V texte je rozobratá požiadavka na neustálu výrobu, resp. obnovovanie predpokladov a aj výsledkov výroby. Výroba - je činnosť, v ktorej sa transformujú výrobné vstupy na výstupy. Do výroby vstupujú rôzne materiály, na ktoré vo výrobnom procese pôsobí človek prostredníctvom rôznych nástrojov a s využitím rôznych energetických zdrojov, čím ich pretvára na výrobné výstupy v podobe konkrétnych výrobkov, prác a služieb. Všetky výrobky sa nemusia spotrebovať v období, v ktorom sa vyrobili. Nespotrebúva ich ten, kto ich vyrobil a môžu sa použiť jednak na priame uspokojovanie potrieb obyvateľstva alebo na ďalšiu výrobu.
Rozdeľovanie - v rámci neho sa určí kedy, kde a na aký účel sa majú dodať výrobky spotrebiteľovi. Rozdeľovaním sa tiež určuje podiel jednotlivca na vytvorenom produkte vo forme rôznych dôchodkov. Výmena - v nej dochádza k nadobúdaniu statkov za dôchodky. Spotreba - uspokojujú sa v nej potreby jednotlivcov. Vytvárané statky sa využívajú podľa ich charakteru. Výroba a spotreba sa navzájom ovplyvňujú.
Obstarávanie DM označujeme pojmom investovanie. Je to vkladanie peň. Investície sú peňažné prostriedky na jeho obstaranie. - Obstarávanie DM kúpou Je to najčastejšia forma obstarávania DM . označuje sa ako dodávateľská forma (vystupuje tu dodávateľ, ktorý uzatvára s odberateľom kúpnu zmluvu). Počas obstarávania hovoríme o investíciách. Niektoré druhy DM sa nedajú kúpiť naraz, ale náklady na ne vznikajú postupne, napr. stavby. Obstaranie DM sa môže po dohode s dod. Investícia sa stáva DM až po jej úplnom dokončení a zaradení do používania. Vystaví sa pri tom doklad zápis (protokol) o zaradení DM do používania.
Napr. - Vytvorenie vlastnou činnosťou Ak je to pre podnik výhodné (napr. obstarávacia cena, termín dokončenia, udržanie zamestnanosti) obstará si DM vl. činnosťou. Pri tomto spôsobe vznikajú vl. náklady, ktoré sa po dokončení spočítajú. V tejto výške sa zaradia do majetku, čo sa označuje ako aktivovanie DM. a) darovaním: nevznikajú tu náklady na obstaranie, ale môžu vzniknúť iné náklady, napr. - Preradenie z osobného užívania do podnikania Tento spôsob obst. môže vzniknúť u individuálneho podnikateľa ak sa rozhodne svoj osobný majetok používať na účely svojho podniku. Napr. - Obstaranie DM na základe nájomnej zmluvy s dohodnutým právom kúpy prenajtej veci (fin. lízing) Podnik (nájomca) si prenajme od prenajímateľa DM, pričom platí za prenájom dohodnuté splátky (nájomné). Po skončení prenájmu majetok ostane zvyčajne nájomcovi. Prenajímateľ - je ním spoločnosť napr. lízingová spoločnosť, ktorá prenajíma daný majetok. Nájomca je klient spoločnosti, ktorý používa daný predmet. Platí lízing. Predmetom lízingu môžu byť napr. - doba prenájmu závisí od toho, ako dlho sa predmet odpisuje v účtovníctve (min. - nájomca nemôže počas doby prenájmu zrušiť zmluvu, ale prenajímateľ môže (napr. - je to proces obstarávania nového DM, alebo jeho tech. zhodnotenie. investor - FO, alebo PO pre kt. projektant - FO, alebo PO, kt. dodávateľ - špecializovaný podnikateľ, kt. investorovi dodáva práce, stroje, alebo zariadenia, kt. Dodávateľským spôsobom - investor odovzdá dod. Kombinovaným sposobom - časť dod. Obstarávacia cena - je cena, kt. oceňujeme majetok obstarávaný kúpou. cena, za kt. sa majetok obstaral náklady, kt. vznikli pri obstarávaní DM, napr. prepravné, clo, montáž, náklady súvisiace s prepravou a zabezpečením výroby. - avšak nie všetky náklady, kt. vznikajú v súvislosti s obstaraním DM sú súčasťou obstarávacej ceny. Nepatria sem napr. penále, poplatky za omeškania, výdavky na opravy a udržiavanie DM.
Vlastné náklady - sú všetky priame a nepriame náklady bezprostredne súvisiace s vytvorením DHM a DNM vl. činnosťou (vo. ak ide o DHM: oceňujú sa vždy vo výške vl. nákladov. ak ide o DNM: rozhodujú sa medzi 2 cenami: ak sú VN < ROC = DNM sa ocení vl. Reprodukčná obstarávacia cena - je cena, za kt. by sa majetok obstaral v čase, keď sa o ňom účtuje. Väčšinou ju určuje súdny znalec, alebo sa určí porovnaním s cenou rovnakého alebo podobného majetku, kt. sa v súčasnosti predáva na trhu. Oceňuje sa ňou napr. darovaný majetok, majetok preradený z osobného vlastníctva do podnikania, DNM vytvorený vl. Menovitá hodnota - je cena, kt. je uvedená na peňažných prostriedkoch a ceninách, alebo suma, na kt. znie pohľadávka alebo záväzok. - vl. - preradením z osob. - vytvorením vl. - vytvorením vl. Je to cena, kt. Podnik môže počas používania DM technicky zhodnotiť. To znamená, že zvýši jeho hodnotu, teda aj cenu. Zvýšená vstupná cena je vstupná cena DM zvýšená o technické zhodnotenie v druhom a ďalších rokoch jeho používania. o rekonštrukcie - predstavujú taký zásah do majetku, kt. spôsobuje zmenu jeho tech. parametrov alebo účelu použitia. Napr. o modernizácia - rozširujú vybavenosť alebo použiteľnosť DM, napr. - sleduje sa kvôli rýchlemu morálnemu zastarávaniu a aj preto, že viaže veľké množstvo fin. prostriedkov. Časové využívanie DM sa nazýva sa extenzívne využívanie DM. Porovnáva sa skutočný čas činnosti stroja s plánovaným pracovným časom. Ovplyvňujú ho rôzne činitele, napr. Výkonové využitie DM - nazýva sa aj intenzívne využitie DM. Porovnáva sa skutočné množstvo vyrobených výrobkov a výkonová norma. Jeho zvýšenie dosiahneme zdokonalením technolog. KIV = SKUT. Celkové využívanie DM - sa nazýva aj integrálne využitie DM.
Mikroekonómia a makroekonómia, teória a vplyv na podnikové financie
1. Mikroekonómia a jej miesto v ekonomickej teórii. Vzťah mikroekonómie a makroekonómie. Mikroekonómia je vedná disciplína, ktorá skúma a analyzuje správanie jednotlivých trhových subjektov v podmienkach obmedzenosti výrobných zdrojov vzhľadom na potreby spoločnosti. Postavenie mikroekonómie v ekonomickej teórii - všetko, čo je predmetom skúmania mikroekonómie a makroekonómie je v centre pozornosti ekonomickej teórie, preto považujeme mikroekonómiu a makroekonómiu za organickú súčasť ekonomickej teórie. Vzťah mikroekonómie a makroekonómie - majú rovnaký cieľ. Obe skúmajú ľudské konanie. Mikroekonómia sa usiluje o vysvetlenie správania a voľby jednotlivého subjektu a makroekonómia využíva tieto poznatky pre skúmanie vzájomných vzťahov medzi agregátmi subjektov.
2. Teoretické zdroje mikroekonomickej teórie. Neoklasická ekonómia - je moderný prúd ekonómie. Vzniká na konci 19. storočia, presne 1870 (70 roky 19. storočia). Vzniká pod vplyvom nových spoločensko - ekonomických pomerov vo svete. Do obdobia vzniku NE bolo Anglicko dominantnou krajinou vo svetovej ekonomike. Na konci 19. storočia Anglicko stráca tento vpylv, už nie je jedinou priemyselne rozvinutou krajinou. Začínajú nové procesy vo svetovom ekonomickom vývoji. NE sa rozvíja na rôznych častiach sveta. I. II. III. Neoklasická škola - ide tu o zmenu celkového chápania cieľov a metód ekonomickej teórie. V tých metódach je nové to, že sa využíva matematika (štatistika) pri ekonomickom skúmaní. Základným cieľom NE bolo vytvoriť novú alternatívu k pracovnej teórii hodnoty, ktorá pochádzala z klasickej školy. Do ekonomickej teórie prináša nové poznatky, nové pojmy a kategórie (marginálne - hraničné kategórie). Táto marginálna analýza využíva ekonomické modely, matematický aparát. Táto analýza sa začína z dopytovej strany ekonomiky (orientuje sa na ňu), začína od spotreby a nie od výroby. Pre jednotlivé smery je spoločný metodologický individualizmus.
Rakúska škola - nazýva sa subjektívno - psychologická. Vznikla na konci 19. storočia v Nemecku a Rakúsku. Postupne prevažuje Rakúsky smer. Skúma vzťah medzi jednotlivcom a jeho potrebami pri uspokojovaní potrieb jednotlivca. Vychádza zo svojich psychologických dispozícií, tie sa odrážajú v jeho správaní a rozhodovaní. - Carl Menger (rozdeľuje statky na statky I. rádu - tovary a služby a II. - Leon Walras - dal modelu všeobecnej ekonomickej rovnováhy matematickú podobu. Vyjadril ho sústavou rovníc. V tomto modely predpokladá existenciu dvoch subjektov trhu a to domácnosti a firiem. - Wilfredo Pareto - priniesol ordinalistické chápanie teórie hraničnej užitočnosti. Do ekonómie priniesol indiferenčnú analýzu. Je autorom indiferenčných kriviek.
Angloamerická škola (teóriou čiastkovej ekonomickej rovnováhy) je syntézou poznatkov v dvoch predchádzajúcich škôl. Na základe matematických modelov hľadá rovnováhu na čiastkových trhoch. Pri hľadaní rovnováhy na čiastkových trhoch (trh kávy) vychádza zo subjektívno - psychologického rozhodovania jednotlivcov spotrebiteľov, firiem. - Alfred Marschal - pri riešení otázok z čiastkovej ekonomickej rovnováhy vychádza zo zákona dopytu a to dopytu na čiastkových trhoch do modelu rovnováhy vnáša faktor času, je to dynamický model. - John Bad Clarck - ekonomickú teóriu obohatil o teóriu hraničnej užitočnosti, aplikoval ju do oblasti výrobných faktorov, pri výrobných faktoroch rozlišujeme dva výrobné faktory a to prácu a kapitál.
Trh a jeho mechanizmus, dopyt a ponuka
5. Trhový mechanizmus, podstata. Ceny a cenový systém v trhovom mechanizme. Trhový mechanizmus je súhrn vzťahov a procesov pri realizácii tovarov, ktoré vedú ku vzájomnej koordinácii relatívne nezávislých rozhodnutí na strane ponuky (výroby) a na strane dopytu (spotreby), pričom základným nositeľom informácií je cena tovaru. Cena a cenový systém má v trhovom mechanizme kľúčovú úlohu. Každý statok, či služba má na trhu cenu. Realizácia väčšiny činností v trhovej ekonomike prebieha prostredníctvom cenového systému. Rozdeľovanie statkov a služieb ja určované cenovým systémom, najmä v podobe cien zdrojov. Čím vzácnejší bude zdroj, ktorý jednotlivec vlastní, tým bude vyššia jeho cena, tým vyšší bude dôchodok tohto jednotlivca a tým viac statkov si kúpi. V cenovom systéme sa slobodne rozhodujú všetky trhové subjekty na základe svojich preferencií. Výrobcovia rozhodujú o použití zdrojov, ktoré majú k dispozícii. Cenový systém je hlavným, ale nie jediným prostriedkom realizácie funkcií ekonomického systému. Sú oblasti, kde sám nestačí efektívne alokovať zdroje.
6. Trh, jeho podstata. Trhové subjekty, ich charakteristika. Trh - v pôvodnom význame trh označuje miesto, kde sa tovary kupujú a predávajú. Z dejín poznáme rôzne druhy trhov (trh otrokov, trh dobytka, rybí trh), ale aj vysoko organizovaný trh napr. burza. Trh vznikol súčasne so vznikom tovarovej výroby, ktorá je výsledkom rozvoja spoločnej deľby práce. Trh je sféra ekonomiky, miesto, kde sa stretávajú kupujúci a predávajúci, ktorí si dobrovoľne vymieňajú tovary a služby. Základnou podmienkou pri definícii trhu je dobrovoľná výmena. Trh je samo regulujúcim systémom, kde pôsobia určité zákonitosti, ktoré ovplyvňujú správanie výrobcu i spotrebiteľa. Trh predstavuje sústavu výmenných vzťahov medzi jednotlivými trhovými subjektmi, ktorá vznikla a vyvíja sa s rozvojom deľby práce. Vznikol ako prirodzený dôsledok vývoja tovarovej výroby. V reálnom hospodárskom živote môže byť trh obmedzovaný, deformovaný, ale vždy bude v nejakej podobe existovať, pokiaľ bude deľba práce a výmena výrobkov ako tovarov.
Trhové subjekty - pre niektoré subjekty je charakteristická výrobná aktivita, pre iné spotrebná aktivita. Spotrebiteľ je trhový subjekt, pre ktorý je charakteristická spotrebná aktivita, je to subjekt, ktorý sa zúčastňuje na finálnej spotrebe statkov a služieb. Domácnosť môže tvoriť jedna osoba alebo viac, či menej početná rodina. Domácnosť predstavuje spotrebiteľskú jednotku, kde rozhodnutia sú limitované subjektívnymi záujmami a cieľmi. Spotrebiteľ si na trhu zaobstaráva spotrebné statky a služby na uspokojenie svojich potrieb. Zúčastňuje sa na trhu spotrebných statkov a služieb a na trhu výrobných faktorov. Na trhu statkov a služieb vystupuje ako kupujúci, na trhu výrobných faktorov vystupuje ako predávajúci. Firma je trhový subjekt, ktorý vyrába s cieľom predať. Je to subjekt trhu, ktorý organizuje podnikanie. Pod podnikaním chápeme výrobu statkov alebo poskytovanie služieb, ale aj na trhu výrobných faktorov. Štát je špecifickým subjektom trhu. Mal by na trh vstupovať len vtedy, keď treba korigovať určité negatívne prejavy trhu, alebo do určitej miery ovplyvňovať správanie trhových subjektov s cieľom zabezpečiť ekonomickú efektívnosť hospodárstva. Zjednodušene by sme mohli úlohu štátu rozdeliť na zákonodarnú (normatívnu) a ekonomickú, ktorej cieľom je efektívnosť, rovnosť a stabilita. Aj napriek dôležitej úlohe štátu v ekonomike, prednosti trhového mechanizmu sú jednoznačné.
Dopyt a ponuka ako základné elementy trhu
Dopyt po tovaroch a službách tvorí súhrn relatívne samostatných rozhodnutí spotrebiteľov o požadovanom množstve a kvalite v závislosti od cien. Dopyt vyjadruje závislosť medzi množstvom tovarov a služieb, ktoré sú kupujúci ochotní a schopní kúpiť a cenou, za ktorú by statok chceli kúpiť. Dopyt vyjadruje vzťah medzi dvoma základnými premennými: cenou a množstvom. Cena je v tomto vzťahu určujúca, objem požadovaného množstva je od nej odvodený. V definícii Pojmu sa vyskytujú pojmy ochotní a schopní kúpiť a požadované množstvo. Dopyt neznamená len množstvo tovarov a služieb, ktoré ľudia nakupujú, ale vyjadruje aj množstvo tovarov a služieb, ktoré by kupujúci boli ochotní kúpiť pri určitej cene. To sú zamýšľané, predpokladané nákupy. Kupujúci sú však schopní kúpiť len toľko tovarov, koľko im dovoľujú ich prijmi a to je vlastne kúpyschopný dopyt. Ekonomickú vedu viac ako zamýšľaný dopyt zaujíma kúpyschopný efektívny dopyt podložený peňažnými príjmami spotrebiteľov. Čím nižšia je cena tovaru x, tým väčšie je požadované množstvo a naopak, čím je cena tovaru vyššia, tým menšie množstvo budú kupujúci ochotní kúpiť. Je dôležité rozlišovať medzi dopytom a požadovaným množstvom. Požadované množstvo ešte neznamená aj realizované množstvo. Z grafického zobrazenia vyplýva, že krivka dopytu je klesajúca, teda má negatívny sklon. Priebeh krivky dopytu vyplýva zo zákona dopytu. Podstatu všeobecného zákona dopytu podal anglický ekonóm Alfred Marshall (1842 - 1924).
Ponuka - ak spotrebiteľa považujeme za jeden pól trhového mechanizmu, výrobca (firma) je jeho druhým pólom, je to ďalší dôležitý subjekt, ktorý vstupuje na trh s ponukou tovarov a služieb. Ponuka je súhrn tovarov a služieb pri určitej cene. Výrobcovia vystupujú ako predávajúci, ktorí ponúkajú vyrobené tovary. Ponuka predstavuje množstvo tovarov a služieb, ktoré sú predávajúci ochotní a schopní dodať na trh pri určitej cene. Platí zákon rastúcej ponuky. Množstvo ponúkaného tovaru zo strany výrobcov determinujú okrem ceny aj iné faktory. - ostatné faktory, zmeny výrobných podmienok rôzneho druhu, B (napr. Funkciu ponuky potom zapíšeme? - individuálnu ponuku je to ponuka jedného výrobku jedným výrobcom, t. j. Cena vystupuje ako určujúca premenná, od ktorej závisí dopyt a ponuka. Cena je základnou informáciou pre výrobcu aj pre spotrebiteľa. V podmienkach trhového mechanizmu nielen cena ovplyvňuje ponuku a dopyt, ale aj ponuka a dopyt spätne vplývajú na cenu. Na trhu sa stretávajú predávajúci a kupujúci, tieto dva základné trhové subjekty majú na trhu protichodné záujmy. Rovnováha na trhu nastane pri takej cene a množstve, keď je množstvo, ktoré sú kupujúci ochotní kúpiť za určitú cenu zhodné s množstvom, ktoré sú predávajúci ochotní predať pri určitej cene. Je to situácia na trhu, keď kupujúci aj predávajúci sú spokojní s nastolenou cenou a nemajú snahu situáciu meniť.
Ak vychádzame z krivky dopytu a ponuky, rovnováha je bod, kde sa pretína krivka ponuky a dopytu pri rovnakej cene, je to rovnovážny bod, označovaný E - Equilibrium. Cena, pri ktorej nastáva táto rovnováha sa nazýva rovnovážna cena Pw. Cena Pe je rovnovážna cena a Qe je rovnovážne množstvo tovarov, pri ktorom táto cena vzniká. Nerovnováha na trhu je stav, ktorý sa v reálne v hospodárskom živote bežne vyskytuje. Je to situácia na trhu, keď trhová cena je nad alebo pod úrovňou rovnovážnej ceny Pe. Podľa toho, kde sa cena nachádza vzniká na trhu prebytok alebo nedostatok tovarov. Pri trhovej nerovnováhe začnú automaticky pôsobiť sily, ktoré vplývajú na cenu a množstvo v snahe nastoliť trhovú rovnováhu.
Zásahy štátu a fiškálna politika
8. Zásahy štátu do dopytu a ponuky. Spôsoby nepriamej regulácie. Zásahy štátu do ponuky a dopytu - štát na zásahy (ovplyvňovanie) fungovania ekonomických subjektov používa ekonomické a administratívne nástroje. Použitie týchto nástrojov vytvára štátnu reguláciu. 9. Zásahy štátu do dopytu a ponuky. Zásahy štátu do ponuky a dopytu - štát na zásahy (ovplyvňovanie) fungovania ekonomických subjektov používa ekonomické a administratívne nástroje. Použitie týchto nástrojov vytvára štátnu reguláciu.
10. Teória užitočnosti. Základné kategórie. Teória užitočnosti vysvetľuje paradox hodnoty vzácnosťou diamantov a relatívnym dostatkom vody. Cenu vody neurčuje užitočnosť celého jej množstva, ale len hraničná užitočnosť. Kategóriu užitočnosť do ekonomickej teórie zaviedol Jeremy Bentham, anglický filozof, ktorý definoval užitočnosť ako „vlastnosť každého objektu ... prinášať spokojnosť, dobro alebo šťastie a predchádzať ... bolesti, zlu alebo nešťastiu.“ Podľa Benthama jediným motívom ľudského konania je dosiahnuť s čo najmenšou stratou čo najväčšie množstvo slastí. Podľa F. I. Gossenov zákon (zákon klesajúcej hraničnej užitočnosti) hovorí, že s postupným uspokojovaním určitej potreby jej intenzita klesá. Druhý Gossenov zákon - zákon vyrovnávania hraničných užitočností.
Meranie užitočnosti a spotreba
11. Meranie užitočnosti. I. II. Ordinalistický prúd - tvrdí, že užitočnosť nie je merateľná kvantitatívne, ale spotrebiteľ vie určiť, ktorý statok má pre neho väčší význam, uprednostňuje ho, preferuje ho. V rámci ekonomiky každej krajiny prebieha určitý nepretržitý, opakujúci sa proces. 4. fáza: SPOTREBA - ide o uspokojovanie potrieb jednotlivcov pomocou statkov a služieb. Pritom môže ísť o spotrebu nevýrobnú a spotrebu výrobnú. Nevýrobná spotreba predstavuje konečnú spotrebu pri uspokojovaní potrieb človeka (napr. topánky, nohavice ....) Pri výrobnej spotrebe statky a služby predstavujú určité medziprodukty (napr. múka, koža ...), ktoré vstupujú v podnikoch do ďalšieho výrobného procesu. Z týchto medziproduktov sa potom vyrobia finálne výrobky (napr. Výroba a spotreba sa neustále ovplyvňujú. Neustála výroba nových zaujímaných výrobkov vyvolávajú potreby a spotreba neustále rastie (napr. Rozšírená reprodukcia - znamená extenzívny alebo intenzívny rast výroby. Extenzívny rast sa zabezpečuje vstupom dodatočných výrobných faktorov (pracovnej sily, strojov, zariadení a podobne). Reprodukčný proces môžeme vyjadriť ako sústavný kolobeh peňazí (cena tovaru, mzda za vykonanú prácu) a kolobeh tovaru (práca, statky, služby) v prostredí národného trhu, kde pôsobia 3 základné subjekty - domácnosť, podniky, štát. Je základný makroekonomický ukazovateľ, ktorým meriame celkovú ekonomickú činnosť krajiny.
1. Spotreba - osobná spotreba domácností napr. Čistý export - je rozdiel medzi exportom a importom, to znamená vývoz mínus dovoz. Je dôležité rozlišovať medzi tým, čo sa v danej krajine vyrobí a tým, čo sa v danej krajine nakúpi a spotrebuje. 2. Pridaná hodnota - z hľadiska určitej firmy predstavuje rozdiel medzi jej tržbami a jej nákupmi materiálov a služieb od iných firiem, t. j. Hrubý národný produkt predstavuje celkové množstvo vyrobených konečných výrobkov a poskytnutých služieb, ktoré vytvorili výrobné faktory občanov určitého štátu za jeden rok. Amortizácia - predstavuje hodnotu spotrebovaných a opotrebovaných kapitálových statkov. Prenáša sa do hodnoty výrobku. Predstavuje celkový dôchodok, ktorý získali vlastníci výrobných faktorov. Statky a služby produkované v domácnosti. Čiže, ktoré produkujeme pre seba, svoju domácnosť alebo príbuzných. Nerealizujú sa prostredníctvom trhu, a preto nie sú obsiahnuté v HDP, ale zvyšujú ekonomický blahobyt. napr. Produkcia tieňovej ekonomiky.
Inflácia a nezamestnanosť - inflácia sa najčastejšie charakterizuje ako znehodnotenie peňažnej jednotky. CPI meria náklady tržného koša spotrebných statkov a služieb. Miera nezamestnanosti opísaná ako prirodzená miera nezamestnanosti, frikčná, štrukturálna, cyklická a ďalšie formy. Vlády sa snažia o politiku plnej zamestnanosti, ktorá smeruje k minimalizácii nadbytočnej ponuky práce a vhodnému vyváženiu trhu práce.
Financie podniku a ukazovatele hodnoty
19. • Cieľom je dosiahnuť najvyššiu hodnotu MVA. Tento cieľ nie je možné dosiahnuť iba zvýšením vloženého kapitálu, aj keď tým rastie hodnota podniku. K zvýšeniu hodnoty MVA dôjde iba v prípade, ak investovaný kapitál je výnosnejší než sú náklady na kapitál. • Ekonomická pridaná hodnota predstavuje vo svojej podstate ekonomický (mimoriadny) zisk, ktorý podnik vytvorí po úhrade všetkých nákladov vrátane všetkých nákladov na kapitál (cudzí a vlastný v podobe nákladov obetovaných príležitostí).
2. - v jednotlivých hospodárstvách prebiehajú rôzne činnosti, na ktorých sa podieľajú rôzne hospodárstva. 1. podľa odvetví - odvetvie tvoria podniky s rovnakým alebo podobným zameraním a) výrobné - poľnohospodárstvo - stavebníctvo - atď. 2. podľa sektorov - primárny, sekundárny, terciárny, kvarciárny; znaky a význam.
3. Reprodukčný proces predstavuje opakovanie zákl. 1. výroba - premena vstupov na výstupy 2. rozdeľovanie - podľa príjmov určuje, ako sa podieľali jednotlivci na vytvorených statkoch a službách 3. výmena - predaj a nákup statkov a služieb za peniaze získané pri rozdelení 4. Spotreba - pokračuje cez celý proces.
Štátny zreteľ a MSP (malé a stredné podniky)
8. 9. Zásahy štátu do dopytu a ponuky - podpora MSP, granty, dotácie a programy; definície systémov podpory podľa európskych pravidiel. MSP predstavujú kľúčový pilier financovania a nových pracovných miest. Päť hlavných činností MSP zahŕňa výrobnú a nevýrobné sektory; prínos MSP pre inováciu a ekonomickú stabilitu krajiny. Kritériá definície MSP na Slovensku vychádzajú z európskej definície 2003/361/ES: mikropodnik, malý podnik, stredný podnik a autonómny podnik.
Predstavujú základný pilier financovania, často kombinujú vlastný kapitál a externé zdroje. Finančná analýza ako súčasť finančného riadenia identifikuje slabé stránky a silné stránky podniku; Du Pontove rovnice a pyramídová sústava ukazovateľov poskytujú prehľad o výkonnosti a rentábilnosti. Quick Test Model a Bonity Indicator Model ponúkajú praktické nástroje na hodnotenie solventnosti a rizík podniku.
V kontexte reprodukcie a investícií je dôležité posudzovať aj dopady na hodnotu podniku (MVA) a ekonomickú pridanú hodnotu (EVA). Správne riadenie MSP zahrňuje aj řídenie kapitálu, likviditu, dlh a cash flow, čo prispieva k udržateľnému rastu a inováciám.
Dupont Formula Explained In 2 Minutes
tags: #rozsirena #reprodukcia #majetku