Caravaggiov Amor je chlapčensky opovážlivý, provokujúci, dráždiaci a bez studu. Autor nenamaľoval tradičného Amora, boha lásky, ktorý svojim šípom zasahuje obete, roznecujúc v nich lásku. Caravaggiov Amor je víťazom lásky nad všetkým umením a vedami. Jeho nadradenosť umelec zvýraznil oslavným postojom, ktorému všetci podľahli.
Atribúty umenia a vedy - hudobné nástroje, kružidlo, noty, kniha, pero a vavrínový veniec mu ležia pri nohách. Predlohou tejto postavy, najmä polohy jeho nôh, sú figúry víťazov, napríklad Michelangelov Vítěz na náhrobku pápeža Júliusa II. Amor na obraze pôsobí sexuálne vyzývavo. Obrazov, ktoré takýmto spôsobom stavali na obdiv nedospelého chlapca, v dovtedajšej monumentálnej maľbe nenájdeme.
Pred dvadsiatimi rokmi po namaľovaní obrazu navrhol istý taliansky milovník umenia schovávať provokujúce maľby a zahaľovať provokujúce „veci“. Medzi takéto maľby jednoznačne radil i Caravaggiovho Víťazného Amora. V tridsiatych rokoch 17. storočia bol obraz skutočne zahalený, nie však preto, žeby bol obscénny.
Víťazný Amor bol namaľovaný v roku 1601 alebo 1602 pre rímskeho zberateľa, markíza Vincenza Giustinianiho. V roku 1812 sa spolu s inými umeleckými dielami v Napoleonovej koristi dostal do Paríža a stal sa exponátom v Louvri. V roku 1815 sa diela vracali pôvodným majiteľom, ktorí však často nedokázali zaplatiť prepravné náklady. To bol prípad i tohto diela.
Pruský kráľ Fridrich Wilhelm III. kúpil v uvedenom roku stopäťdesiat sedem obrazov z Giustinianovej zbierky, medzi nimi i Víťazného Amora. Obraz bol vystavený v berlínskej Umeleckej akadémii, od roku 1904 v Kaiser Friedrich Museum.
Inšpirácia a interpretácia
Virgíliovský koncept Omnia vincit amor (Láska víťazí nad všetkým) tvorí základ tohto obrazu. Mal slávneho predchodcu v rovnakom diele, namaľovanom pre markíza Vincenza Giustinianiho od Caravaggia. Okrem obvyklých atribútov luku a šípov je postava Amora, rímskeho Kupida, obklopená radom predmetov odkazujúcich na umenie, vedu, literárnu slávu, zbrane a svetské mocnosti. Tieto predmety, okrem toho, že tvoria elegantné príklady zátišia, sú tiež výzvou, aby sme nepodľahli vášni, ale praktizovali umenie a iné ľudské činnosti (významný je tu Amorov gestikulujúci pohyb ruky) s cieľom dosiahnuť harmóniu.
Z hľadiska kompozície a najmä Amorovej pózy sa inšpirácia z niektorých Caravaggiových postáv mieša s inšpiráciou z antických sôch, konkrétne s Ludoviským Aresom.
A Study of Caravaggio's Victorious Cupid
Caravaggiov Amor: Odklon od Tradície
Caravaggiov Amor je v kontraste s tradičným zobrazením boha lásky. Namiesto toho, aby zasahoval svoje obete šípmi a roznecoval v nich lásku, je tu zobrazený ako víťaz lásky nad všetkými umeniami a vedomosťami. Jeho nadradenosť je zdôraznená oslavným postojom, ktorému všetci podľahli. Atribúty umenia a vedy, ako hudobné nástroje, kružidlo, noty, kniha, pero a vavrínový veniec, mu ležia pri nohách. Táto interpretácia neukazuje len víťazstvo lásky, ale aj jej potenciálne deštruktívnu silu nad intelektuálnymi a tvorivými aspektmi ľudského života.
Obraz pôsobí sexuálne vyzývavo, čo bolo vtedajšej monumentálnej maľbe neobvyklé, najmä pri zobrazovaní nedospelého chlapca. Táto provokatívnosť viedla k tomu, že v 17. storočí bol obraz čiastočne zahalený, nie však kvôli obscénnosti, ale skôr kvôli svojej nekonvenčnej a provokatívnej povahe.
Orazi Riminaldiho dielo "Amor Vincit Omnia" z Pisy (1593-1630) je ďalším príkladom interpretácie tejto témy. Obraz bol súčasťou zbierky Ferdinanda de' Medici a je často popisovaný ako "Láska víťaziaca nad umením". V inventároch Mediciovcov z konca 17. storočia je uvedený ako "Vládca všetkého" alebo "Talent cnosti".
tags: #reprodukcia #vitazny #amor