Je samozrejmosťou mnohých slovenských rodín, že v prvých mesiacoch života dieťaťa ho majú rodičia vo vlastnej spálni. Je to veľmi praktické, hlavne v období dojčenia a vtedy, keď je potrebné niekoľkokrát za noc vstať k maličkému dieťaťu, kým získa správne spánkové návyky. Spánok v jednej posteli Niektorí rodičia si neuvedomujú, že zlé návyky, ktoré podporujú u dieťaťa, môžu viesť k problémom so spánkom. Medzi takéto zlé návyky patrí spoločné spanie v jednej posteli, keď dieťa spí medzi rodičmi. Pokiaľ sa to týka maličkého bábätka, je to v poriadku. Veď prebúdzať sa po boku malého voňavého uzlíčka, je snáď tým najkrajším, čo rodičia môžu spoločne s dieťaťom zažiť. Spoločné rodinné lôžko začne byť neskoršie pre rodičov aj ich dieťa pomerne obmedzujúce. Chtiac-nechtiac spoločné spanie začleňuje dieťa do harmonogramu spánku či bdenia dospelých. Navzájom sa pri spánku môžu budiť a aj rodičia sa dostatočne nevyspia, pretože budú podvedome brať do úvahy, že je s nimi v posteli dieťa. Ak idú rodičia spať neskôr a vstávajú zavčasu, obmedzujú dostatočný spánok dieťaťa, ktorý pre svoj vývin tak veľmi potrebuje. Batoľa, ktoré v noci nedostatočne spí, kompenzuje stratu spánku tým, že bude zaspávať či už pri jedle alebo počas hry. Dieťa počas svojho vývinu potrebuje matrac, ktorý podporí prirodzený rast jeho chrbtice, preto ak dieťa spí dlho v rodičovskej posteli, môže byť preňho matrac rodičov nevhodný. Náš tip: Viac o zdravom spánku dieťaťa si môžete prečítať v našom článku.
Samostatná izba prakticky od narodenia Zvykom v mnohých krajinách je oddelenie miesta na spánok rodičov od toho detského. Napríklad, takí Francúzi dávajú novorodencov do vlastnej izby už od šestonedelia. Tým im odpadá neskoršie premiestňovanie dieťaťa do jeho vlastnej detskej izby, čo môže byť pre niektoré deti stresujúce. Keď sa na to pozrieme z druhej strany, pre rodičov býva potom komplikovanejšia starostlivosť v období dojčenia alebo počas choroby dieťaťa. Pokiaľ sa rozhodnete pre samostatnú detskú izbu prakticky už od narodenia dieťaťa, potom ju umiestnite bezprostredne pri spálni rodičov.
Prečo deti nechcú spať samy?
Tento problém s deťmi má veľa rodičov a je to nezávislé na tom, koľko rokov majú. Ako rastú, spolu s nimi rastie aj ich predstavivosť, a tak si často môžu bez prítomnosti rodičov predstavovať nebezpečenstvo. Problém vzniká častokrát tým, že dieťa videlo strašidelný film, zlé správy, či mohlo počuť niečo preň nevhodné, o čom rodičia ani nemusia vedieť. Mozog dospelých je poháňaný logikou, kým mozog detí ovládajú emócie. Toto by sme si mali uvedomiť ešte predtým, ako sa rozhodneme dieťa separovať do samostatnej detskej izby.
Kedy dieťa naučiť spať samo
Kedy je ten správny čas? Pokiaľ dieťa dáte do samostatnej izby príliš skoro, môže z neho vyrásť ustrašené, neisté dieťa. No ak s tým budete dlho otáľať, môže byť už pomerne neskoro a bude to veľmi ťažké a namáhavé pre obidve strany. Je to hlavne o rodičovskej intuícii, ktorá vycíti ten pravý okamih. Medzi 1,5 - 3 rokmi dochádza k prirodzenej potrebe nezávislosti dieťaťa od matky. Dieťa chce robiť všetko samé, a možno vtedy je ten správny okamih na jeho separovanie do vlastnej izby. Avšak každý rodič najlepšie spozná, kedy je dieťa na tento krok psychicky pripravené.
- Správnou motiváciou a argumentáciou sa dajú robiť divy. Povzbudzujte dieťa tým, aké je veľké a samostatné, keď už má svoju vlastnú izbu. Ubezpečte ho, že nech by sa dialo čokoľvek, môže kedykoľvek za vami prísť, no po utíšení je potrebné ho opäť odprevadiť do vlastnej izby.
- Prechodné obdobie: dajte dieťaťu spať do detskej izby len na poobedný spánok, aby počas dňa bolo zvyknuté na prostredie a svetlo.
- Na začiatku si k nemu na chvíľu ľahnite a ubezpečte ho, že všetko je v poriadku. Urobte zo zaspávania rituál a dajte dieťaťu obľúbenú hračku, s ktorou rado zaspáva.
- Pri vašom odchode z izby by dieťa ešte nemalo spať, aby si zvyklo, že ide o samozrejmosť. Ak bude po vašom odchode plakať, utíšte ho a vysvetlite mu, že ste len vedľa v izbe a nechajte dvere pootvorené.
- Pokial dieťa chcete od seba separovať, nemožno, aby sa cítilo odstrčené.
Ak je dieťa naučené spať cez deň vo svojej izbe, už je to len krôčik od toho, aby spávalo vo svojej izbe samo aj v noci. Pravidlá a rutina Rodičia by nemali podceňovať rutinu, pretože pravidelnosť je pre každé dieťa upokojujúca. Pokiaľ je to možné, dieťa by malo chodiť spať v rovnakú hodinu. Aktivity pred spánkom by mali byť relaxujúce, snažte sa vyhnúť konfliktom či nervozite. Pokiaľ sa rozhodnete, že je dieťa pripravené na to, aby spalo samo, už by ste nemali robiť krok späť a pri prvom neúspechu brať dieťa naspäť do svojej postele. Dieťa si tým uvedomí, že niečo nie je v poriadku a bude mať strach. Ak sa dieťa v noci zobudí a pricupitá k vám do postele, vráťte sa s ním naspäť do jeho izbičky. Utíšte ho a pohlaďte, aby získalo pocit bezpečia.
Delenie sa a socializácia
Veľmi dôležité je, že väčšinou je pre rodičov dôležité, aby sa ich dieťa naučilo deliť sa. Súvisí to s predpokladom, podľa ktorého, ak sa dieťa dokáže podeliť, bude mať kamarátov a iný dospelý budú o ňom hovoriť ako o slušne vychovanom. Deti sú neuveriteľne vnímavé a učenlivé. Skúsenosti, ktoré naberajú prenášajú do rôznych situácií. Ak ich naučíme, že iné deti majú právo zobrať im hračku bez ich súhlasu a nazveme to delením, naučíme ich aj to, že oni môžu brať veci iným deťom a tie sú povinné im to „požičať“. Ak tak neurobia dieťa má pocit krivdy a vedie to k sporom a hádkam.
Ako teda reagovať na otázku: Mali by sme v prvom rade dieťaťu dôverovať, že skúsenosti s inými deťmi ho naučia, že delenie sa je fajn. Deti sú učenlivé a potreba kamarátov je pre ne prirodzená. Sami časom pochopia výhody delenia sa. Dovtedy by sme mali dieťa predovšetkým naučiť rešpektovať veci iných a vysvetliť im, že si ich nemôžu len tak zobrať.
Praktické tipy ako zvládnuť delenie sa vhodne
- Začnite v malom: aj batolatá sa môžu učiť určité pravidlá ako „teraz si na rade ty.“
- Využite hodinky: ak dieťa nechce, môžete nastaviť časový rámec a striedať sa.
- Nenúťte dieťa: nikdy ho násilím do delenia nepúšťajte; nech sa samo rozhodne.
- Buďte dieťaťu príkladom: jedzte spolu a pýtajte sa, či si aj ono prosí.
- Odložte najobľúbenejšie hračky na čas návštev a nechajte dieťa pochopiť, že počas návštevy sa nebude deliť s tými najdrahšími vecami.
- Venujte hračky na charitu a oceňte, keď sa dieťa podarí podeliť sa s inými.
- Počúvajte dieťa a nasledovať jeho záujmy miesto toho, aby sme pretláčali tie naše.
Schopnosť deliť sa je z dlhodobého hľadiska prospešná pre sociálne a emocionálne zručnosti dieťaťa. Detská psychologička a autorka Jane Nelsenová pripomína: „deti sa správajú lepšie, keď sa cítia lepšie“. V praxi to znamená budovať prostredie dôvery, empatie a jasné pravidlá, ktoré umožňujú deťom rozvíjať sa bez pocitu straty alebo trestu.
Ranné rutiny a slovesné spevy pre deti | Ranná slovná zásoba | Zábavná angličtina pre deti
Informácie v článku sú moje poznámky k rodičovstvu v nasledujúcich rokoch. Čerpala som hlavne z internetu a z kníh: Montessori pro (ne)chápavé 6-12 let, Montessori doma 9-12 rokov, Od dětství k dospívání a ďalšie. Poteším sa spätnej väzbe. Učiť deti deliť sa: Áno alebo nie?
tags: #ako #naucit #9 #rocne #dieta #delit