„Thonetky“ boli a sú neoddeliteľnou súčasťou salónov, kaviarní, meštianskych domov, v ktorých si potrpeli na štýl obydlí či pracovní všetkých, ktorí vyhľadávajú krásu, kvalitu, funkčnosť a eleganciu. Michael Thonet a jeho synovia sú autormi príbehu, ktorý trvá. Tieto stoličky milovali veľké osobnosti vedy a kultúry. Hojdacie kreslo Thonet mal v ateliéri Pablo Picasso a je známe, že Albert Einstein mal dvojicu stoličiek Thonet 20. Na klasickej thonetke č. 14 sa nechali spodobiť Lev Nikolajevič Tolstoj, Toulouse-Lautrec, Picasso, Renoir i Salvador Dalí. Obdivujú ich filmové a divadelné produkcie, ikonické „štrnástky“ vystupujú aj vo filmovom muzikáli Chicago a dodnes sú stálym symbolom 20. rokov.
Ale pozor, tento model sa vyrábal už od roku 1859 a bol stálou súčasťou viedenských kaviarní, čo znamená, že v „jazzovom veku“ mal už 60 rokov. Nadčasovo elegantný je dodnes a nezaostáva ani v logu spoločnosti TON.A, áno, thonetky môžete vidieť aj na záznamoch z klubu Pod lampou. Kreslo s modelovým číslom 209 (dnešný model č. 30) mal v špeciálnej obľube architekt Le Corbusier, ktorý sa vyjadril, že je majstrovským dielom dizajnu a nesie v sebe ušľachtilosť. Le Corbusier bol veľmajstrom funkcionalizmu, teda štýlu, ktorý odmietal ornamenty a ozdobnosť. To thonetky nemajú ani náhodou.
Príbeh, ktorý sa začal
Príbeh sa začína v Nemecku, v porýnskom Bopparde. Tam sa v roku 1796 narodil Michael Thonet. Vyučil sa za stolára a tu začal ohýbať drevo. Neskôr sa presťahoval do Viedne, kde si založil prvú dielňu, ale potreboval výrobňu niekde, kde je dostatok bukového dreva. V roku 1861 spolu so svojimi synmi založil fabriku v Bystřici pod Hostýnem, dedinke medzi Zlínom, Olomoucom a Valašským Meziříčím. Neskôr ich pribudlo ešte niekoľko ďalších v Európe, ale vývojovým a inovačným centrom ostáva Bystřice pod Hostýnem.
Bukové drevo je veľmi vhodné na nábytok: je tvrdé, ale ľahko opracovateľné a ohýbateľné, má peknú kresbu a navyše je lacné. Vo forme si potom tyče zvykajú na nový tvar dvadsať hodín a nový komponent putuje na miesto, kde sa spolu s ostatnými mení na stoličku. Výroba je naozaj stopercentne ručná. Stroje aj gigantická širokopásová brúska Buldog 9, ktorá má veľkosť asi dvoch kontajnerov postavených na seba, výlučne asistujú ľuďom a slúžia na úpravu toho, čo vytvarujú ľudské ruky.
Komponenty sa potom opracovávajú a niektoré aj vypletajú, trstinový výplet je tiež charakteristický pre niektoré modely. To je veľmi stará technika, korene má v staroveku. Základnou surovinou na výrobu trstinového výpletu je veľmi pevný vonkajší plášť trstinovej stonky. Ten sa ručne triedi, krája a zapráva.
Štvrtiny a štrnástky - ikonické modely
Stolička č. 14 z roku 1859 - Predalo sa jej viac ako 80 miliónov kusov. Je prvým nábytkom, ktorý vzišol z industriálnej výroby a obsahuje niekoľko inovácií, napríklad spojenie zadných nôh a operadlovej časti. Jej ikonické tvary tvorí osem ručne ohýbaných bukových guľatín a dvadsať skrutiek. Poznáme ju nielen z filmov pre pamätníkov a kaviarní, ale žiadaná je aj dnes. Stolička z dielne Michaela Thoneta žije stále a darí sa jej.
Najviac sa preslávila tá s číslom 14. Vo Viedni vznikla na príkaz dačho kaviarne a stala sa symbolom „bistro stoličky“. V roku 1867 získala na Svetovej výstave v Paríži zlatú medailu. Do 30. rokov 20. storočia ich Thonetova firma predala viac ako 50 miliónov kusov.
Ďalšiu továreň otvoril Thonet v roku 1861 v Bystřici pod Hostýnem. O svojich zamestnancov sa staral: nechal postaviť robotnícke domy, založil školu, nemocnicu a dokonca stanovil pravidlá ochrany vtáctva v lesoch, kde sa ťažilo bukové drevo. Za jeho podpory vznikla kampelička - podporný fond pre robotníkov, vdovy a siroty či požiarny zbor a podniková kapela. Mal pravidlo: spokojný robotník pracuje lepšie a s chuťou.
Historický vývoj a expanzia
V roku 1853 prepísal slávny otec firmu na synov pod menom Gebrüder Thonet. Firma expandovala, vznikali nové pobočky. Prvá vznikla v roku 1856 na Morave v Koryčanoch. V továrni pracovalo tristo zamestnacov, ktorí denne vyrobili dvesto stoličiek. V roku 1869 založili ďalšiu fabriku vo Veľkých Uherciach na Slovensku, kde Thonetovci kúpili aj pôvodne renesančný kaštieľ.
Michael Thonet zomrel vo Viedni 3. marca 1871, a vedenie spoločnosti prevzali jeho synovia. Do konca 19. storočia svetová expanzia pokračovala cez Petrovhrad, Budapešť, Miláno, Paríž až po New York; prvá svetová vojna a rozpad monarchie ju však zastavili. Po druhej svetovej vojne vznikol Národný podnik Thonet, ktorý bol v roku 1953 premenovaný na TON.
Thonet dnes a prečo sú výnimočné
Tonetky sú stále ikonické: základom každej stoličky je bukové drevo. Model č. 14 ostáva symbolom minulosti aj súčasnosti - ľahký, lacný a silný dizajn, ktorý sa dá ľahko prepraviť a zmontovať. Kvalita výpletu a možnosti povrchových úprav robia z tonetiek vhodné kúsky do moderných bytov aj komunálnych priestorov.
Na Slovensku bola tradícia, výroba a vývoj prítomné najmä v 19. storočí a v Pravenom regióne. V Pravenci vznikalo vývojové centrum, ktoré predstavilo množstvo prototypov, z ktorých časť sa dostala do výroby. Slovenské tonetky ako stolička číslo 1771 zostali významnou etiketou: vyrábali sa v rokoch 1953 až 1990 a dodnes sú obľúbené v opierkach a hospodárstvach.
- Stolička č. 14 (Viedenská kaviarenská stolička) - ikonická, v masívnom prevedení z bukových lamiel, dnes aj ako modernizovaný model 214.
- Stoličky č. 18, 56 a 209 - ďalšie známe varianty s charakteristickým výpletom a zakrivením operadla.
- Ďalšie modely a exteriérové varianty - verzie bez čalúnenia i s rôznymi povrchovými úpravami, ktoré odolávajú poveternostným vplyvom.
Ak uvažujete o tom, ako zakomponovať Thonet do dnešného bytu, ponúka sa vizuálna ľahkosť a nadčasový štýl. Napríklad kombinácia: moderný dubový stôl + štyri rôzne typy thonetiek môže vytvoriť zaujímavý eklektický koncept. Rozsiahlá ponuka zahŕňa aj reštaurovanie a prispôsobenie na mieru - v Aragorn Gallery sa zameriame na profesionálne reštaurovanie a prispôsobenie ku každému kusu s citom k pôvodnému remeslu.
Kultúrny a dizajnérsky odkaz
Ťažko prehliadnuť, že Thonetove stoličky dokázali spojiť technológiu, dizajn a ekonomiku v jedinom triumfe. Ako uvádza kurátorka výstavy, dizajn je fixný, zmeny sa dejú v proporciách a môžu vytvoriť úplne nový druh. Stoličky z ohýbaného dreva sú tak putovné - často nachádzajú druhý život v starožitnostiach a na výstavách.
Metaforicky: tonetky sú putovné stoličky - prechádzajú z jedného priestoru do druhého a nesú dôkaz o jedinečnom remesle, ktoré prežilo viacero búrok minulosti.
Tabuľka: Základné údaje o vybraných modeloch
| Model | Rok uvedenia | Hlavné vlastnosti | Použitie |
|---|---|---|---|
| Č. 14 | 1859 | ľahká konštrukcia, 8 bukových lamiel, 20 skrutiek | Kaviareňe, domáce kuchyne, verejné priestory |
| Č. 209 (dnešný č. 30) | 19.-20. storočie | obľúbené pre architekta Le Corbusiera, myšlienka pohodlia | industriálne výrobky, interiéry |
| Č. 18, 56 | k dispozícii | výplet a operadlo s klasickými líniami | kavárne, galérie |
| Slovenská verzia č. 1771 | 1953-1990 | slovenská výroba, odolná konštrukcia | krčmy, interiéry |
Thonet stoličky sú dnes dostupné v mnohých prevedeniach - nečalúnené s hladkým sedadlom, nečalúnené s reliéfom, s čalúnením alebo vypletaním. Výberom povrchových úprav a morení dosiahnete ideálny vzhľad do akéhokoľvek interiéru.
tags: #stolicka #pre #dieta #thonet #predam