Umožnil im to národný projekt Inkluzívny model vzdelávania na predprimárnom stupni školskej sústavy (MRK2). Podpora sociálnej inklúzie rómskych detí v materských školách a rozšírené vzdelávanie odborníkov v oblasti diagnostiky špecifických problémov detí - to boli hlavné témy vzdelávacích seminárov od júna uplynulého roka. „Vzdelávanie bolo efektívne, osvojili sme si množstvo poznatkov a zručností.“
Osnovy oboch programov vychádzali z výsledkov analýzy vzdelávacích potrieb vypracovanej expertmi národného projektu. Tí zisťovali priamo u odborníkov a pedagógov, ktorí pracujú s deťmi z MRK, konkrétne problémové oblasti, v ktorých by uvítali rozšírenie svojich zručností. V tomto článku by sme radi predstavili charakteristiky práce s deťmi z rómskej menšiny, s ktorými sa ako zdravotníci stretávame v našom území pôsobnosti veľmi často.
Rómske dieťa a rodinné prostredie
Tak ako aj všetky deti na svete, aj rómske dieťa potrebuje byť v rodine milované a prijímané. Dieťa v rómskej rodine znamená dar od Boha. Jeho zdravý vývin závisí najmä od získania pozornosti od rodičov a súrodencov, možnosti rozhodovať a byť zodpovedný za svoje správanie a regulovať svoje potreby a túžby. Pre rómske dieťa je jeho rodina so svojimi zvykmi, tradíciami, hodnotami celým svetom. Výchova detí je najmä povinnosťou ženy napriek tomu, že sa na nej podieľajú aj ostatní členovia. Hlavné poslanie matky je však výchova detí. Matky sa starajú o dcéry, učia ich najmä to, ako sa majú starať o mladších súrodencov.
Výchova v rodine je súrodenecká. Všimli sme si, že v našej spoločnosti nájdeme aj také rómske rodiny, ktoré sa veľmi ľahko asimilovali k majorite a pokladajú vzdelanie ich detí za dôležité. Ich deti navštevujú školu pravidelne a začiatok ich školskej dochádzky začína už v materskej škole. Čo možno vnímať ako negatívnu súčasť vzdelávania rómskeho dieťaťa je fakt, že vo väčšine rómskych rodín sa nededí rodičovský jemnocit, ako ho poznáme. Rodičia rómskych detí sa často s deťmi nerozprávajú o tom, čo ich zaujíma, nekupujú im nové hračky, knihy a chýba im pomoc pri vzdelávaní. Tieto deti často netušia, že im niečo chýba, až kým sa s tým nestretnú priamo.
Pozitívne vlastnosti a špecifické potreby rómskych detí
Rómske deti vynikajú šibalstvom, neposednosťou, nedokážu sa sústrediť, ich pozornosť je krátkodobá, často odbehujú, zaujíma ich vždy niečo iné. Rómske deti ale disponujú mnohými inými pozitívnymi vlastnosťami osobnosti, na ktoré by sme sa mali zamerať a rozvíjať ich. Majú záujem o spev, tanec, pohybové hry a výtvarné práce. U týchto detí by sme mali do procesu edukácie zaradiť práve aktivity, ktoré rozvíjajú ich talent a zručnosti. Pri práci s rómskymi deťmi by sme mali využívať hru ako dominantnú metódu. Tanec a spev neodmysliteľne patria k rómskej kultúre. Všetky významné udalosti v živote Rómov sú sprevádzané hudbou a tancom. Práve preto rómske deti často inklinujú k aktivitám s hudbou a hudobno-pohybovým vyjadrením. Estetické aktivity a estetická výchova môže byť cestou pre skvalitnenie života a vzdelania rómskeho etnika.
Charakteristika vývoja a sociálna dynamika
Rómske deti sa javia ako živšie, hravejšie, emocionálne uvoľnenejšie. Deti sú často ponechané, aby sami objavovali svet, experimentovali a učili sa pozorovaním. To môže byť príčinou skráteného obdobia detstva. Vo vývine rómskeho dieťaťa tak môže chýbať obdobie dospievania. Na základe vlastného pozorovania sme sa už viackrát stretli s tým, že deti nerómske sa častokrát odmietajú hrať s rómskymi deťmi z viacerých dôvodov. Vylučujú ich z kolektívu, nechcú im dať hračky, nechcú sa s nimi kontaktovať, dotýkať sa ich. U niektorých z nich sa môžu javiť aj známky šikany alebo začínajúceho rasizmu.
Role zdravotníkov a očakávania od učiteľov
Kultivujeme a podporujeme jeho aktivity pričom sme pre neho prirodzenou autoritou. Vyjednávame s ním pravidlá spolupráce, vyberáme pre dieťa optimálne ciele, metódy a formy. Poskytujeme dieťaťu istotu, podnety a slobodu aby mohlo uplatniť svoje vnútorné zdroje. Vedieme ho vhodnou motiváciou k aktívnemu a samostatnému učeniu sa a pri tom vytvárame pozitívnu klímu založenú na dôvere, bezpečí, vzájomnej úcte, tolerancii, empatii. Podporujeme jeho prirodzenú zvedavosť, činorodosť a tvorivosť. Sme jeho partnerom, sprievodcom, facilitátorom jeho učenia. Poskytujeme mu možnosť výberu viacerých zdrojov učenia, no najmä učíme dieťa - učiť sa. Sme citliví k potrebám dieťaťa, pričom berieme do úvahy jeho vývinové predpoklady na učenie /štýly učenia, inteligenciu, temperament, vôľové, charakterové a sociálne kvality osobnosti/.
Vzdelávanie detí z prostredia rómskej menšiny a práca s ním je naozaj výnimočná. Pri snahe rozlúsknuť to, ako k nemu pristupovať je potrebné mať na zreteli všetky tieto fakty. Rómske dieťa vyrastá v úplne inej realite, s inou úrovňou existenčných problémov a aj to ovplyvňuje jeho chápanie sveta. Rómske deti sa do škôlky často nedostanú preto, že im v tom bránia každodenné prekážky. Hoci nám chýbajú oficiálne údaje, podľa zistení Svetovej banky navštevuje materské školy na Slovensku iba 18 percent spomedzi všetkých rómskych detí. Okrem toho účasť rómskych detí v materských školách má aj medzigeneračne klesajúci trend. V súčasnosti má prístup k predškolskému vzdelávaniu v porovnaní s generáciou rodičov a prarodičov nižší počet rómskych detí.
Problémy a bariéry prístupu
Prvý problém spočíva v nedostatočnej kapacite a geografickej nedostupnosti materských škôl. Pritom v predškolskom veku je dôležité, aby materské školy boli k deťom čo najbližšie. Žiaľ, vyskytujú sa aj prípady segregácie, keď vzdialenosť v rámci jednej obce nepredstavuje žiadny problém. No materskú školu napriek tomu postavia v bezprostrednej blízkosti chudobného osídlenia. Ďalším problémom je, že mnohé obce nemajú vysporiadané pozemky, na ktorých by škôlku mohli postaviť. Alebo prostriedky z obecných daní na ich prevádzku nie sú účelovo viazané. Používajú sa napríklad na budovanie verejného osvetlenia, opravu ciest a chodníkov. Napokon, účasť starostov na čerpaní peňazí z eurofondov (ministerstvo vnútra, výstavby) pre výstavbu a rekonštrukciu škôlok je čisto dobrovoľná.
Až na pár výnimiek, aj bezplatný posledný ročník materskej školy na Slovensku zvyšuje finančné ťaženie pre chudobných rodičov, ktorí často nemajú peniaze na vhodné oblečenie či obuv. Ďalšiu prekážku predstavuje zápis detí do materskej školy: napríklad v obci z východného Slovenska rodičia v segregovanej osade nemajú prístup k internetu, nevyznajú sa v byrokracii a mnohí nevedia čítať a písať. Obec nemá sociálneho pracovníka, ktorý by im pomohol.
Vydláždenie cesty k vyššej kvalite vzdelávania však nie vždy prináša požadované výsledky. V mnohých škôlkach chýbajú asistenti učiteľa, ktorí by ovládali rómsky jazyk a podporovali spoluprácu rodičov na predškolskej príprave ich detí.
Príležitosti a možnosti zlepšenia
Na Slovensku platí nový štátny vzdelávací program pre materské školy, ktorý umožňuje učiteľom šiť na mieru individuálne programy pre deti. Podľa školských inšpektorov však učitelia takéto programy často nevedia zhotoviť a ich prístup k rôznym deťom je rovnaký a stále direktívny. Metodicko-pedagogické centrá sú podvyživené, čo komplikuje adaptáciu na nové požiadavky predškolskej praxe.
Splnomocnenec vlády pre rómske komunity Ábel Ravasz presadzuje povinnú škôlku pre rómske deti od piatich rokov. Diskusiu s týmto návrhom vedú aj predošlí predstavitelia úradu a odborníci. Väčšina problémov by podľa neho zmizla, ak by materské školy boli prenesenou kompetenciou ministerstva školstva a ak by sa realizovali cez centrálne riadené financovanie a monitorovanie.
Návrhy a iniciatívy
Finančná podpora a dotácie
- Úrad vlády SR vyhlásil 8. apríla 2025 výzvu na dotácie na podporu sociálnych a kultúrnych potrieb rómskej komunity a riešenie mimoriadne nepriaznivých situácií. Celková výška 550 000 eur, uzávierka 23. mája 2025.
- V novembri 2020 vyhlásilo Ministerstvo investícií výzvu LD I03 „Miestny rozvoj, odstraňovanie chudoby a inklúzia Rómov“ - podporené projekty majú zamerať sa na zdravie, vzdelávanie, zamestnanosť, bývanie a nediskrimináciu.
Iniciatívy v regiónoch
- AP BBSK a Komunitné centrá mapujú potreby Rómov v Lučenci, zapojení sú zamestnávatelia, centra aj mimovládne organizácie. Vzdelávanie dospelých, podpora školskej dochádzky a zamestnania pre 146 klientov MRK z 5 miest a 11 obcí; 40 klientov zapojených z komunitných centier, 52 zamestnaných a dvaja dospelí vstúpili na strednú školu. Granta z Nórska vo výške 124 964 €.
- Experimentálne overovanie vyučovania rómskeho jazyka a literatúry na vybraných školách v rámci spolupráce Asociácie na podporu vzdelávania Rómov a ŠPÚ - vyššie náklady kvôli sociálnemu znevýhodneniu žiakov; vyžaduje systémové financovanie a podporu štátu.
- Projekt Vzdelávanie rómskej mládeže na Slovensku, realizovaný SAVIO o.z. a Jugendhilfe Weltweit (JuWe), podporuje vzdelávanie a osobný rozvoj v 12 MRK komunitách s 34 pastoračnými pracovníkmi.
- NP PRIM II - inkluzívne tímy v MŠ s asistentom učiteľa, odborným zamestnancom a rodičovským asistentom, ktorí spolupracujú s rodinami a pomáhajú deťom zlepšovať sa a byť v škole úspešnejšími. Cieľom je desegregácia a vytváranie inkluzívnych podmienok v škôlkach.
Praktické poznámky pre rodičov a pedagógov
- Rôzne nástroje podpory zahŕňajú aj príspevky na deti zo sociálne znevýhodneného prostredia (približne 150 EUR ročne na dieťa, zohľadnené v niektorých programoch). Nie je vždy isté, či sa dajú tieto prostriedky ľahko vzťahovať na predškolské vzdelávanie a či pokrývajú všetky potreby škôl a rodín.
- Pri rozhodovaní o zapísaní dieťaťa do materskej školy je dôležité hľadanie najbližšej dostupnej možnosti, spolupráca s komunitnými pracovníkmi a osadenie škôl v prostredí MRK, ktoré môžu poskytnúť potrebnú podporu a jazykové zázemie.
- V rámci desegregácie sa usilujeme o plánovanie inkluzívnych cieľov a aktivít na miestnej úrovni, ktoré by znižovali bariéry pre rómske deti a podporovali vzdelávanie v rodnom jazyku a v slovenčine podľa potrieb jednotlivých detí.
Historický kontext a vývoj politiky vzdelávania
Ako ukazujú historické skúsenosti, snahy o zrovnoprávnenie rómskej národnostnej menšiny boli podporované množstvom koncepcií a programov, ktoré sa zameriavali na sociálno-ekonomické postavenie Rómov a kultúrno-emancipačné snahy. Po roku 1989 a po vzniku Slovenskej republiky sa rozvíjali i medzinárodné dokumenty, ktoré ovplyvňujú prístup k vzdelávaniu Rómov. Asistent učiteľa pre rómske deti sa stal významným nástrojom reformy školstva a zlepšovania kvality vzdelávania na regiónoch.
Pod tlakom Európskej únie a NATO sa vyvíjali stratégie na podporu vzdelávania Rómov a na zlepšenie ich prístupu k školám. Politika zamestnanosti aj vzdelávanie sústrediavajú sa okolo otázky, či je lepšie investovať do predškolského vzdelávania, ktoré znižuje náklady na sociálne dávky, alebo neskôr riešiť následky nízkych vzdelávacích ukazovateľov v dospelosti. Z pohľadu spoločnosti je lacnejšie zabezpečiť rómskym deťom prístup do škôl a poskytnúť im kvalifikáciu, než čeliť vyšším nákladom na sociálny systém.
Podľa expertov je dôležité, aby štát zabezpečil deťom zo sociálne znevýhodneného prostredia rovnaký štart a prístup k vzdelávaniu. Pollák zdôrazňuje, že dieťa potrebuje istotu a podporu prostredníctvom inkluzívnych tímov v MŠ, a že domáca úroveň dopĺňajúca vzdelávanie môže poskytnúť potrebné zručnosti aj v komunite.
Inšpirácia a praktické poznámky
Inšpirujúce príklady z zahraničia naznačujú, že povinné návštevy materskej školy môžu fungovať v prostredí, ktoré je vyvážené a spravodlivo riadené. V Maďarsku je povinná materská škola pre všetky deti, v Dánsku pre tie, čo neovládajú štátny jazyk. Všetky tieto prístupy si vyžadujú vhodné logistické a finančné zabezpečenie a spoluprácu medzi štátom a samosprávami.
Možnosti ďalšieho rozvoja a odporúčania
- Zamerať sa na nástroje politiky zamestnanosti, ktoré rešpektujú špecifiká rómskej komunity a podporujú viac členov jedného zamestnávateľa. Vykonávať cielené intervencie, ktoré umožnia začlenenie rómskych žien do pracovného procesu a zabezpečenie udržateľného štýlu zamestnania.
- Rozširovať infraštruktúru materských škôl v regiónoch s MRK, zvyšovať kapacitu tried a odborných učební a zlepšiť dostupnosť pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia.
- Podporovať desegregáciu a inklúziu prostredníctvom financií na zostavovanie inkluzívnych tímov a prostredníctvom vzdelávacích programov, ktoré rešpektujú rodinné a kultúrne štruktúry rómskych komunít.
- Posilniť rolu rodičov ako aktívnych partnerov v procese vzdelávania a poskytnúť im nástroje na komunikáciu s MŠ a učiteľmi, vrátane jazykovej podpory a komunitných pracovníkov.
Takéto integrované prístupy môžu priniesť významné zlepšenie v prístupe rómskych detí k vzdelávaniu, zlepšiť ich školskú dochádzku a otvoriť cestu k vyššiemu vzdelaniu a lepšiemu zamestnaniu v dospelosti.