Rodokmeň Anton Plut narodený 1942: kronika a významné okamihy z Veľkej Lehoty a okolia

Kroniku obce Veľká Lehota začal písať Anton Suchý, ktorý sa narodil 11. 6. a v rokoch od 1971 do 30. 3. kroniku začal písať na počesť 30. - stará školská kronika vedená od r.

Veľká Lehota je obec, ktorá sa nachádza v banskobystrickom kraji v okrese Žarnovica, leží zhruba 11 km SZ smerom od mesta Nová Baňa. Obec sa rozkladá na zvlnenej vysočine Pohronského Inovca, s nadmorskou výškou viac ako 630 m, medzi novobanskými štálami, vrchom Vojšínom /819/, Malou Lehotou, Jedľovými Kostolanmi a Pohronským Inovcom.

Historické korene a prvé písomné zmienky

Prvá písomná správa o obci je zachovaná v základnej listine mesta Nová Baňa, vystavenej kráľom Ľudovítom Veľkým v roku 1345 pod názvom Noua plantatio vulgariter Lehota. Obec sa spomína v metačnej listine zo dňa 20.12.1355 pri určení hraníc mesta Nová Baňa. V roku 1424 kráľ Žigmund daroval obec Bebekovi, pánovi hradu Hrušov v Tekovskej Župe. Obec patrila Hrušovu až do roku 1504.

Rozvoj a správa obce

V roku 1536 mala 5 port, 1601 majer a 23 domov. V roku 1554 prešla pod právomoc panstva Topoľčianok, ktoré spravoval rod Kistapolcsányiovcov. V roku 1780 bola postavená v obci rímsko-katolícka kaplnka, zasvätená sv. Cirkevnú matriku začal viesť od 6. 8. 1787 mních Rudolf Markovits, ktorý začal vyučovať deti. Fara bola postavená v roku 1809, zároveň aj budova rímsko-katolíckej školy, pod cintorínom, v ktorej sa vyučovalo až do roku 1961.

Škola a vzdelávanie v období 20. storočia

V obci sa vystriedalo niekoľko učiteľov ako Štefan Zemák, Štefan Vindiš, M. Dokupil, J. Horváth. V roku 1908 vyučoval Ján Sobolovský, ktorý učil v našej obci až do roku 1910. Po ročnej pauze kedy sa nevyučovalo nastúpil Dobó Alexander, potom Ľudovít Špánik. Od roku 1912 chceli občania začať s výstavbou novej školy. Počas prvej svetovej vojny sa nič nezrealizovalo a životná úroveň obyvateľov bola veľmi nízka. Obyvatelia sa živili tým čo si dorobili na svojich málo úrodných políčkach. Chotár obce bol prevažne neúrodný, zalesnený nežiadaným porastom, ako breza Lieska, tŕnie.

Najlepšie sa u nás darilo zemiakom, ktoré boli hlavným zdrojom obživy, a tiež pestovaniu kŕmnej repy. Obilie - jačmeň, raž, roztĺkali v mažiaroch železným tĺčikom, po preosiati piekli domáci chlieb. Život miestnych obyvateľov bol ťažký hlavne pre ženy a rodiny, kde muži narukovali. V dedine bol 1 hostinec, v ktorom sa predával rozličný tovar.

Politický a spoločenský život

Bunka KSČ bola v obci založená za pomoci Juraja Lepiša, robotníka zo Sklárne z Novej Bane. Dňa 9. 1. 1922 bol vytvorený výbor v počte 5 členov. Ku koncu roka 1922 mala MO KSČ 22 členov. V rokoch 1923 - 1938 pracovala len ilegálne. Revolučný národný výbor sa ujal vedenia v obci v deň vyhlásenia SNP 29.

Život a ľudia vo Veľkej Lehoty

Historicky najstaršia budova v obci je rímsko-katolícky farský kostol sv. Martina, neogotický, ktorý vznikol v roku 1809 prestavbou staršej barokovej kaplnky z roku 1780. Kostol je jednoloďový, s polygonálnym uzáverom presbyteria a dreveným trámovým stropom. Hlavný oltár zobrazuje sv. Martina, biskupa, a bočné oltáre Panny Márie Sedembolestnej, Lurdskej a sv. V danom období bola životná situácia ťažká a podmienky pre život obyčajného ľudu boli náročné. Muži odchádzali za prácou do zahraničia, veľa ich ostávalo v Belgicku, Amerike či Nemecku. Ženy sa starali o deti a domácnosť a dopestované obilie nestačilo pokryť potreby rodín.

Rozlúčka s časom a odkaz pre potomkov

Vo Veľkej Lehoty sa často hovorí o hľadaní práce a živobytia mimo domova. Rôzne príbehy o mlyne, poctivom majstrovaní a živote rodín ukazujú silu komunity tvoriť a vydržať v ťažkých podmienkach. Spomienky na školu, učiteľov a kňazov si zasluhujú trvalé miesto v kronike obce a sú súčasťou rodového dedičstva Anton Plut narodeného v roku 1942, ktorý sa stal súčasťou tejto rozsiahlej histórie.

Tabuľka kľúčových dát v kronike

tags: #rodokmen #antona #plutu #narodeny #1942