Keď som bola malá, chodila som na ľudovky. Nie je zo mňa žiadna tanečnica z Lúčnice, ale naučila som sa jednu vec - základom je „byť vystretý“ - rovný chrbát a spevnené telo. Bez toho neodtancujete nič. Teraz je pre mňa, ako maminu v domácnosti, týmto základom denný režim. Dáva mi to „spevnené telo“, vďaka ktorému pretancujem každým dňom. A je jedno, či doma alebo na dovolenke. Stačí dodržať základné pravidlá a deti fičia, ako majú.
Denný režim je naším pomocníkom, nie sme jeho otrokom. To znamená, ak máme výnimočný program, raz za čas zmenu my i deti prežijeme. A že denný režim prináša rutinu, stereotyp? Ja by som skôr povedala, že poskytuje základnú kostru dňa. Keď sme minule odchádzali o 12:00 z materského centra, kamarátka rypla, že to už ten obed o 11:30 asi nestíhame. Áno, bola som po dlhom čase s priateľkami, bolo mi s nimi dobre, a tak sme ostali o hodinu dlhšie. Povedala som si, že možnosť pokecať si mi za to stojí. Krutá bola až cesta domov a najmä ten čas, kým sme sa dostali za stôl. Našťastie, deti už sú pomerne veľké, ja som sa obrnila trpezlivosťou, a tak sme to nejako zvládli.
Pred rokom - dvoma, keď mali okolo 2 rokov, by som si niečo takéto nemohla dovoliť. To som ich na tej ceste domov cez pol mesta štopala chrumkami, aby neplakali alebo nezaspali, už keď sme išli o oveľa skôr. S vekom narástla aj ich „výdrž“. Cez víkendy (najmä v lete) často chodíme na výlety alebo do záhrady k rodičom. Vtedy to je s tým režimom tiež také všelijaké. Ale sme dvaja, tak sa nám aj unavené deti ľahšie zvládajú. Úprimne musím povedať, že po náročnejších víkendoch sa už teším na pondelok. Že do našich dní opäť vnesie pokoj a pohodu, s pravidelným stravovaním a dostatočným oddychom. Nebojím sa s deťmi cestovať a chodiť po výletoch.
Prvýkrát sme boli na chate v horách, keď mal Kubko 2 mesiace. Stačí pravidelne napĺňať základné potreby detí a ony potom fungujú ako hodinky 🙂 . V tomto období sú detičky ešte maličké a ich výdrž tiež nie zázračná. Preto bolo pre mňa veľmi dôležité byť v dodržiavaní režimu prísna. Hanka ráno skoro vstávala (cca 6:00-6:30), neustále sa vrtela, hýbala, a tak spotreba energie v jej útlom telíčku bežala veľmi rýchlo. Zrelá do postele bola už o 11:00. To mi však prišlo na obed veľmi skoré, navyše starší Kubko vydržal viac, takže obed bol o 11:30 a o 12:00 už boli v posteli. Závisí však od konkrétneho dieťatka, napríklad Kubko, ktorý má pokojnejšiu povahu vždy vydržal viac - neunavil sa tak rýchlo, resp. jeho prejavy som vedela ľahšie zvládnuť a usmerniť.
S pribúdajúcim vekom detí im pribudli aj krúžky, program a najmä sa zlepšila ich výdrž. Už teda nie som taká striktná v dodržiavaní režimu. Napriek tomu, dni, kedy nemáme špeciálny program a môžeme sa držať nášho denného režimu, sú najlepšie - najpokojnejšie. Je pre mňa veľmi dôležité, aby som počas dňa mala čas na oddych aj ja. Ako mama sa považujem za kľúčovú osobu zabezpečujúcu každodenné fungovanie rodiny. Ak má byť rodina v pohode, musím byť ako-tak oddýchnutá aj ja. Samozrejme, nie vždy sa to dá. Hlavne malé bábätká sú často nevyspytateľné.
Základom úspechu bolo zladiť čas spánkov detí. Najhoršie to bolo v období, keď mladšia spala 2x a starší raz. To oddychovali presne na striedačku. Budiť spiace deti skôr sa mi nepozdávalo, takže som im umelo naťahovala dobu bdenia tak, aby sa aspoň na pol hodinu spánkami prekrývali. Niekedy to vyšlo lepšie a bola z toho aj hodina voľna, inokedy sa mi to nepodarilo vôbec. V každom prípade, vždy som si systém nastavila tak, aby mi tam to voľno vzniklo. Aspoň v ideálnom prípade. Niekedy to fungovalo na 80%, inokedy na 50%. Ale som optimistka a v prvom polroku s novým bábätkom som aj to považovala za úspech. Režim pri viacerých deťoch je teda kompromisom, kde sa každý musí prispôsobiť. Niekto ide spať trošku skôr, iný trošku neskôr, ako by bolo preňho ideálne.
Keď dieťa oproti dvoch deťoch prichádza s menším rozdielom, môže to byť výhoda. Kamaráti napríklad takto dcére zrušili dopoludňajší spánok v 9 mesiacoch, lebo staršia by sa zo spaním presne striedali. Asi v 4 rokoch začal Kubko bojkotovať pobedný spánok. Lenže mama oddych potrebuje. A aj on. Vyriešila som to tak, že keď nechce spať, nemusí. Ale aspoň hodinu musí ležať. Buď mu k tomu pustím audiorozprávku alebo si číta knižky. Ak máš zavedený režim, znamená to, že čoskoro sa zmení. Najmä v prvom roku života počet denných spánkov rapídne klesne. Z počtu cca 5 spánkov za deň na jeden - dva. Pri každej zmene som náš systém prepočítala. Najhoršie na tom je, že neviete, či ide o jednorazový bojkot spánku alebo dieťatko dospelo a spánok vynecháva. V prvom roku je to minimálne trikrát. Ako hovoria skúsené matky - keď už máš nastavený režim, o chvíľu sa zas zmení. 15:00 budíček a olorvrant.
Ak sa Hanka nezobudí sama, budím ju. Úprimne, toto je ideálny stav. Reálne sa nám podľa toho podarí ísť asi tak 3x do týždňa. Spočiatku som denný režim brala veľmi vážne, ale teraz, pri 3 deťoch vstupuje do dňa dosť veľa premenných, tak už sa na to nefixujem. Musela som sa uvoľniť - režim je môj pomocník, nie som jeho otrok. Kedy varím? Až keď som tretíkrát dostala otzku o varení, došlo mi, že som doteraz odpovedala zle. Moja filozofia je, že dopoludnie považujem za vzácny čas, ktorý mi je ľúto premrhať varením. Všetci vtedy najviac vládzeme. Sústrediť sa, pekne pracovať. Máme trpezlosť. Samko spí. Keď o tej 11:30 prídeme domov, všetci sú hladní (aj ja 😀 ), takže obed už musí byť hotový.
Naše stravovanie riešime na etapy a v dvojdňových cykloch. V jeden deň polievku a v druhý deň hlavné jedlo. Varím na etapy - čiastkové úlohy zaberú menej času. S varením mi občas pomáha aj manžel. Varím teda najmä večer a ráno. Nie vždy to vyjde a niekedy varím aj na úkor škôlky či dopoludňajšej prechádzky. Kedysi som varievala celé dopoludnie, ale život ma naučil, že ho môžem stráviť aj krajšie.
Pri väčšom počte detí je potrebné hľadať praktické riešenia. Napríklad nosič namiesto kočíka, ak plačúce bábätko potrebuje nosenie, alebo zapojiť partnera do varenia a starostlivosti o staršie deti. Organizácia a technické pomôcky znižujú každodenný chaos; rodičia často uvádzajú aj robotický vysávač na upratovanie a plánovanie režimu spánku a povinností.
Stručne: prechod z jedného na dve deti býva náročný, ale s časom a nastaveným režimom sa situácia zlepšuje. Väčší vekový rozdiel medzi deťmi býva výhodou, pretože staršie dieťa môže pomáhať mladšiemu a dieťa ľahšie zapadne do režimu. Dôležité je tiež uvedomiť si, že zvládanie nie je absolútny cieľ, ale dynamický proces prispôsobovania sa potrebám každej z detí a celej rodiny.
Praktické riešenia v každodennom živote
- Zapojenie partnera do rodičovských povinností a využitie pomoci rodiny alebo susedov.
- Rozumné využívanie času na oddych a na koníčky aj pre rodiča - po nástupe detí do škôlky vznikajú nové možnosti.
- Organizácia a technické pomôcky znižujú chaos (nosič, robotický vysávač, pevný skladací systém na hračky, plánovanie spánku).
- Varenie na dva dni, varenie na etapy a varenie večerom a ráno. Dopoludnie je vzácny čas pre sústredenú prácu a odpočinok.
- Prispôsobovanie režimu podľa potreby dieťaťa, s vedomím, že režim sa vždy trochu zmení.
DENNÁ RUTINY S BATÔĽAŤOM A NOVORODENCOM | Realistický denný rozvrh s dvoma deťmi
Súvislosti a osobné príbehy
Strihom medzi staršími deťmi a bábätkom sa ukazujú aj výhody, napríklad staršie dieťa dokáže pomáhať s mladším a spoločný režim sa môže zlepšiť. V každom prípade, aj keď to vyzerá ťažko, nie je to nemožné a rodičovská spokojnosť často prichádza s postupným zlepšovaním organizácie a získavaním nových skúseností.
Praktické poznámky zo skúseností: ak dieťa odmieta kočík a spí len pri mame, existujú možnosti nosiča alebo presunutie vychádzok na časy spánku bábätka. Po nástupe detí do škôlky čas na koníčky a vlastné záujmy často rastie. Dôležitá je jasná dohoda medzi partnermi o striedaní starostlivosti a zdieľaní povinností.