Podnetné prostredie je také prostredie, ktoré napomáha dieťaťu v rozvoji, povzbudzuje ho k určitému konaniu, motivuje, inšpiruje a ponúka možnosti. Podnetné prostredie však okrem podnetov poskytuje dieťaťu tiež pocit bezpečia, lásky a spolupatričnosti. Také prostredie sa nazýva emočné a pre dieťa je často dôležitejšie ako to fyzické, lebo ak dieťa pociťuje stres alebo sa bojí, nevie využiť svoje schopnosti. Nevie slobodne objavovať, skúšať, učiť sa, sústrediť sa ani sa hrať. Podnetné prostredie teda nie je iba prostredie plné podnetných predmetov, ale ponúka vhodné vzory, láskavú komunikáciu, porozumenie a vzájomný rešpekt.
Je bohatým zdrojom získavania skúseností, učenia sa z chýb, riešenia konfliktov aj chápania medziľudských vzťahov. Je dôležité zabezpečiť takéto prostredie dieťaťu v každom veku. No pre zdravý vývin dieťaťa sú najpodstatnejšie prvé tri roky života. V tomto období detský mozog doslova “rozkvitá“. Mozog novorodenca má približne 80 - 100 miliárd neurónov, ktoré sú len veľmi riedko poprepájané. U trojročného dieťaťa je to už trilión nervových spojení. Pre zaujímavosť, je to asi dvakrát viac ako majú dospelí. Obdobie rýchleho rozvoja mozgu dieťaťa trvá do šiestich rokov. Toto obdobie by sa tiež dalo popísať ako podvedomé nahrávanie všetkého, čo dieťa vidí, počuje, vníma, cíti aj ochutná. Dieťa všetkými svojimi zmyslami mapuje svoje okolie a pozoruje všetko a všetkých, ktorých má vo svojej blízkosti. Prvých šesť rokov je pre rozvoj mozgu absolútne výnimočným obdobím.
Zdravé a nezdravé emocionálne prostredie
Zdravé emocionálne prostredie je také, kde sa dieťa smie hrať, radovať či smútiť, smie sa pýtať, skúšať, objavovať aj robiť chyby. Je to prostredie, kde dieťa dostáva útechu, plnú pozornosť dospelých, ako aj rešpekt svojho okolia, čo znamená, že sa zohľadňujú jeho potreby i priania. V zdravom emocionálnom prostredí dieťa dostáva podporu a povzbudenie od ostatných. Je si vedomé svojich hodnôt aj svojich schopností, ktoré aj naplno využíva. Smie prejavovať svoje city aj o nich hovoriť a tým sa ich učí regulovať. Dospelý nie je diktátor, ale sprievodca. Dieťa vie, že sa naňho smie kedykoľvek obrátiť, lebo získalo skúsenosť, že on je ten múdrejší a skúsenejší. Dieťa z takéhoto prostredia nasáva radosť, optimizmus a inšpiráciu, vníma spravodlivosť, spolupatričnosť a ctí si spoločné hodnoty. V bezpečnom prostredí sa oveľa viac naučí.
Naopak, nezdravé emocionálne prostredie je miestom, kde sa dieťa bojí trestov, zlých nálad a nepredvídateľného správania dospelých. Neisté emocionálne prostredie zriedka poskytne dieťaťu útechu. Musí sa samo vyrovnávať s odmietnutím, strachom, nedôverou a ponižovaním. Takéto prostredie oberá dieťa o istotu, že bude prijímané, aj keď nesplní očakávania dospelých. Dieťa verí, že si musí lásku a rešpekt druhých najprv zaslúžiť. Je závislé na pochvale a odmenách, lebo podľa nich si určuje svoju sebahodnotu. Je neisté, lebo sa nevie spoľahnúť ani samo na seba, alebo sa ženie za výsledkami, aby ostatným dokázalo svoju cenu.
Vplyv stresu na rozvoj mozgu a poznávacie schopnosti
K rozvoju mozgu u malých detí dochádza pomocou zmyslov. Deti neustále sledujú prostredie, v ktorom sa práve nachádzajú a ich mozog spracováva obrazy, ktoré vidí. Behom jednej hodiny dokáže spracovať až 36 000 obrazov, čo je asi deväťdesiat percent všetkých vnemov. Príjemné prostredie má teda zásadný vplyv na náladu dieťaťa, jeho pocity, sústredenosť aj na proces učenia. Rodičia doma a učitelia v školách by preto mali dbať na striedmosť, estetiku a praktickosť. Platí, že menej je niekedy viac. Priestor, kde sa dieťa hrá, by mal byť prehľadný a každý predmet by mal mať svoje miesto. Priveľa hračiek spôsobuje, že si dieťa nevie vybrať, s ktorou sa bude hrať, obzvlášť keď ich má nahromadené vo veľkých krabiciach. Malým deťom je vhodné hračky po čase obmieňať, teda schovať tie, s ktorými sa momentálne nehrajú a dať im tie, s ktorými sa hrali pred časom. Minimalisticky zariadené prostredie nabáda dieťa k hre, kreativite a k lepšiemu sústredeniu sa. Deti milujú stavanie bunkrov z diek a starých plachiet. Okrem množstva hračiek sú dôležité aj ich vlastnosti. Hračky by mali dieťa nielen zaujať, ale aj nabádať ku kreatívnej hre, k čomu výborne poslúžia rôzne predmety v domácnosti.
Rodičia a význam properly of dôležité vzťahy
Hranie sa s rôznymi prírodnými materiálmi, s plastelínou, navliekanie, strihanie, maľovanie prstovými farbami, kriedami na chodník či na veľké formáty papiera. Nech už je fyzické prostredie akokoľvek podnetné, najdôležitejšiu rolu v ňom pri malých deťoch zohráva dospelý. Plne prítomná láskavá a komunikujúca mama, ocko či starí rodičia. Pre vývin reči je pozornosť dospelých absolútne kľúčová. Dlho sa verilo, že sú to práve dlhé rodičovské monológy smerované k dieťaťu, ktoré rozvíjajú jeho rečové schopnosti. Posledné zistenia však ukazujú, že kľúčom k efektívnemu vývoju reči u bábätiek je správne reagovať na ich džavotanie, ukazovanie a gestá. To znamená byť plne prítomný a vnímať svoje dieťa, ako sa len dá. V ideálnom prípade by mali rodičia pozorovať dieťa, pomenovávať veci, na ktoré sa pozerá alebo na ne ukazuje, reagovať, keď vydáva zvuky, prihovárať sa mu a dívať sa mu pritom do tváre, aby dieťa mohlo vidieť pohyby ich pier a napodobňovať ich. Zistilo sa, že nie je ani také dôležité zahajovať konverzáciu s dieťatkom, ako včas a správne reagovať, keď dieťa začne komunikovať. Ďalšou veľmi prospešnou aktivitou pre mozog dieťaťa do troch rokov je učiť ho znakovú reč. Znaková reč pomáha počujúcim batoľatám vyjadriť to, čo ešte nevedia povedať slovami.
Interakcia a vplyv prostredia na inteligenciu
Množstvo expertov skúmalo vplyv prostredia v ranom veku dieťaťa na zvýšenie jeho inteligencie. Dnes sa vedci prikláňajú k názoru, že vplyv prostredia a výchova hrajú významnejšiu rolu ako zdedené gény. Podľa najnovších zistení ani inteligentné hračky, ani vzdelávacie videá a iné technické vymoženosti pre najmenších nepodporujú dieťa vo vývoji viac ako interakcia s dospelou osobou. V tomto sa deti veľmi nelíšia od mláďat živočíchov. Najintenzívnejšie výchovné lekcie prebiehajú pozorovaním a napodobňovaním rodičov. Tvoje vlastné detstvo hlboko ovplyvňuje spôsob, akým vychovávaš svoje deti - tento vplyv siaha ďalej, než si možno mysliš.
Vedci iniciovali túto štúdiu, aby lepšie pochopili, ako sa nepriaznivé zážitky z raných rokov matky prenášajú na jej deti. Predchádzajúce výskumy už potvrdili súvislosť medzi nepriaznivými detskými skúsenosťami a negatívnymi dôsledkami v dospelosti, avšak málo prác skúmalo, ako tieto účinky konkrétne ovplyvňujú rodičovstvo a raný vývoj dieťaťa. Výsledky štúdie jasne preukázali súvislosť medzi nepriaznivými zážitkami matky z detstva a problémami jej dieťaťa v emocionálnej, behaviorálnej aj kognitívnej oblasti.
Ekonomické a sociálne determinanty vývinu dieťaťa
Socioekonomický status významne koreluje s radom ukazovateľov osobnosti, výkonu, kariérneho sebapresadzovania a životnej úspešnosti. Jeho základ tvorí sociálna vrstva, ku ktorej jedinec patrí. Na Slovensku aj v zahraničí sa ukazuje, že rodinné faktory ako kultúrny kapitál, ekonomický kapitál a sociálny kapitál ovplyvňujú školskú úspešnosť a celkový rozvoj dieťaťa. Bernsteinova teória jazykového kódu a kultúrneho a sociálneho kapitálu ostáva relevantná pre pochopenie rozdielov medzi rodinami a ich vplyvom na vzdelávacie šance detí.
Rozdiely v kvalite rodinného prostredia - kultúrna úroveň, majetkové pomery či sociálny kapitál sú podporované aj novšími štúdiami, ktoré ukazujú význam primeraného vzdelávania rodičov, aktívnu podporu domácej prípravy a jasné očakávania voči školským výkonom. Finančné možnosti rodín sa odrážajú v možnostiach detí zúčastňovať sa na kultúrnych a vzdelávacích aktivitách, čo má následne dopad na školskú motiváciu a úspešnosť.
Význam rodinnej atmosféry a podpora pre deti so špeciálnymi potrebami
Rodinné prostredie zohráva kľúčovú úlohu vo vývoji každého dieťaťa, a obzvlášť pre deti s mentálnym postihnutím. V rodine sa dieťa učí vzorcov správania, ktoré sa stávajú súčasťou jeho identity, a rodina poskytuje potrebné zázemie pre sociálny, emocionálny a kognitívny rast. Stabilná a podporná rodinná štruktúra môže poskytnúť dieťaťu pocit bezpečia a istoty, zatiaľ čo konflikty alebo nefunkčné prostredie môžu mať negatívny dopad na vývoj.
Postoje a očakávania rodiny voči mentálne postihnutému dieťaťu môžu mať významný vplyv na jeho vývoj. Rodičia s pozitívnym postojom a realistickými očakávaniami dieťa podporujú v úsilí a pomáhajú mu dosiahnuť potenciál. Naopak, negatívne postoje môžu dieťa demotivovať. Podpora zo strany rodiny a odborníkov, ako aj dostupnosť programov a služieb pomáha rodinám zvládať náročné situácie a zlepšovať kvalitu života dieťaťa.
Konkrétne praktické odporúčania
- Minimalizmus v priestore na hranie: prehľadný priestor s jasne vyhradeným miestom pre každý predmet znižuje preťaženie a podporuje sústredenie.
- Interakcia a plne prítomná komunikácia: pozorovať dieťa, pomenúvať veci, na ktoré ukazuje, reagovať na džavotanie a gestá, dívať sa mu pritom do tváre.
- Podpora riešenia konfliktov a správania: dieťa sa učí regulovať svoje city a reagovať na spoločenské situácie prostredníctvom vzorov dospelých.
- Hračky a materiály s pozitívnym vplyvom na kreativitu: jednoduché drevené kocky, farebné nádobky, prírodné i bežné domáce predmety podporujú tvorivosť bez nadmernej stimulácie.
- Význam rodičovskej účasti na vývoji reči: včas a správne reagovať na dieťaťa zvuky, zapojiť znakovú reč a vedome využívať vzťahovú komunikáciu.
- Vedomé vedenie pri používaní obrazoviek: dohľad a spoločné časovo omezené aktivity s deťmi, aby sa technológie nestali únikom od sociálnych vzťahov a fyzickej aktivity.
Manipulácia a starostlivosť o novorodenca
Pri starostlivosti o dieťa je dôležité zamerať sa na správne techniky manipulácie a polohy tela, ktoré podporujú správny vývoj chrbtice a motorických zručností. Niektoré bežné chyby rodičov, ako nosenie dieťaťa vo zvislej polohe alebo dvíhanie širokým úchopom, môžu negatívne pôsobiť na chrbticu. Dôležité sú aj správne polohy - bočné klbko, klokan alebo tzv. tigrík - s dôrazom na bezpečné držanie hlavy a tela dieťaťa. Kontaktné rodičovstvo a bonding po pôrode zohrávajú kľúčovú úlohu v naviazovaní vzťahu a vzniku bezpečného emocionálneho prostredia.
Pri narodení dieťaťa s postihnutím je potrebné vytvárať podporujúce prostredie, ktoré umožní rodine zvládať nároky starostlivosti a zároveň poskytuje dieťaťu stabilitu, lásku a primeranú stimuláciu. Rodinné fungovanie a podpora zo strany komunity sú kľúčové pre udržiavanie pozitívneho vývoja a kvality života dieťaťa.
