Citlivosť je krásna vlastnosť, ktorá človeku počas života mnohokrát pomôže, ale môže byť tiež prekážkou. Najmä v detskom veku je z pohľadu rovesníkov citlivosť považovaná za slabosť a deti, ktoré sú citlivejšie, vnímajú inak aj náročné situácie, v ktorých sa počas vývoja ocitajú. Vedeli ste, že až 33% svetovej populácie tvoria veľmi citliví ľudia? Tí sú počas života často premožení emocionálnymi aj fyzickými podnetmi a z pohľadu “bežného” človeka mnohé situácie prežívajú až príliš intenzívne. Hneď na začiatku však treba poznamenať, že citlivosť je vlastnosť, ktorá má mnoho výhod. Vedie k empatii, sebauvedomeniu aj kreativite.
Kým však dieťa dospeje do štádia, kedy bude svoju citlivosť vnímať ako dar, musí prejsť dlhú cestu, na ktorej potrebuje pomoc a podporu rodičov. Citlivé deti majú veľmi často pocit, že ich emocionálne reakcie sú neprimerané, a to najmä preto, že ich rodičia, rovesníci, ale aj učitelia zľahčujú, zavrhujú a nechápu ich. Tá najcennejšia vec z pohľadu citlivého dieťaťa je tá, že ako rodič ich pocity prijmete, čím v istom zmysle potvrdíte ich platnosť. Namiesto kladenia otázok potvrďte ich pocity (napríklad: Dnes to muselo byť ťažké. Je smutné, že ti niečo také spolužiak povedal).
Ako vychádzať zo silných stránok a potreby citlivého dieťaťa
Veľmi kľúčové je neignorovať pocity detí a nezľahčovať ich. Ak si deti v útlom veku nevyvinú nástroje na zvládanie náročných situácií, v puberte a dospelosti môžu inklinovať k menej zdravým riešeniam. Identifikácia a pomenovanie pocitov môže deťom výrazne pomôcť regulovať ich emocionálne prežívanie. Naučte deti slová, ktorými pomenujú svoje pocity a vytvárajte si s deťmi modelové situácie, v ktorých bude tieto pocity vyjadrovať spolu s nimi.
Citlivé deti vyhľadávajú rutinu, pretože presne vedia, čo môžu očakávať. Ak vidíte, že vaše dieťa sa uzatvára do seba, skúste sa zamyslieť nad tým, čo mohlo vyvolať toto konanie. Možno ide o na prvý pohľad maličkosť, zmenu rutiny. Menšie deti sa môžu hanbiť alebo nemusia vedieť, ako pocity vyjadriť verbálne. Pri nich môžete využiť neverbálne spôsoby komunikácie, napríklad ilustrované kartičky s pocitmi, detské knižky, alebo jednoduché kresby tváričiek znázorňujúcich základné pocity.
Vysoko citlivé deti potrebujú bezpečné miesta na vyjadrenie pocitov, kde ich pocity nebudú zosmiešnené. Rozhovory, kreslenie, denník či jednoduché hry môžu byť skvelými nástrojmi na spracovanie ich vnútorného sveta. Dôležité je vytvoriť pre deti doma bezpečné miesta a stanoviť isté hranice. Čerpá vaše dieťa nové informácie spôsobujúce mu úzkosť z internetu? Vyhraďte doma miesto, kde bude zakázané používanie mobilu aj notebooku a ak bude tým miestom napríklad obývačka, v prítomnosti dieťaťa tam nezapínajte ani správy.
Neplánujte deťom na jeden deň príliš veľa aktivít, pretože to môže v závere dňa vyústiť do problémov so spánkom. Ak viete, že vaše dieťa čaká športový krúžok alebo zápas, neplánujte na ten istý večer rodinnú oslavu. Deti si potrebujú oddýchnuť, načerpať energiu a dať svojim pocitom priestor na spracovanie. Citlivé deti si veľmi silno uvedomujú pokrytectvo a morálku a kladú si otázky, či je to spravodlivé, prečo je to tak a prečo sa niekto zachoval tak. Tieto vlastnosti však idú ruka v ruke aj so sebakritikou, ktorá nie je vždy na mieste a z pohľadu rodiča môže byť prehnaná.
Chcete dieťaťu zakázať tablet? Nehovorte mu, že mu ho beriete preto, lebo je zlé dieťa. Skúste to inak: “Tablet ti vrátim, keď si dokončíš domáce úlohy.” Každá kritika, trest alebo negatívna poznámka sa do emocionálnych spomienok citlivých detí zapíše oveľa hlbšie a pretrvá v ich mysliach celé roky. Obzvlášť nebezpečný je pocit hanby, ktorý môže u detí spôsobiť blok a odradiť ich od mnohých činností, v ktorých sa im darilo. Citlivé deti preciťujú všetky pocity naplno a hanbu zrejme ešte o niečo viac.
Ak potrebujete svoje dieťa za niečo pokarhať alebo potrestať, nerobte tak na verejnosti a už vôbec nie pred spolužiakmi a rovesníkmi. Citlivosť nie je vôbec zlá vlastnosť, skôr nepochopená. Pomôžte svojim citlivým deťom naučiť sa pracovať s emóciami a buďte im v ťažkých časoch oporou. Skúsení prednášajúci tvrdia, že ak stojíte pred auditóriom plným študentov a niečo si ešte len myslíte, obecenstvo to už vie. Neexistuje vnímavejšie publikum ako je detské.
Ak chceme, aby sa deti rozvíjali a využili svoje danosti, musíme v sebe nájsť dôveru a veriť, že to dokážu aj bez nášho postrkovania. Citlivé deti zostávajú často nepochopené. Ich opatrnosť a počiatočná nedôvera voči neznámym ľuďom býva vnímaná ako strach. Ich premýšľanie sa zdá ako pomalosť, introvertnosť ako nedostatok komunikačných a socializačných zručností. Dokonca aj mama s otcom nedokážu vidieť vo svojom citlivom a hanblivom dieťati všetky pozitíva.
Navyše, ak mu rodičia dajú nálepku - hanblivá/ý, drobec bude ešte opatrnejší. Citlivé deti sú známe tým, že sa ešte viac uzavrú do seba, keď na nich niekto tlačí, aby sa správali inak. Ak ako rodičia reagujeme na utiahnutosť nášho dieťaťa, nikdy nedosiahneme pozitívny efekt a nedáme mu potrebnú podporu. Jediným riešením je upokojiť sa a uveriť v schopnosti svojho malého dieťata. Je lepšie veriť im, než ich chrániť pred okolitým svetom.
Citlivá reakcia má svoj zmysel. Prečo by malo batoľa chcieť, aby ho niekto nosil? Je to intímna činnosť, musí dovoliť niekomu inému, aby sa ho dotkol, držal ho bezpečne a pohodlne tak vysoko nad zemou. Prečo by sa mal chcieť rozprávať s niekým, koho vidí prvýkrát? Čo by mu tak povedal? Zo slušnosti niečo o tom, ako sa má alebo by mal začať rozprávať o počasí? Nie, dieťa, ktoré to nechce nie je drzé, ani spoločensky neohrabané, je len autentické a úprimné.
Najdôležitejšie je, že dieťa potrebuje dostatočne dlhý čas na to, aby sa otvorilo druhým ľuďom. Je vnímavé a dokáže zvážiť, kto je pre neho dôležitý, komu bude veriť - to je pozitívny moment. Sami budujeme priepasť medzi nami a deťmi. Ak ho rýchlo zaradíme do nejakej škatuľky a prilepíme na neho nálepku ostýchavosti, zatvoríme si oči nad jeho skutočnými pohnútkami. Preto by sme mali byť menej aktívni a viac sa na svojich drobcov dívať.
Vo všeobecnosti prevláda názor, že citlivé deti nedokážu zaujať. Veľa situácií im je nepríjemných, často klopia zrak a červenajú sa. Citlivé deti majú výnimočnú a dôležitú vlastnosť - sú úžasné, silné, trpezlivé, empatické a štedré. Ak máme šťastie na takéto dieťa, mali by sme ho podporiť, aby sa nebojelo prejaviť svoje pocity, nesúdiť ho a netlačiť do toho, aby bolo podľa našich predstáv. Každý rodič by si mal poznať vplyv svojej osoby na dieťa, pretože drobca ovplyvňujeme nielen tým, čo robíme vedome, ale aj našimi myšlienkami a pocitmi.
Konkrétne stratégie do praxe
- Prijmite jeho citlivosť ako dar, nie problém. Citlivosť nie je slabosť - je to schopnosť hlboko cítiť a vnímať svet okolo seba.
- Nezľahčujte jeho emócie. Vety ako „to nič nie je“ môžu dieťa upokojiť, no lepšie je priznať vážnosť pocitov a ponúknuť pomoc.
- Pomôžte mu zvládať stresové situácie - nácvik, dychové cvičenia, obľúbený predmet na podporu upokojenia.
- Dovoľte mu priestor na spracovanie podnetov - po rušnom dni potrebuje ticho a čas osamote.
- Nastavte hranice bez nátlaku - naučte dieťa povedať NIE a rešpektovať svoje potreby.
- Vytvorte bezpečné prostredie na vyjadrenie emócií - rozhovory, kreslenie, denník, hry.
- Hľadajte rovnováhu medzi komfortom a výzvami - postupné výzvy s podporou.
Ako sa dá citlivosť využiť ako výhoda? Empatia a súcit, kreativita, hlboké premýšľanie, intuitívnosť. Záverečné myšlienky: Byť rodičom vysoko citlivého dieťaťa môže byť náročné, ale ak mu poskytnete správnu podporu, vyrastie z neho človek s obrovskou vnútornou silou a múdrosťou. Citlivosť je dar - a ak ju vaše dieťa prijme a naučí sa s ňou pracovať, môže byť zdrojom jeho sily a jedinečnosti.
3 Najlepšie spôsoby | Ako zlepšiť komunikáciu a mať väčší vplyv
Historický a vedecký kontext
Prvotný vhľad do témy vysoká citlivosť prináša americká psychologička a psychoterapeutka dr. Elaine Aron, ktorá ju začala skúmať začiatkom 90. rokov. Spoločne s ďalšími odborníkmi definuje vysokú citlivosť ako charakteristickú črtu osobnosti, s ktorou sa človek narodí. Z biologického hľadiska je táto osobnostná črta daná špecifickým nastavením nervovej sústavy, ktorá vplýva na to, akým spôsobom vysoko citliví ľudia spracúvajú a vyhodnocujú podnety z vonkajšieho prostredia. Okolie si tento stav často všimne ako prvé. Vysoko citliví jedinci reagujú intenzívnejšie na emočne nabité situácie a majú výraznejší zmysel pre empatiu. Vo väčšej miere potrebuje pomoc s reguláciou emócií prostredníctvom rozhovoru a utvrdzovania u dospelých.
Na základe dostupných zdrojov sa percentuálne odhaduje, že z celkového počtu detí je vysoko citlivých okolo 15 % až 20 %. Vo väčšine prípadov sa dá vysokú citlivosť dieťaťa zistiť hneď po narodení. Môže to viesť k zamieňaniu s diagnózami, poruchami či problémovým správaním, čo nie je nutne pravda. Vysoko citlivé dieťa potrebuje dostatok pozornosti a pochopenia, aby z nej vyrástlo šťastné a úspešné dieťa.