Slovensko čelí piatemu roku poklesu počtu obyvateľov, pričom tempo úbytku sa zrýchlilo a medziročne predstavuje vyše 10-tisíc ľudí. Pôrodnosť na Slovensku vlani klesla na historické minimum, je nižšia ako počas 2. svetovej vojny. Na konci roka 2025 žilo na Slovensku celkovo 5 409 407 obyvateľov. Počet obyvateľov je teda v porovnaní s obdobím vzniku SR počiatočne rástol, trend sa však otočil v roku 2021 a následne populácia krajiny klesala päť rokov za sebou.
Hlavným faktorom poklesu populácie bol v roku 2025 prirodzený úbytok obyvateľstva. V priebehu minulého roka sa narodilo 42-tisíc živých detí, ale zomrelo až viac ako 53 500 ľudí. Za posledných šesť rokov krajina prirodzeným pohybom stratila takmer 51 000 obyvateľov. Ide o druhý najvýraznejší úbytok v histórii samostatnej SR, hneď po roku 2021.
Dlhotrvajúci demografický zlom na Slovensku potvrdili najnovšie dáta o vývoji populácie: počet obyvateľov klesá už niekoľko rokov po sebe, pričom tempo úbytku sa v poslednom období ešte zrýchlilo. Druhým faktorom, ktorý ovplyvňuje celkový počet obyvateľov, je zahraničná migrácia. Migračné saldo zostáva dlhodobo kladné, hoci v roku 2025 sa na Slovensko prisťahovalo 6 400 ľudí, a vysťahovalo sa vyše 4 900 osôb.
Na Slovensku v roku 2024 došlo k historickému poklesu pôrodnosti. Narodilo sa len 46 241 živonarodených detí, čo predstavuje najnižší počet za posledných sto rokov. Úhrnná plodnosť, teda počet detí pripadajúcich na jednu ženu, sa v roku 2024 pohybovala okolo 1,46 dieťaťa, čo je ďalší pokles oproti predchádzajúcim rokom.
Odborníci upozorňujú, že v posledných rokoch klesá pôrodnosť takmer na celom svete, pričom najväčšie problémy majú vyspelé a rozvinuté krajiny. Európu zasiahla táto demografická vlna viac, než sa očakávalo; podľa štatistík OSN sa do roku 2050 zmenší populácia Európy približne o 40 miliónov. Nedostatok detí sa stáva celosvetovým trendom, pričom zavádzajú sa rôzne rodičovské dávky a politika rodín však neúmerne nezvracia padajúcu krivku vo všetkých krajinách.
Maďarsko a Nórsko patria medzi krajiny, ktoré vynakladajú najviac prostriedkov na podporu rodín. Maďarsko v posledných rokoch vynakladá viac ako 5 % HDP na politiky pre rodiny a ponúka napríklad dotované pôžičky na bývanie, ktoré umožňujú rodinám s viac ako tromi deťmi získať významné sumy. V krajinách s vysokým podielom dotácií sa miera plodnosti pohybuje okolo 1,5 dieťaťa na ženu a 1,4 dieťaťa na ženu, čo je hlboko pod potrebnou úrovňou 2,1 na udržanie stability populácie.
USA má miera plodnosti okolo 1,6 dieťaťa na ženu, podobne ako Slovensko. Norština je známa štedrými rodičovskými dávkami a dlhšou dovolenkou; novopečení rodičia môžu čerpať takmer rok plne platenú dovolenku a časť dovolenky je vyhradená aj pre otcov. Hlavným cieľom týchto politík nie je motivovať ľudí k väčšej pôrodnosti, ale uľahčiť zosúladenie kariéry a rodiny a podporiť kompatibilitu života a práce.
Slovensko reaguje na demografický problém tak, že vláda podporuje rodiny cez príspevky pri narodení dieťaťa, prídavky na dieťa a rodičovský príspevok, pričom tehotné ženy majú nárok na dávku tehotenské. Okrem toho sa zvyšuje záujem o liečbu neplodnosti; podľa odborných odhadov sú na svete viac ako štyri milióny ľudí počatých in vitro. Na Slovensku je odhadovaná frekvencia umelého oplodnenia približne 5 percent dieťaťa narodených za rok, a čísla neustále stúpajú.
Rastúci vek ľudí predstavuje ďalšiu výzvu pre reprodukčnú medicínu. V posledných rokoch sa zvyšuje priemerný vek žien pri vstupnej konzultácii a mnoho žien odkladá materstvo kvôli partnerovi. Lekárska komunita upozorňuje, že po 35. roku života ženy počet a kvalita vajíčok klesá, čo sťažuje úspešnosť liečby IVF. To vedie k nárastu počtu žien, ktoré si dávajú zmraziť vajíčka, pričom v minulom roku ich bolo na Slovensku takmer 630, čo je takmer deväťnásobne viac ako pred piatimi rokmi.
Na konci roka 2025 žilo v SR celkovo 5 409 407 obyvateľov, a počet obyvateľov medziročne klesol o viac ako 10 000. Od vzniku SR počet obyvateľov každoročne stúpal, trend sa však otočil v roku 2021 a následne populácia Slovenska klesala päť rokov za sebou. Podľa ŠÚ SR hlavný faktor prepadu predstavuje prirodzený úbytok, zatiaľ čo zahraničná migrácia je druhým faktorným prvkom, ktorá nevytvára dostatočné saldo na vyrovnanie strát spôsobených úbytkom.
V kontexte globálneho trendu je dôležité zdôrazniť, že pokles plodnosti je aktuálny aj pre Slovensko, a že demografické zmeny majú dosah na regióny a ekonomiku miest a obcí v súvislosti s úbytkom mladých ľudí a starnutím populácie. Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) vníma tento vývoj s obavami a upozorňuje na priamy dopad na fungovanie regiónov a udržateľnosť miestnych rozpočtov.
Môžem otehotnieť po 40. roku života? Odpoveď bude prekvapujúca.
V súhrne možno konštatovať, že pôrodnosť na Slovensku aj vo svete zaznamenáva klesajúci trend, pričom hlavným motorom tohto poklesu je prirodzený úbytok a len čiastočné kompenzačné pôsobenie zahraničnej migrácie. Na Slovensku tiež postupne narastá počet starších žien pripravujúcich sa na materstvo, čo ovplyvňuje úspešnosť liečby neplodnosti a celkový vývoj populácie.
| Kriterium | Slovensko 2024 | Slovensko 2025 |
|---|---|---|
| Narodené deti | 46 241 | 42 000 |
| Úhrnná plodnosť (dieťa/žena) | ~1,46 | ~1,4-1,6 |
| Populácia na konci roka | niekoľko miliónov | 5 409 407 |
Najnovšie čísla ukazujú, že po vlaňajšom poklese pôrodnosti na Slovensku existsuje významný tlak na verejné služby, ekonomiku miest a regiónov, a to v súvislosti so starnutím populácie a znižovaním podielu mladých ľudí na trhu práce. Pulz k zvráteniu trendu je predmetom verejnej diskusie a politických zásahov v rámci rodinných politík a podpory reprodukčnej medicíny.