklady v texte ukazujú, že existujú rozdielne názory a praktiky v súdnom a trestnom konaní. Rozsudky najvyšších súdov ukazujú, že samotné zistenie nezaplatenia výživného nemusí bez subjektívnej stránky skutkovej podstaty viesť k uznaniu trestného činu. Je dôležité skúmať sociálnu a majetkovú situáciu páchateľa a zvažovať či existujú dôvody pre odôvodnené omešanie, splácanie alebo vysporiadanie prostredníctvom exekúcie alebo iných zákonných prostriedkov.
Postup pri riešení neplatenia výživného
1) Skúste neformálnu komunikáciu a dohody o splátkach; 2) Ak dôjde k neplneniu, môžete podať exekúciu alebo trestné oznámenie; 3) V prípade plnoletosti dieťaťa sa vykladajú práva a povinnosti v občianskom konaní; 4) Policajný orgán rozhoduje v 30 dňovej lehote o ďalšom postupe; 5) Trestné konanie nie je len o potrestaní, ale o zabezpečení vyživovania a doplnení zročného výživného.