Potrat je téma, o ktorej by sme najradšej nikdy nerozmýšľali a nerozprávali, a už vôbec nie, keď čakáme bábätko. Možno vás prekvapí informácia, že spontánny potrat ukončí 15 až 25% tehotenstiev. Ide o tehotenstvá potvrdené lekárom či tehotenským testom. O potrate sa v spoločnosti veľmi nehovorí. Preto, ak prídete o dieťa, môže sa vám zdať, že ide o niečo ojedinelé a že ste na všetko sama. Opak je však pravdou. Uvedené percento potratov je v skutočnosti pravdepodobne ešte vyššie.
Potrat nie je jednorazová udalosť, ale proces, ktorý môže trvať rôzne dlho. Krvácanie sprevádzajúce potrat môže byť ľahko zameniteľné za menštruáciu. Pri takzvanom kompletnom potrate sa maternica sama úplne vyprázdni, čo sprevádzajú kŕče v podbrušku, bolesť a krvácanie. Hovoríme mu aj samovoľný potrat. Nekompletný potrat tiež sprevádza krvácanie, kŕče a otvorený krčok maternice. Zmeškaný potrat je bez príznakov.
Najčastejšie možnosti liečby sú:
- podanie prostaglandínov (misoprostol alebo mifepristón) na urýchlenie kontrakcií a vyprázdnenie maternice, pričom často bývajú nežiaduce účinky ako nevoľnosť a hnačka;
- chirurgické vyčistenie maternice, tzv. kyretáž, ktorá sa vykonáva cez pošvu, ambulantne alebo s krátkodobým pobytom v nemocnici, a môže byť doplnená antibiotickou liečbou.
Po spontánnom potrate sa odporúča kontrola o približne 2 týždne. Nikdy nie je isté, či potrat prebehol úplne, preto je dôležité sledovať krvácanie a prípadne vyšetrenie u gyneológa. Po potrate býva menštruácia zvyčajne obnovená za 4-6 týždňov, avšak ovulácia môže nastať už po 14 dňoch. Kedysi sa odporúčalo počkať s ďalším tehotenstvom 3-6 mesiacov; dnes však každá žena potrebuje individuálny plán s lekárom.
Prečo práve ja? Táto otázka trápi každú ženu, ktorá potratila. Vývoj nového človeka je zložitý proces a v určitom štádiu tehotenstva sa môže niečo „pokaziť“. Štatisticky má žena, ktorá raz potratila, rovnakú šancu počať a vynosiť zdravé dieťa ako tá, ktorá potratu nezažila; pri 3 a viacerých potratoch sa však vyžadujú ďalšie vyšetrenia na zistenie príčiny. Riziko potratu rastie s vekom (po 45. roku až 50 %). Rh faktor môže tiež zohrávať úlohu. Väčšina potratoch ostáva neobjavená príčina - a preto je zvlášť dôležité udržiavať telo zdravé a chvíľu vyčkať v spolupráci s lekárom.
Psychická stránka potratu a postabortívny syndróm
Potrat znamená pre ženu celé spektrum nepríjemných pocitov. Môžete cítiť vinu, hnev, smútok, depresiu, problémy so spánkom alebo s jedlom. Zvládnuť túto situáciu psychicky je často oveľa náročnejšie než fyzická forma samotného potratu. Dôležité je dopriať si čas na spracovanie a vyhľadať podporu - partnera, rodiny, skupín podpory či psychológa. Postabortívny syndróm predstavuje posttraumatickú poruchu po potrate, ktorá spôsobuje, že proces prežívate znovu a znovu, najmä v časoch výročia alebo dátumu, kedy sa malo narodiť dieťa.
Podpora zo strany blízkych, otvorená komunikácia a neodsudzovanie zo strany okolia veľmi pomáhajú. Niekedy môže pomôcť pátranie po príčine potratu a vyšetrenia, ktoré sa vykonávajú s cieľom lepšie pochopiť situáciu a pripraviť sa na ďalšie tehotenstvo. Po potrate je užitočné zvážiť návštevu psychológa alebo zapojenie sa do podporných skupín. Muži často reagujú inak než ženy, preto môže byť potrebná aj otvorená komunikácia s partnerom a vzájomná podpora.
Rady po potrate
- Po spontánnom potrate sa zvyčajne odporúča vyhnúť sa vaginálnemu vpichovaniu a pohlavnému styku počas obdobia krvácania; menštruačné krvácanie sa obnoví po 4-6 týždňoch.
- Po potrate je vhodné sledovať svoje telo, udržiavať zdravý životný štýl a diskutovať s lekárom o tom, kedy je bezpečné sa pokúsiť o ďalšiu graviditu.
- Pri hrozivom alebo začínajúcom potrate je dôležité včas vyhľadať lekársku pomoc; liečba je prispôsobená aktuálnemu stavu a dramaticky znižuje riziká.
Rôzne typy potratov a ich rozdelenie
Potrat podľa obdobia môže byť samovoľný (spontánny) alebo umelý (interrupcia). Spontánny potrat sa delí na hroziaci, začínajúci, úplný, neúplný, zamĺknutý a habituálny potrat. Umelý potrat môže bývať na základe žiadosti matky alebo zo zdravotných indikácií matky alebo plodu. Medzi ďalšie formy patrí neskorší potrat v 4. až 6. mesiaci a potrat na základe rizík z poškodenia plodu alebo zdravotných komplikácií matky.
Chirurgický zásah vs. vyčkávací postup: vyčkávací postup (pozorovanie a kontrolné vyšetrenia) môže byť úspešný v 90 % prípadov pri nekompletnom potrate; u zamĺknutého potratu môže byť úspech v približne polovici prípadov. Chirurgický zákrok sa vykonáva rýchlejšie a s istotou vyprázdnenia dutiny maternice, no s rizikom zákrokových komplikácií a potreby opakovaných zákrokov v prípade zvyškov.
V rámci mimomaternicového tehotenstva (ektopická gravidita) môže dôjsť k vážnym komplikáciám a vyžaduje okamžitý lekársky zákrok. Rozlišujeme tubárnu, ovariálnu, abdominálnu, intersticiálnu a ďalšie formy uhniezdenia.
Vákuová aspirácia (mini-potrat) versus tradičný potrat
Vákuový potrat či mini-potrat predstavuje prerušenie tehotenstva v počiatočných štádiách odsávaním plodového vajíčka cez vákuum. Môže sa realizovať až do 5. týždňa tehotenstva a je považovaný za bezpečnejší pre maternicu a telo ženy. Procedúra trvá približne 10 minút a môže byť vykonaná v lokálnej alebo celkovej anestézii. Po zákroku zvyčajne nasleduje krátke obdobie oddychu a minimálne riziko poškodenia maternice v porovnaní s tradičným kyretážnym zákalom.
Minipotrat je vykonávaný pod ultrazvukovým dohľadom, čo zaručuje presnú lokalizáciu plodového vajíčka. Dlhšie gestácie zvyšujú riziko komplikácií. Po minis potrate je dôležité vyhýbať sa sexuálnemu styku a alkoholu po stanovené obdobie, a vrátiť sa na kontrolu k lekárovi na overenie úplného vyprázdnenia dutiny maternice a obnovenie menštruačného cyklu. Po minimálnom potrate môže dôjsť k menšiemu špinení alebo krátkodobému krvácaniu v nasledujúcich týždňoch.
Odborné poznámky a praktické odporúčania
- Akékoľvek krvácanie alebo bolesti počas tehotenstva vyžadujú okamžitú konzultáciu s gynekológom.
- Vo všeobecnosti je dôležité mať tvorivý a realistický plán pre ďalšie tehotenstvo, komunikovať s partnerom a rodinou a vyhľadať psychologickú podporu, ak je potrebné.
- Pri neúspešnom tehotenstve je dôležité zvážiť vyšetrenia na hormonálne poruchy, autoimunitné stavy, genetické faktory a ďalšie rizikové faktory, ktoré môžu ovplyvniť budúce tehotenstvo.
- Rozhodnutie medzi vyčkávacím postupom a kyretážou by malo byť založené na zdravotnom stave ženy, komunikácii s lekárom a osobnom prístupe k liečbe.
Podpora a procesy zotavenia
Život po potrate býva náročný - fyzické aj psychické zotavovanie môže trvať niekoľko mesiacov. Dôležité sú spoločné rozhovory v rodine, hľadanie spôsobov, ako si uctiť stratu a postupné otváranie sa novým tehotenstvám, ak sú všetky stránky pripravené. Niekedy môže byť užitočné zapojiť sa do podporných skupín alebo požiadať o pomoc odborníka na duševné zdravie. Každá žena sa vyrovnáva s traumou inak a s rôznym časovým priebehom.
Vo väčšine prípadov sa duševné symptómy postupne zmierňujú do 3 mesiacov; ak pretrvávajú dlhšie, je vhodn konzultácia psychológa alebo psychiatra. Pripravenosť na ďalšiu tehotnosť je rozdielna: po jednej alebo dvoch neúspešných tehotenstvách sa často odporúča naplánovať ďalšie tehotenstvo po prvej menštruácii alebo na základe dohody s lekárom a psychické pripravenosti páru.