Teraz už ani nedokážeme predstaviť, že ešte pred niekoľkými desiatkami rokov muselo dieťa, ktoré vlastná matka nemohla dojčiť, prijať aspoň na prechodné obdobie dojčiaca žena a poskytovať mu materské mlieko. Bez tejto pomoci dojča v tej dobe zomrelo. Teraz už našťastie máme vedecky konštruovanú umelú dojčenskú výživu, ktorá do značnej miery materské mlieko nahradí. Nikdy však v plnej miere. Obrazne možno povedať, že matka tvorí mlieko pre svoje dieťa presne podľa jeho potrieb. Tie sa v priebehu dojčenského obdobia menia.
Prečo je dojčenie dôležité pre budovanie imunity?
Na začiatku je vytvárané tzv. kolostrum, ktoré môžeme právom považovať za "superpotravinu". Obsahuje všetky živiny potrebné pre rast a vývoj novorodeného bábätka. Okrem toho poskytuje ochranu v podobe protilátok a mnohých ďalších biologicky aktívnych látok, ktoré podporujú imunitu detí a tiež vývoj ich mozgu. S rastom dojčaťa sa zloženie materského mlieka mení, tak ako sa menia aj potreby dieťatka. V materskom mlieku sú obsiahnuté zložité cukry, ktoré sa volajú prebiotické oligosacharidy, a sú veľmi dôležité pre zdravie detí. Na ich tvorbu spotrebuje mamička približne 10% energie, ktorú vynakladá na tvorbu mlieka. Pritom tieto prebiotiká nie sú pre dojčatá stráviteľné. Zdanlivo je to teda nepochopiteľné plytvanie matkinými zdrojmi energie a živín. Tieto prebiotiká sú však nenahraditeľné a pre zdravý vývoj dojčaťa absolútne nevyhnutné. Slúžia totiž ako rastový aktivátor, ktorý podporuje rozvoj črevnej mikroflóry, ktorá u dojčaťa v prvých mesiacoch života prekonáva zásadné zmeny.
Akú úlohu má pri budovaní imunity zdravá črevná mikroflóra? Zdravá črevná mikroflóra, ktorú nachádzame plne rozvinutú iba u dojčených detí, podporuje bariérové funkcie čreva a bráni tak vzniku infekcií. Bez nej nemôže nastať prirodzený vývoj slizničnej imunity a sprostredkovane ovplyvňuje aj celkovú individuálnu imunitnú reaktivitu. Bez preháňania možno povedať, že do veľkej miery určuje ďalší život, pretože zaisťuje základ pre prirodzené osídľovanie vzorov sliznice čreva, ktoré si udržiavame po zvyšok života. U detí, ktoré nie sú dojčené, vidíme väčšiu vnímavosť k infekciám. Predovšetkým je u nich vyššie riziko poruchy imunity, ktoré vedie k rôznym ochoreniam, napr. alergiám. Definitívne osídľovací vzor je vytvorený iba za predpokladu, že dojčenému dieťaťu je v optimálnom období zaradená pevná strava.
Čo ak dojčenie nie je možné? Pokiaľ je potrebné materské mlieko nahradiť, a dôvodom by mal byť iba závažný lekársky problém, je možné výživu dojčaťa zabezpečiť náhradnými mliekami. Všetky dojčenské mlieka, ktoré sú u nás na trhu, prechádzajú dôkladnými kontrolami. Môžu sa od seba líšiť v niektorých špecifických zložkách. Vzhľadom na dôležitosť budovania črevnej mikrobioty, budovanie slizničnej a celkovej imunity dieťaťa, je vhodné preferovať dojčenské mlieka, ktoré obsahujú mimo iné živiny, napr. kyseliny dokosahexaénovej (DHA) a ďalšie esenciálne živiny.
Čo ovplyvňuje úspešnosť dojčenia u predčasne narodených detí?
Predčasne narodené deti majú špecifické potreby a vyžadujú citlivý prístup. Dojčenie u nich je možné už od skorých gestačných týždňov, najmä pri klokankovaní a včasnom prístupe k prsníku. Nezrelosť koordinácie satia, dýchania a prehĺtania si vyžaduje vybrať vhodnú polohu pri dojčení a často kombinovať nenutritívne satie a postupné zavádzanie efektívneho satie. Spôsob kŕmenia musí zabezpečovať dostatočný tok mlieka a zabrániť únavu dieťaťa.
Bonding a intenzívny kontakt „koža na kožu“ podporuje schopnosť matky vnímať prejavy nezrelého novorodenca a lepšie interpretovať jeho potreby. Iniciácia dojčenia a priloženie dieťaťa k prsníku prebieha v niekoľkých fázach - od initial kontaktu cez zoznámenie s bradavkou až po samotné dojčenie. Priložením dieťaťa k prsníku, oblizovaním a poťahovaním bradavky získava dieťa prvé pozitívne skúsenosti s kŕmením.
Niektoré bežné mýty o dojčení predčasne narodených detí sú zastarané. Napríklad nie je pravda, že predčasne narodené deti potrebujú fortifikátory vždy; pri dostatočne vyprodukovanom mlieku môže byť výživa zabezpečená aj s vitamínom D a minerálmi. Fortifikátory by mali byť využívané opatrne a zvážené podľa individuálnych potrieb dieťaťa a matky. Fortifikátory môžu mať vplyv na dlhodobé zdravotné parametre, preto treba zvážiť ich prínos aj riziká.
Dokončenie dojčenia a domáce prostredie
Prepustenie plne dojčeného nezrelého novorodenca do domáceho prostredia pokračuje v multidisciplinárnej spolupráci a tvorbe stratégie dojčenia pre domáce podmienky. Emocionálna podpora skupiny matiek, ktoré predčasný pôrod prežili, pomáha matke vyrovnať sa so situáciou a posilňuje ju v roli matky. Laktačné poradenstvo v domácom prostredí zabezpečujú profesionálni laktační konzultanti IPD o.z. a spolupracujú s nemocnicou pri kontinuitách starostlivosti.
V praxi sa u predčasne narodených detí často uplatňujú nasledujúce postupy: skoré klokankovanie, intenzívny kontakt „koža na kožu“, postupné zavádzanie správneho prisatia bez fľaše, a používanie dokrmovacích metód priamo na prsník (striekačka, cievka, neskôr suplementor). Cieľom je udržať tvorbu materského mlieka a zabezpečiť, že dieťa získava predné aj zadné mlieko, ktoré je žiarivou zložkou energie pre rast.

Portfólio opatrení v nemocničnej starostlivosti na podporu dojčenia
Na novorodeneckých oddeleniach sa často venuje pozornosť príprave mamičiek - pred pôrodom cez kurzy a počas hospitalizácie prostredníctvom edukácie o správnom priložení a dojčení. Dôležité sú aj praktické návody na polohy, správne uchopenie prsníka a boj proti bolestivým bradavkám. Z hľadiska výživy matky je žiaduce vyvážené stravovanie a dostatočný príjem bielkovín, vápnika, železa a vitamínov, s dôrazom na vitamíny skupiny B a dopĺňanie vitamínov, ak je to potrebné. Matky by sa mali vyhýbať alkoholickým nápojom a minimalizovať kofeín a potraviny spôsobujúce plynatosť u dieťaťa.
Pri dojčení je dôležité dodržiavať správnu techniku priloženia, vyberať si vhodné polohy a zabezpečiť pravidelné a nekončiace sa dojčenie na požiadanie. V prípade bolesti alebo poranení prsníka je efektívne používať materské mlieko alebo lanolínové krémy a riešiť problém s upchatými mliekovodmi. Ak dieťa nie je dobre prisaté, je vhodné skúsiť rôzne polohy a techniky ako DanCer-Hold na správne uchopenie sánky dieťaťa.
Po cisárskom reze môže dojčenie predstavovať väčšiu výzvu, avšak so správnou podporou je možné a dôležité. Počas prvých dní po pôrode je kolostrum kľúčové, pretože obsahuje dôležité protilátky a bielkoviny, ktoré pomáhajú novorodencovi v dozrievaní tráviaceho systému a v boji s infekciami. V priebehu dojčenia je dôležité rozvíjať bonding a kožný kontakt čo najskôr a čo najdôslednejšie, čo zvyšuje produkciu oxytocínu a podporuje laktáciu.
Keď nastane problém s dojčením, je vhodné vyhľadať pomoc laktačných poradkýň a odborníkov. V nemocniciach KOCH sa kladie dôraz na prípravu mamičiek pred pôrodom a počas hospitalizácie, aby sa minimalizovali problémy s dojčením a podporilo sa efektívne prisatie a kontinuita dojčenia po prepustení.

Praktické tipy na dojčenie a výživu matky
- Priloženie dieťaťa k prsníku ihneď po pôrode a následný bonding.
- Detaily o polohách: sede, ležiac, bočné držanie (futbalové držanie), DanCer-Hold na správne uchopenie.
- Podpora laktácie prostredníctvom masáží, kompresií a masívneho pitného režimu (3 l/deň alebo podľa potreby).
- Správna technika satie, postupné prechody z nenutritívneho na efektívne satie a eliminácia zbytočných fľašových prikladaní.
- Pri bolesti bradaviek použitie materského mlieka alebo lanolínu a správna hygiena bradavky.
- Pri nedostatočnom množstve mlieka skúsené odsávanie a techniky ako Power Pumping na zvýšenie produkcie.
- S adotavením fortifikátorov len v prípade, že to naozaj potrebuje dieťa a na základe lekárskeho posúdenia.
- Bonding ako kľúč k úspešnému dojčeniu - „koža na kožu“ ako predpoklad pre úspešnú laktáciu a spokojnosť dieťaťa.
Kľúčové poznámky z praxe
- Predčasne narodené deti môžu začať prisávať už od 28. gestačného týždňa; klikanie a skoré priloženie zlepšujú výsledok dojčenia.
- Fortifikátory sú nevyhnutné len v niektorých prípadoch a ich dlhodobé užívanie môže mať negatívne dopady na metabolizmus a riziko obezity či inzulínovej rezistencie.
- Test vážením nie je spoľahlivý spôsob merania prijmu mlieka u dojčeného dieťaťa, najlepší je vizuálny a behaviorálny odhad príjmu na prsníku.
- Pribúdanie mlieka je podporované častým dojčením, klokankovaním a správnou technikou prisatia - dieťa by malo dostávať predné aj zadné mlieko aj počas prvých týždňov.
- Neporovnávať dojčenie s potravinovým doplnením - dojčenie je základ a fortifikátory slúžia len na individuálne potreby dieťaťa po dôkladnom zvážení.
tags: #skrining #novorodencov #neskorsia #laktacia