Na úvod mojej práce chcem poukázať, že duševný vývoj dieťaťa je veľmi dôležitý už v jeho ranom veku preto, že je od správnej výchovy dieťaťa závisí, aký z neho bude človek, či bude vedieť adekvátne reagovať na rôzne životné situácie a riešiť problémy. Či bude vedieť dávať a prijímať lásku a prejavovať svoje city. Aby sme dieťa vedeli správne pochopiť a vcítiť sa do jeho myslenia a chápania, preto by sme mali vedieť akými etapami vývoja musí každé dieťa prejsť. Musíme v dieťati podporovať dobré vlastnosti a zlé vlastnosti eliminovať. Dôležitá je tiež láska k dieťaťu, pretože aj tá ho vo veľkej miere ovplyvňuje.
Rýchlosť duševného vývoja dieťaťa v novorodeneckom období je podmienená jednak vrodenými schopnosťami, jednak pozornosťou okolia. Zdalo by sa, že výchova novorodenca je obmedzená iba na ošetrovateľskú opateru. Ale už pravidelnosť v životospráve, pokoj alebo hlučnosť prostredia a správanie sa ošetrujúcej osoby ovplyvňujú reakciu dieťaťa, jeho telesné a duševné prospievanie. Povedali by sme, že schopnosť učiť sa podporujeme rozumnou pravidelnosťou v jedle, spánku a bdení. Pre dieťa v dojčenskom období je pre jeho duševný vývoj dôležitá opatera matky. Na priblíženie sa známej osoby reaguje dieťa oživením a úsmevom. Prejav jeho citov sa však stáva zložitejším, lebo osoba, ktorá ho opatruje, budí v ňom pocit bezpečia. Voči neznámym osobám však dieťa zaujme zvedavý postoj, pretože v ňom vyvolávajú pocit neistoty, niekedy aj strach.
Dieťa sa prispôsobí zmene hladu a zmene výrazu tváre. Dojča nie je neposlušné, zlostné, dobré alebo zlé, ale sa len prispôsobuje tomu, čo vychovávateľ žiada. Čím je jeho citový vzťah k vychovávateľovi silnejší, tým ochotnejšie sa mu podrobuje. Pre dieťa v batolivom veku je hlavný prostriedok rozumovej výchovy hra. Preto dieťaťu dávame na hranie predmety rôznych tvarov a farieb, s rozličným povrchom a tuhosťou, predmety, ktoré dieťa môže váľať, ťahať za sebou, vsúvať do seba, vyťahovať a pod.
Dieťa v predškolskom období si začína uvedomovať svoje miesto v rodine. Výchova dieťaťa v tomto veku vyžaduje veľmi mnoho času, lebo ak sa nehrá alebo nezamestnáva určitou činnosťou, pociťuje potrebu neustále sa s niekým rozprávať, vypytovať sa. Je to tiež obdobie, keď ide dieťa do materskej školy. Malo by tam chodiť aspoň rok pred začatím školskej dochádzky. Tým mu prechod do školy uľahčíme. Dieťa v školskom veku o sebe chce samostatne rozhodovať. Dokáže celkom kriticky posúdiť svoje klady i zápory a určiť si aspoň krátkodobý cieľ. Hnevá ich, keď sa dospelí miešajú do ich záležitostí, ale neodmietajú rady tých, ktorých si sami vyberú. Snažia sa vytvoriť si vlastné názory.
Inteligencia je dôležitá vlastnosť človeka. Mohli by sme ju označiť ako schopnosť orientovať sa v nových situáciách na základe rozpoznania podstatných súvislostí a vzťahov. Rozoznávame tri druhy inteligencie ako ľudskej vlastnosti: inteligenciu slovnú, inteligenciu motorickú a inteligenciu sociálnu. Vo všetkých troch skupinách uznávame dedičnosť i zložku nadobúdania. Ak sú prvé dva druhy inteligencie vrodené, o treťom druhu sa dá povedať, že ho možno vypestovať.
Predtým sa často hovorilo, že talent sa vždy uplatní sám, aj keď sa narodí do nevhodného a nepriaznivého prostredia. Dnes sa o mladé bystré hlavy dobre staráme a aj deti z prostredia chudobného na podnety a informácie majú možnosť neskôr v školách rozvinúť svoj talent. Pravda, ako sme povedali, niekedy je už neskoro, najmä ak sa zanedbalo dôležité obdobie vo včasnom detstve a v predškolskom veku. Preto dnes rodičia študujú knihy o výchove a sledujú relácie, aby deťom dali do života viac než len stravu, byt a ošatenie.
Chcú vedieť, ako svojim deťom dať do života oveľa viac než len stravu, byt a ošatenie. Vedci sa zhodujú v tom, že pre rozvoj duševných schopností je najdôležitejšie obdobie do štyroch rokov. Ak sa pri rozvoji dieťaťa chceme vyhnúť nesústredenosti a ďalším chybám, musíme podnety vyberať starostlivo a rad-radom. Kým dieťa určitý podnet zabáva, napríklad stavebnica, nevyrušujeme ho a necháme ho hrať sa. Až keď ho jeden podnet unaví, dámu mu ďalšiu hračku alebo sa s ním zaoberáme inak.
K rozvoju schopností dieťaťa v predškolskom veku a k vytváraniu vzťahov prispieva kladne a nenahraditeľne materská škola. Tam sa dieťa naučí stýkať sa s inými deťmi, teda s ľuďmi. Doma má zvyčajne cez deň iba mamu alebo starého otca. Vzťahy, ktoré sa tu vytvárajú sú iné než vzťahy, ktoré bude potrebovať v živote medzi vrstovníkmi. Dieťa bez materskej školy je v oblasti vzťahov ochudobnené o poznanie prirodzených vzťahov k deťom a ťažko to doháňa, niekedy sa to ani nenaučí.
Medzi deťmi sa správa povýšene, podceňuje ich, deti zas takéto dieťa podceňujú, a tak vzniká nepríjemný záporný vzťah - odcudzenie. Rozvoj rozumových schopností sa prepletá s rozvojom vzťahov a cítenia. Súvislosti sú veľmi úzke, takže ak podnecujeme jedno, podporujeme aj rozvoj druhého a tretieho. Definovať, čo je to zdravá láska matky k dieťaťu, je naozaj ťažké. Mala by to byť láska, ktorá utvára pocit istoty a že dieťa je milované iba pre svoje bytostné postavenie, bez podmienenia a očakávania vďačnosti.
Vzťah matka - dieťa je základným ľudským vzťahom, a ak sa tento vzťah naruší, bude citovo narušené aj dieťa. Ubližovať dieťaťu môžeme nielen nedostatkom lásky a starostlivosti, ale aj prehnanou starostlivosťou a sebeckou láskou, ktorá dieťa až spútava. Hodnota dieťaťa sa v súčasnosti mnohonásobne zväčšila, a tým sa pozmenil aj celý vzťah rodičov a detí. Väčšinou na prospech, niekedy však aj na škodu.
Rómske dieťa vyrastá v úplne inej realite, s inou úrovňou existenčných problémov a aj to ovplyvňuje jeho chápanie sveta. Vzdelávanie detí z prostredia rómskej menšiny je naozaj výnimočné. Rodina ako základný pilier: Dieťa z rómskej rodiny potrebuje byť milované a prijímané. Matky sú tradične zodpovedné za výchovu detí a predovšetkým za výchovu dcér a starostlivosť o mladších súrodencov.
Asimilácia a vzdelanie: v niektorých rómskych rodinách sa asimilácia k majorite podarila a vzdelanie sa vníma ako dôležité. Výzvy vo vzdelávaní: rómske deti bývajú často vystavené nedostatku rímskeho jemnocitu a výchovne sa im nedostáva potrebná podpora, čo môže viesť k nezáujmu alebo neúplnému poznaniu. Rómske deti vynikajú šibalstvom, neposednosťou, ich pozornosť je krátkodobá.
Na druhej strane sú to deti s veľkým potenciálom: majú záujem o spev, tanec, výtvarné práce a aktivity rozvíjajúce talenty. Tanec a spev patria k rómskej kultúre a estetická výchova môže byť cestou na skvalitnenie života a vzdelania. Pri práci s rómskymi deťmi je vhodné využívať hru ako dominantu, podporovať ich prirodzenú zvedavosť a tvorivosť.
Prístup k vzdelaniu a inklúzia: spolupráca s rómskymi deťmi vyžaduje citlivosť k ich vývoju a kontextu. V Nerómskom prostredí sa často stretávajú s nepochopením, čo vedie k posúvaniu rómskej identity a k problémom v začlenení. Edukačné programy by mali zahrnúť rodičovskú prípravu, programy ranej starostlivosti a aktivity na zdieľanie vedomostí, ktoré pomáhajú znižovať bariéry v prístupe k vzdelaniu a znižovať diskrimináciu.
Psychomotorický vývoj dieťaťa zahŕňa postupné osvojovanie si pohybových, senzorických a kognitívnych schopností. Tento proces je individuálny, no existujú míľniky, ktoré odborníci sledujú. Psychomotorický vývoj je súhrou motorických a psychických schopností; napríklad uchopenie predmetu vyžaduje koordináciu rúk, očí a pozornosti. Včasné identifikovanie oneskorení v psychomotorickom vývoji môže mať zásadný dopad na budúci rozvoj dieťaťa. Podpora psychomotorického vývoja je jednou z najväčších investícií do budúcnosti dieťaťa.
V prvých mesiacoch života sú dôležité kontrastné hračky, ktoré stimulujú zrakové vnímanie. Hrkálky a závesné kolotoče podporujú sluchové vnímanie a koordináciu ruka-oko. Hracie deky poskytujú bezpečný a stabilný povrch na cvičenie. Drevené kocky a prvé hračky sú ideálne pre rozvoj jemnej motoriky. Lopty a ťahacie hračky motivujú k pohybu, čo podporuje rozvoj chôdze.
Kedy hovoriť o oneskorenom psychomotorickom vývoji? Pýtajú sa rodičia, že aj pri normálnom tempe je možné zistiť oneskorenia. Výrazné oneskorenie míľnikov môže byť signálom na konzultáciu s odborníkom. Skorá intervencia je kľúčom k úspechu.
V súčasnosti sa množstvo témy zameriava na otázky súdržnosti spoločnosti a inklúzie rómskych detí. Výskum ukazuje na potrebu zodpovedného prístupu k rodinám z marginalizovaných komunít, kde determinanty ako fyzické prostredie, vzťahy a výživa spolu interagujú s genetickými faktormi. Dôležité je budovať bezpečnú citovú väzbu a responzívne rodičovstvo, ktoré vedie k zdravým vzťahom a lepšiemu začleneniu v spoločnosti.
Ako sa detský mozog vyvíja prostredníctvom raných skúseností
Ak si nie ste istí vývojom svojho bábätka, napíšte nám, radi vám pomôžeme.