Je v záujme každého prítomného pri pôrode, aby poranenie bolo čo najmenšie. Samotná rodička to môže ovplyvniť tak, že bude aj počas tlačenia počúvať, kedy tlačiť a hlavne kedy netlačiť. V záverečnej fáze sa hlavička brzdí, aby sa tkanivá stihli adaptovať. Nástrih hrádze je, keď lekár nastrihne hrádzu a zadnú pošvovú stenu (ďalší názov je perineotómia). Už samotná epiziotómia je poranenie druhého stupňa. Nástrih hrádze nemá vplyv na počet poranení análneho zvierača.
Epiziotómia (nastrihnutie) je operácia a pri každej operácii musíme zvážiť benefit a riziko. Kedy je teda nástrih výhodný? Nástrih slúži na urýchlenie pôrodu, najmä v situáciách, keď dieťa trpí nedostatkom kyslíka, alebo pri extrémnom vyčerpaní matky. Poznáme tri typy nástrihu: mediálny, mediolaterálny a laterálny. Mediálny nástrih znamená, že sa strihne kolmo na hrádzu medzi otvorom vagíny a análnym otvorom. Bol rozšírený v USA a všetky štúdie, ktoré hovoria o tom, že nástrih zvyšuje riziko poranenia zvierača, hovoria o tejto mediálnej (stredovej) epiziotómii. Epiziotómia, ktorá sa robí v našich končinách a ktorá sa robiť má, je mediolaterálna epiziotómia. Ďalším typom je laterálna epiziotómia, ktorá síce poskytuje najviac priestoru, ale hojí sa najhoršie. Mediolaterálna epiziotómia je kompromisom medzi tým, koľko priestoru poskytuje a procesom hojenia. Správne sa má nástrih vykonať na vrchole kontrakcie, počas tlačenia a v štádiu, kedy sa už hlavička prerezáva. Správne urobený nástrih nebolí.
Pokiaľ sa lekár rozhodne urobiť nástrih skôr (napr. znižuje riziko perineálneho poranenia, hlavne epiziotómie a riziko bolestí hrádze po 3 mesiacoch), nemá vplyv na poranenie 1., 2., 3., a 4. stupňa, nevyhnutnosť inštrumentálneho pôrodu, sexuálne uspokojenie a močovú a análnu inkontinenciu. Nástrih má svoje miesto a odporúča sa však reštriktívne (obmedzené) použitie epiziotómie. Reštriktívne neznamená žiadne. Epiziotómia je operácia a pri každej operácii musíme zvážiť benefit a riziko.
Kedy je nástrih výhodný?
Nástrih slúži na urýchlenie pôrodu, najmä v situáciách, keď dieťa trpí nedostatkom kyslíka, alebo pri extrémnom vyčerpaní matky. Poznáme tri typy nástrihu: mediálny, mediolaterálny a laterálny. Mediálny nástrih znamená, že sa strihne kolmo na hrádzu medzi otvorom vagíny a análnym otvorom. Bol rozšírený v USA a všetky štúdie, ktoré hovoria o tom, že nástrih zvyšuje riziko poranenia zvierača, hovoria o tejto mediálnej (stredovej) epiziotómii. Epiziotómia, ktorá sa robí v našich končinách a ktorá sa robiť má, je mediolaterálna epiziotómia. Ďalším typom je laterálna (do boku) epiziotómia, ktorá síce poskytuje najviac priestoru, ale hojí sa najhoršie. Mediolaterálna epiziotómia je kompromisom medzi tým, koľko priestoru poskytuje a procesom hojenia. Správne sa má nástrih vykonať na vrchole kontrakcie, počas tlačenia a v štádiu, kedy sa už hlavička prerezáva. Správne urobený nástrih nebolí.
Pokiaľ došlo k nástrihu skôr, môže znižovať riziko perineálneho poranenia hlavne po 3 mesiacoch, no nemá vplyv na závažné komplikácie ani na dlhodobé následky. Väčšina rizík súvisí s technikou a kontextom pôrodu. Správne vykonaný nástrih má svoje miesto, ale treba ho robiť len vtedy, keď je potrebný a s informovaním rodičky.
Príčiny a rizikové faktory nástrihu
Nástrih hrádze môže byť indikovaný časovou tiezňou pri pôrode, vyčerpaním rodičky alebo inštrumentálnym pôrodom (klešte či vákuový zvon). Nejde o rutinnú prevenciu spontánneho poranenia; väčšina poranení vzniká aj bez nástrihu. Dôvody na nástrih zahŕňajú: časová tieseň pri pôrode, vyčerpanie rodičky, inštrumentálny pôrod. Faktory zvyšujúce riziko zahŕňajú veľké dieťa, úzku panvu, nízky počet pôrodov, nenávisť dieťaťa v polohe hlavičky nadol, dlhý alebo rýchly priebeh pôrodu a potrebu kliešťov alebo vákuového zvonu. Väčšie riziko býva pri prvom pôrode a pri nesprávnej technike.
Typy pôrodu a poloha pri druhom období
Štúdie hovorí, že poloha pri pôrode môže ovplyvniť frekvenciu epiziotómií a poranení, no dôležité je, že žena by mala mať možnosť vybrať si polohu, ktorá jej vyhovuje. Podľa švédskeho programu pre vzdelávanie o panvovom dne nie je jednoznačný dôkaz o výhode jednej polohy nad druhou. Pri patologických alebo non- fyziologických situáciách (CTG zhoršenie stavu dieťaťa) sa pôrod realizuje v polosede alebo ľahu, a vtedy môže dôjsť k vyššej potrebe nástrihu alebo iných metód na pomoc pri pôrode.
Liečba a hojenie po nástrihu
Hojenie po nástrihu hrádze závisí od hĺbky poranenia. Správne vykonané nastrihnutie je často 2. stupeň a hojenie býva rýchlejšie než pri rozsiahlej prirodzenej ruptúre. Po každom pôrode by mala žena byť vyšetrená per rectum a posúdená hrúbka perineálnych bodov. Pri poranení zvierača alebo veľkom poranení je potrebná antibiotická liečba a lieky na zmäkčenie stolice. Bolesť sa lieči pravidelným užívaním liekov (paracetamol a ibuprofen sú bežne bezpečné s dojčením). Ak bolesť pretrváva, je potrebné vyšetrenie na infekciu alebo nehojenie rany. Dbajte o hygienu a čistotu rany, pravidelnú sprchu, a vyhýbajte sa parfumovaným mydlám. Po zahojení (cca 2-3 týždne) sa odporúča začať so cvičením panvového dna a masážou jazvy.
Intímna hygiena po pôrode je kľúčová. Dôsledná hygiena, sprcha po každej toalete a uvoľnenie panvového dna sú dôležité pre prevenciu infekcií a zrýchlenie hojenia. Ak nastane zápcha alebo bolestivé močenie, je potreba diagnostika a vhodné opatrenia (glycerínové čípky, lactulóza). Masáž hrádze po zhojení môže zlepšiť elasticitu jazvy a uvoľniť napäté oblasti. Po sixonedelí by mala byť kontrola panvového dňa - udržanie moču, stolice, plynov a schopnosti sťahu. Po poranení hrádze alebo jazvy je vhodná fyzioterapeutická starostlivosť na posilnenie panvového dna a zlepšenie hojenia jazvy. Dôležitá je pravidelná hygiena, suchá pokožka a pohodlné, nefyzické sedenie (nevytvárať tlak na ranu).
Preventívne opatrenia a príprava na pôrod
Prevencia nástrihu zahŕňa masáže hrádze počas tehotenstva, používanie olejov a techník na zlepšenie prekrvenia a elasticity hrádze. Rôzne štúdie ukazujú zmiešané výsledky; niektoré skupiny ukazujú menší počet poranení druhého a tretieho stupňa pri masáži, iné ukazujú žiadny jednoznačný efekt. Epino-pomôcky (epi-no balónik) môžu znižovať potrebu epiziotómie a predlžovať druhú dobu pôrodnú, avšak výsledky sú konzistentné iba čiastočne a v populácii sa líšia. Fyzická príprava, fyzioterapia a správna starostlivosť o panvové dno sú užitočné nielen počas pôrodu, ale aj v šestonedelí a neskôr. Teplé obklady počas vypudzovacej fázy môžu redukovať výskyt závažných poranení hrádze až o polovicu v niektorých štúdiách. Žena by mala mať pri pôrode možnosť zvoliť si polohu podľa svojej potreby a kontextu pôrodu; dôležité je aj prirodzené tlmenie stresu a uvoľnenie panvového dna počas tlačenia.
Diagnostika a starostlivosť po pôrode
Po pôrode je kritické rýchlo a správne hodnotiť stav análneho zvierača a perineálnej oblasti. Ak došlo k poraneniu, treba posúdiť rozsah a poskytnúť potrebnú liečbu a ošetrenie. Dôležité je sledovať infekciu, správnu hygienu, a v prípade potreby lieky na bolesti, antibiotiká a laxatívne prípravky. Po zahojení je vhodné opätovne vyšetriť panvové dno a vypracovať plán tréningu, ktorý zahŕňa cvičenie Kegelových cvikov na posilnenie svalov, ako aj jemné masáže jazvy a pravidelné udržiavanie hygieny a pohodlia. V prípade väčších poranení alebo residuálneho diskomfortu vyhľadajte odbornú fyzioterapeutku, ktorá navrhne individuálny rehabilitačný plán.
Video
tags: #roztrhnuta #hradza #porod