Krst je prvá a najpotrebnejšia sviatosť. Kňazi ju radi vysluhujú; pri nej sa špeciálne stávajú duchovnými otcami. Výnimočná pastoračná situácia nastáva vtedy, keď rodičia (resp. rodič), ktorí žiadajú o krst svojich detí, sami nežijú kresťansky a ani nemajú cirkevne usporiadané manželstvo. Kňaz tu má veľkú príležitosť nadviazať kontakt s neznámymi farníkmi a podľa možnosti priviesť ich k hlbšiemu zamysleniu, resp. k zmene života. Avšak, aj keby toto nevyšlo (ani kontakt, ani ich zamyslenie či zmena), ich žiadosť o krst nemôže byť zamietnutá a nikdy nemôže byť podmienená cirkevným sobášom rodičov - žiadateľov.
Kňaz má povinnosť s láskou pripomenúť žiadajúcim rodičom požiadavky spojené s krstom ich dieťaťa a v skratke im zhrnúť učenie Cirkvi. Podľa starého kresťanského zvyku má mať krstenec krstného rodiča, ktorý mu má pomáhať pri praktizovaní kresťanského života. Avšak táto povinnosť - mať krstného - nie je absolútna. V prípade nedostatkov v oblasti viery a náboženskej praxe rodičov dieťaťa, treba dbať na to, aby krstní rodičia boli ľuďmi živej viery. V prípade, že krstný rodič nespĺňa kánonické podmienky na krstného (por. kánon 874 CIC), a rodičia ho nechcú vymeniť, treba dieťa pokrstiť bez oficiálneho krstného. Treba prijať za pravidlo, že krst sa má sláviť vo farskom kostole kánonického pobytu rodičov, ak nejestvuje nejaká rozumná príčina krstiť inde. Ak je rozumná príčina (hoci len zo strany rodičov), na základe písomného povolenia vlastného farára možno krstiť aj v inej farnosti.
Podmienky a princípy krstu
Pokiaľ máte nepokrstené dieťa vo veku od 7 do 14 r. a chcete ho dať pokrstiť, treba to ohlásiť v priebehu septembra na fare, kvôli dohode o príprave. Sviatosť krstu a prvé sväté prijímanie sa vysluhuje deťom po ukončení prípravy v rámci sv. omše. Potrebné sú krstné náuky rodičov a krstných rodičov; pri nahlásení krstu dieťaťa na farskom úrade vyplnia krstný lístok s údajmi o dieťati a o rodičoch. Krstný rodič musí mať absolvovaný krst, prvé sväté prijmanie aj birmovku a nesmie viesť verejne hriešny život.
Krst sa obvykle vysluhuje v rámci svätej omše, alebo pri samostatnom obrade. K sprievodným obradom patrí zrieknutie sa zlého ducha, vyznanie viery, prijatie svetla Kristovho a symbol Bieleho rúcha. Krstná voda môže byť svätená buď priamo pred obradom krstu alebo pri Liturgii krstu na Veľkonočnú vigíliu. Trojitá cieľová formulka „(Meno krsteného), ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha Svätého“ je pri riadnom krste vždy súčasťou obradu.
Formu krstu dopĺňa aj kritérium materie - použitá voda; vhodná je akákoľvek voda, ak nie je prístup k svätej vode. Dôležitá je aj trojité liatie na hlavu krstenca a prítomnosť krstného rodiča (zvykom je mať dvoch krstných rodičov). Krstný rodič musí spĺňať regulačné podmienky (vekové, viere, zosobášenie).
Krst a meno dieťaťa
Krstné meno dieťaťa má významnou úlohu v živote veriaceho. V rímskokatolíckej tradícii sa v krste často prijíma meno svätca alebo mučeníka, ktoré poskytuje vzor viery a orodovanie. Týmto menom sa dieťa stáva súčasťou komunít veriacich a začína svoju duchovnú púť.
Pravidlá a zvyklosti ohľadom krstného mena sa vyvíjali v priebehu storočí. Kánon 855 CCEO a predchádzajúce predpisy kladú dôraz na to, že krstní rodičia a rodičia majú dbať na to, aby sa dieťaťu dávalo kresťanské meno a vyhýbali sa nebezpečným alebo pohanským menám. V minulosti existovali aj rôzne odporúčania pre výber mien (napr. preferovanie mien svätcov a mučeníkov, skôr než bežných civilných mien). V praxi sa dnes často kombinuje prax výberu kresťanského mena spolu s občianskym menom dieťaťa.
Podľa tradície sa meno nenesie len ako identifikátor, ale aj ako posvätenie dieťaťa a vyjadrenie viery rodičov a krstných rodičov. Meno má pripomínať ochranu a vzor svätca, ktorý žil cnostíami života a odvahy. Vznik krstného mena je spätý s pastoračnou praxou a teológiou, ktorá kladie dôraz na duchovné slová a posvätné posolstvo mena.
Praktické aspekty výberu mena a obrady
Krstná ceremónia zahŕňa aj výber túžobne zdieľaných obrady, ako je uvádzanie dieťaťa do cirkvi počas slávnosti. Dieťa predstavuje otec a matka a kruh veriacich sa modlí za jeho duchovný rast. Obrady môžu zahŕňať aj procesiu na miesto, kde sa bude konať bohoslužba slova. Rôzne číselné dodatky a liturgické texty poskytujú možnosti čítania a liturgického spevu.
Po krste sa zvyčajne koná oslavu s rodinou a priateľmi. Krst je významnou spoločenskou udalosťou, ktorá prináša praktické aj symbolické dary, ako napríklad perinku na krst, krstnú sviečku a biele rúcho, ktoré vyjadrujú nový začiatok a posvätenie dieťaťa.
Dňa 19.1. oslavuje meniny DRAHOMÍRA plus význam mena v 4K
Krst a mystériá viery východných a západných tradícií
Vo východných kresťanských tradíciách sa často zachováva pôvodný spôsob krstu ponorením, spolu s udelením troch iniciačných sviatostí. Neskôr sa prax mení v dôsledku latinizácie, no dnes sa aj tam opäť obnovuje krst ponorením spolu s myropomazaním a eucharistiou. V západných cirkviach je krst prvou a iniciáciou sviatosťou, ktorá otvorí vstup do Cirkvi a do života viery.
Príprava na krst dospelých zvyčajne začína v septembri a trvá približne 2 roky (katechumenát). U detí je príprava skrze rodičov a krstných rodičov. V časoch raného kresťanstva sa krst vykonával často na veľké sviatky a bolo bežné, že dieťa malo meno podľa svätca alebo mučeníka, ktorého príklad mohol slúžiť ako duchovný vzor.