Chov zvierat je jednou z prvých uvedomelých činností človeka, ktorá výrazne ovplyvnila jeho vývoj. Vďaka tomu, že pes je veľmi variabilný druh, rozšíril sa do všetkých končín sveta a dokázal plniť priania človeka od drsného severu našej zemegule až po trópy. Dokázal plniť priania človeka ako pes spoločenský, lovecký, vojenský, pastiersky atď. Ako veda sa chov zvierat začína formovať až v 18. storočí. V Anglicku sa v tej dobe začalo s cieľavedomým chovom väčšiny druhov domácich zvierat. Najzákladnejšou jednotkou chovu sa stalo plemeno.
Človek tým, že psa zdomácnil, prebral na seba zodpovednosť, ktorú u divokých druhov vykonáva príroda. Príroda však neposkytuje divým druhom iba priestor pre život a potravu. Príroda svojím vplyvom vykonáva aj selekciu - výber a zabezpečuje, aby sa na produkcii ďalšej generácie podieľali iba jedinci, ktorí sú najlepšie prispôsobení podmienkam života. Najodolnejší a najúspešnejší. Žiaľ, človek, aj v chove tak ako i v rade ďalších svojich činností, neberie ohľad na potreby iných, ale predovšetkým na svoje vlastné. Tak v priebehu histórie spolužitia človeka a psa došlo k vyšľachteniu rôznych plemien psov. Často i plemien, ktoré dnes nie sú schopné samostatne existovať, samostatne sa rozmnožovať.
Chovateľstvo je činnosť veľmi zaujímavá, ale aj veľmi zložitá. Často kladie pred chovateľa otázky, na ktoré je veľmi ťažko odpovedať. Genetika je vo svojej podstate vedou o zákonitostiach dedičnosti a premenlivosti. Ako veda zaznamenala najväčší rozmach v 20. storočí a v súčasnosti je ústrednou disciplínou vied biologického smeru.
Plemenné znaky a dedičnosť
Každé plemeno je charakterizované viacerými morfologickými a fyziologickými znakmi, ktorým sa všeobecne hovorí znaky plemenné. Ak má byť teda niektorý jedinec považovaný za príslušníka určitého plemena, musí mať všetky tieto znaky, t.j. sú vlastnosti, ktoré sú odrazom funkcie určitých orgánov, a sú to teda väčšinou výkonové vlastnosti plemena.
V reprodukcii jednotlivých plemien je v priebehu striedania generácií celkom prirodzeným rysom zachovávanie vlastností plemena a individuálnych zvláštností. Táto zhoda alebo podobnosť vlastností rodičov a ich potomkov je prejavom dedičnosti. Ak sme chovatelia a sledujeme výsledky nášho chovu, stretneme sa nielen s podobnosťou jednotlivých generácií, ale i s rozdielnosťami medzi rodičmi a ich potomstvom. Hneď na začiatku si musíme pripomenúť, že potomok nededí od rodičov vlastnosti, ale iba vlohy (gény), ktoré sú podnetom k vývoju týchto vlastností. Hmotným podkladom dedičnosti je teda prenos vlôh (génov).
V praxi sa však stretávame s tým, že rodičia a ich potomstvo sú si v mnohých vlastnostiach podobní, ale nie sú rovnakí. V celej populácii nenájdeme prakticky dvoch jedincov, ktorí by boli rovnakí vo všetkých vlastnostiach. Je to predovšetkým rozdielna kombinácia vlôh.
Moderné poznatky v genetike psov
V ostatných rokoch ukončili vedci štúdium genómu psa. To vyvolalo v mnohých nádej, že dokážeme v budúcnosti ovládať dedičnosť a dokážeme u potomstva namixovať taký genetický základ, aký potrebujeme. Ako uvádza vo svojej knihe „Genetika a šľachtenie plemien psov“ známy český genetik zaoberajúci sa genetikou v chove psov Jaromír Dostál, dnes poznáme 2.385.199.138 párov báz genómu psa. Pohľad na toto číslo hovorí sám za seba o tom, aký obrovský je potenciál možných kombinácií genetického základu jedinca. Zvládnutie procesu ovládnutia tohto potenciálu v celom priebehu delenia a kombinácie rôznych genotypov v najbližšom desaťročí určite nehrozí.
Vlastnosti sú výsledkom pôsobenia celého komplexu faktorov prostredia. Niektoré vlastnosti sú na vonkajších podmienkach nezávislé (napr. ...). Vymedzenie vplyvov genetických a negenetických činiteľov pri vývoji vlastností je jedným zo základných problémov, ktorým sa zaoberá genetika. Možno vám pripadá táto problematika príliš zložitá. Väčšine chovateľov však pre ich chovateľskú prax postačuje poznať aspoň základy, ktoré mu poskytujú určitý obraz o tom, ako jednotlivé procesy prebiehajú.
Reprodukcia psov a asistovaná reprodukcia
Ako jediná klinika na Slovensku máme špecializované pracovisko výhradne zamerané na reprodukciu a asistovanú reprodukciu. Vysoký štandard služieb pre chovateľov zabezpečujeme aj vďaka našej spermobanke, ktorá je jedinou akreditovanou spermobankou v Slovenskej republike a jej odborným garantom je MVDr. Ivan Pašek.
Monitorovanie cyklu a ovulácie
Progesterón je pohlavný hormón produkovaný žltým telieskom, ktorý získavame z krvnej plazmy, alebo séra po centrifugácii krvnej vzorky. Progesterón sa stanovuje každé 2-3 dni, s prvým odberom na 8-9 deň od začiatku cyklu. Počiatočné hladiny progesterónu sú zvyčajne menšie ako 1 ng/ml až do dňa pred tzv. LH peakom. LH (luteinizačný hormón) pôsobí na vaječníky a stimuluje ich k uvoľneniu vajíčok. V deň LH peaku sa koncentrácia progesterónu pohybuje okolo 2-3 ng/ml. Nasledujúci deň je koncentrácia progesterónu v sére 3-4 ng/ml. Ovulácia nastáva pri sérových koncentráciách progesterónu od 5-7 ng/ml.
Analýza psieho semena
Odber a analýza vzorky psieho semena sa používa na stanovenie kvality psieho ejakulátu a je súčasťou komplexných vyšetrení týkajúcich sa zdravia jedinca pred jeho zaradením do chovu. Analýza vzorky nám slúži na zistenie kvality semena u podozrivých sub-fertilných a neplodných psov. Odbery sa vykonávajú kvôli rôznym genetickým testom, mikrobiológií, cytológií, kvôli inseminácii čerstvým semenom pri problematickom párení dvoch jedincov, alebo na uchovanie genetického materiálu, ktorý bude neskôr použitý buď v blízkej (chladené spermie), alebo ďalekej budúcnosti (mrazené spermie).
Semeno sa odoberá od chovného psa manuálnou stimuláciou. Vo všeobecnosti platí, že semeno s najlepšou kvalitou a s najvyšším počtom spermií je odobraté len v prípade, že je psie libido vysoké. Preto je potrebné pred odberom nevystavovať psa stresu, vykonať odber v prirodzenom prostredí bez klzkých podláh, v kľude a čo možno najviac priblížiť odber typickej situácii párenia.
Pri analýze psieho semena osudzujeme objem, farbu, pH, percento progresívne sa pohybujúcich spermií, koncentráciu a celkový počet spermií v ejakuláte, percento morfologicky nezmenených spermií a posúdime semennú tekutinu z hľadiska cytologického vyšetrenia a mikrobiologickej kultúry. Kvalita spermií môže byť ovplyvnená zmenou prostredia, ochorením pohlavného ústrojenstva, systémovým ochorením, vekom a aj ročným obdobím.
Po vyšetrení ejakulátu vám vystavíme medzinárodný certifikát ako v slovenskom tak aj v anglickom jazyku. Ako doplnkové vyšetrenia poskytujeme bakteriologické, sérologické, mykologické a PCR vyšetrenia pre patogény ako Brucella canis, Canine Herpesvirus, Chlamydophila psittaci Leptospira spp., Mycoplasma spp., Ureaplasma spp.
Uskladnenie a využitie genetického materiálu
Semeno je možné ihneď po odbere a spracovaní uskladniť u nás v spermobanke. Uskladnenie zmrazeného semena je časovo neobmedzené (100 rokov a viac), keďže po jeho zamrazení zostáva genetický materiál uchovaný bez zmien. Kvalitne odobraté, spracované a zmrazené semeno od vášho psa je devíza pre vás a váš chov do budúcnosti.
Dnešná doba nám ponúka možnosti, o ktorých chovatelia pred mnohými rokmi mohli len snívať, a to použiť kvalitných jedincov aj roky po ich smrti. To nám umožní vrátiť sa ku starším krvným líniám a uskutočňovať spojenia, ktoré by za iných okolností neboli zrealizovateľné. Ďalšia veľká výhoda je, že ak máte záujem o krytie so špičkovým jedincom žijúcim ďaleko od vášho bydliska či krajiny, je možné odobrať semeno od tohto jedinca v jeho krajine a vďaka medzinárodnej spolupráci našej kliniky s ostatnými, jeho doručenie na Slovensko.
Proces mrazenia a uchovávania semena
Pes musí byť pri odbere klinicky zdravý. Musí byť nezameniteľne označený a identifikovateľný - čip, tetovanie. Ihneď po odbere je semeno analyzované, spracované a vyhodnocované. Ak sú jeho vlastnosti a kvalita na požadovanej úrovni, pridávajú sa substancie potrebné pre správne uskladnenie, zabránenie rastu baktérií a zabezpečenie vhodných podmienok pre prežitie spermií.
Dôležitá je koncentrácia spermií v ejakuláte. Semeno sa môže chladiť. Pri tomto procese sa prinesie na teplotu 4 °C, a pri takejto teplote musí byť udržiavané, prepravované a následne použité v priebehu niekoľkých dní. Nami pripravené chladené semeno vydrží 7-10 dní. Pri mrazení sa po správnom nariedení semeno uskladní do špeciálnych úložných slamiek a takto pripravené prechádza procesom zmrazenia. Zmrazuje sa prostredníctvom tekutého dusíka pri teplote -196 °C. Takto pripravené semeno je možné v tekutom dusíku skladovať roky. Celý proces trvá 5-6 hodín od času odberu. Majiteľ môže byť prítomný počas prvých 15-45 min.
Metódy inseminácie
Vzhľadom na administratívu, ktorú je potrebné vyplniť, je prvá návšteva časovo náročnejšia. Ejakulát je vložený za pomoci rigidných pipiet do kraniálnej časti vagíny. Oveľa precíznejšia metóda inseminácie v porovnaní s predošlou. Vykonáva sa za pomoci endoskopu s kamerou a špeciálnych katétrov. Katéter prejde cez krčok maternice až do maternice, kde je následne vložený ejakulát. Majiteľ sleduje celý priebeh na monitore. Takto sa mnohonásobne zvyšuje percento oplodnenia.
Používaná výhradne pri mrazenom semene. Rozmrazené semeno sa vloží priamo do maternicových rohov, kde dochádza k okamžitému oplodneniu vajíčok.
Ako vykonať umelé oplodnenie u psov | Podrobný návod
Líniová plemenitba a selekcia
Líniová plemenitba je v samotnej podstate vzdialenou príbuzenskou plemenitbou, ktorá pri správnom vedení smeruje pomerne rýchlo k žiadaným výsledkom a v podstate nesie so sebou oveľa menej rizík, ako klasická príbuzenská plemenitba. Podstatou a princípom tohto druhu plemenitby je vytvorenie jednej línie predkov po vynikajúcom spoločnom predkovi - plemenníkovi, ktorý má buď vynikajúci genotyp, či podľa kontroly dedičnosti zdravia je veľmi perspektívnym, a to počas niekoľkých, po sebe idúcich generáciách.
Plemenníka nikdy dopredu neurčuje človek, určí ho príroda, čas a chov samotný tým, že po sebe zanecháva nadpriemerne kvalitné potomstvo s charakteristickými znakmi, či vlastnosťami. Takýto plemenník paradoxne nemusí byť vôbec výstavným multišampiónom, nemusí dokonca podávať nadpriemerné pracovné výkony - to, čo jedine „musí“, je byť zdravý a dávať po sebe po všetkých stránkach potomstvo, ktoré je nad priemer úrovne daného plemena. Pokiaľ takýto jedinec (pes, ale aj fena) dali za svoj život aspoň jedného takéhoto potomka, potom o nich môžeme smelo tvrdiť, že sú zlepšovateľmi plemena.
Proces líniového šľachtenia
Časový priebeh líniovej plemenitby zahŕňa v podstate 3 hlavné činnosti, ktoré na seba voľne nadväzujú:1. Vytvárajú sa vzájomne nepríbuzné genealogické línie na vynikajúceho plemenníka za uplatňovania vzdialenej príbuzenskej plemenitby tak, aby index príbuznosti Fx bol zhodný, alebo menší ako 3,12%. Na krytie vyberáme len psov z tej línie, do ktorej patril ich otec, pričom dodržiavame spomínanú zásadu 3 - 4 (v ojedinelých a žiadúcich prípadoch i dvoch) tzv. „prázdnych generácií“. Feny vyberáme podľa toho, do ktorej línie patril ich otec, pričom spoločný predok tej línie, do ktorej bola fena zaradená by sa mal u otca i u matky objaviť v 3 generácii. Kvôli rozširovaniu variability, by každá fena mala byť pri ďalšom krytí krytá iným psom, ale z rovnakej línie! Na začiatku tohto prvého časového úseku je bežné, že sa využijú aj nepríbuzné matky kvôli udržaniu línie, ale s takými znakmi a vlastnosťami, ktoré sú danej línii najviac podobné. Takto sa prispeje k udržaniu línie a jej obohatenie o doplnené nové znaky. V tomto prípade prevádzame len negatívnu selekciu, teda zvieratá, ktoré nespĺňajú základné požiadavky na účel šľachtenia (a samozrejme tie, kde sa vyskytnú zlé zdravotné výsledky), do ďalšej reprodukcie nezaraďujeme.
2. Prestup do druhej etapy je postupný, keď z genealogickej línie vytvárame chovnú líniu, t.j. takú, v ktorej potomstvo požadované znaky a vlastnosti už vykazuje stabilne. Môže sa stať, že medzi predkami niektorého psa sa ešte v tejto fáze nájdu psi nezaradení do žiadnej línie. V takom prípade je potrebné dosiahnuť stav, aby v tretej a neskôr vo štvrtej generácii predkov patrili všetci predkovia do rovnakej línie. Môže nastať i situácia, opačná, teda na nakrytie feny v danej línii nevieme nájsť vhodného psa. V takom prípade je lepšie použiť psa nezaradeného do žiadnej línie, ako psa z inej línie (v tom prípade sme zaviedli túto vetvu do slepej uličky a danú líniu prerušili). Po nezaradenom psovi je popri tom možné s úspechom používať jeho dcéry v línii ich matky. Ako sme si povedali vyššie, znaky a vlastnosti sú už ustálené. To znamená, že selekcia vyprodukovaných zvierat sa mení z negatívnej na pozitívnu, prevádzame výber na konkrétny znak, či vlastnosť. Ale je potrebné dodať aj to, že túto pozitívnu selekciu si môžeme dovoliť začať až vtedy, keď daná línia vykazuje už vyššiu početnosť, v opačnom prípade vyradením (nezaradením) zvierat podľa prísnejších kritérií môžeme ohroziť početnosť reprodukcie schopných zvierat v danej línii. V každom z týchto časových pásiem je však potrebné neustále vyhodnocovať kontrolu dedičnosti a zdravia a hodnotenie celkového stavu danej línie.
3. Prekonaním druhej fázy vstupujeme do poslednej fázy líniovej plemenitby, kedy vlastne by sme mali už zbierať ovocie z tejto časovo náročnej činnosti. Samozrejme za predpokladu, že sme postupovali uvážlivo a systematicky. Prechádzame do fázy, kedy už zabezpečujeme vzájomnú kombinovateľnosť znakov a vlastností jednotlivých línií navzájom, čím dochádza prakticky k vzájomnému zušľachťovaniu línií. Nepríbuznosť línií je už tak široká, že vlastne túto fázu môžeme s pokojným svedomím nazvať medzi-líniovou zušľachťovacou plemenárskou prácou. Dochádza k vyrovnanosti plemena ako celku, nastáva akýsi „rozrod“ plemena ako takého. So všetkými pozitívami a negatívami a s úlohou ďalej v tomto smere pracovať.
Kontrola dedičnosti a selekcia v chove psov
Kontrola dedičnosti, či kontrola dedičnosti zdravia je pojem, ktorý je známy u úžitkových zvierat. V chove psov ide o modifikovanú, ale trochu odlišnú činnosť. Kontrolou dedičnosti u psov vykonávame vlastne na základe zberu údajov sa pokúšame o odhad kvality genotypu daného jedinca o stanovenie jeho plemennej hodnoty. V chove psov by ju mal vykonávať chovateľský klub daného plemena zbieraním všetkých potrebných údajov, ich sumárom a vydávaním prehľadov.
Pri kontrole dedičnosti nevenujeme pozornosť len tým najlepším jedincom. Veľkú výpovednú hodnotu majú naopak jedince vadné. K zberu údajov by mali slúžiť kontroly vrhov, zvody mladých, testy vlôh, pováh, či pracovných schopností, bonitácie, hodnotenia odchovov, zdravotné testy, atď. Všetky materiály je potrebné vyhodnocovať objektívne a sumarizovať. Tak dostávame reálny obraz o súčasnom stave plemena, podľa ktorého spracúvame kritériá hodnotenia stavu a z ktorého vieme určiť ciele a smerovanie ďalšieho chovu. Podľa výsledkov vieme nastaviť priority ako ďalej, čoho sa vyvarovať a čo podporovať.
Kontrolou dedičnosti by sme v rámci plemena mali vyhodnocovať nielen v reprodukcii zaradené zvieratá ako zlepšovateľov, ale aj zhoršovateľov, a to nielen v súvislosti s rodičmi, ale aj vo vzťahu súrodeneckom. V kontrole dedičnosti zdravia sa sústrediť na zdravotnú stránku v chove psov. Nevšímať si pritom len zdravie fyzické, ale rovnako aj duševné (mentálne) zdravie, či správanie v závislosti od typu nervovej sústavy.
Selekcia (spolu s výberom) je jedna z najzákladnejších metód, ako zo stanoveného súboru zvierat oddeliť zvieratá s požadovanými znakmi a vlastnosťami od tých druhých. Selekcia ako taká je prírodná (podľa prírodných zákonov o zachovaní jednotlivca a druhu) a umelá, uskutočňovaná človekom. Pochopiteľne, podľa zamerania, môže byť negatívna (nevhodné zvieratá vyraďujeme), alebo pozitívna (podporujeme a uprednostňujeme požadované typy).
Selekcia v chove psov by mala byť uskutočňovaná tromi smermi: na zdravie, na povahu a na exteriér. Zdravie je prvoradé a malo by byť hlavným ukazovateľom, druhým takým podstatným ukazovateľom by mala byť povaha (typ vyššej nervovej činnosti) a pracovné schopnosti, ak bolo plemeno vyšľachtené za týmto účelom. Až posledné by malo byť kritérium exteriérové, toto by malo byť posudzované v súlade s funkčnosťou zvieraťa. Veľmi dôležité je aj tu určiť kritériá, ktoré sú pre dané plemeno charakteristické a podľa týchto kritérií objektívne zaraďovať zvieratá do reprodukcie.
tags: #chov #psov #reprodukcia #a #genetika #psov