Už 30 rokov sa snaží štát lepšie nastaviť vyučovanie slovenčiny na maďarských školách. „Prečo by ma malo zaujímať, že deti z maďarských rodín sa nesprávne učia slovenčinu? Veď aspoň budem mať do konca života dosť študentov,“ poznamená ironicky Adriana Bakošová. Každý deň má pred sebou výsledky nášho školstva - šikovných vysokoškolákov, úspešných manažérov a podnikateľov s tým istým problémom: majú obrovský strach zo slovenčiny.
Tento problém ju začal skutočne trápiť až vtedy, keď do maďarskej školy nastúpila jej dcéra. „Prosím vás, ako som jej mala preložiť kolo, kolo mlynské? V skutočnosti tomuto predmetu všetci hovoríme koleso, ale ja mám zrazu šesťročnému dieťaťu vysvetľovať, čo je to kolo. Aby sa naučila slovo, ktoré už nikdy nepoužije. A čo je to za štyri rýnske?“ Lektorka slovenčiny a angličtiny sa rozhodla, že sama napíše učebnice, vďaka ktorým sa budú maďarské deti učiť slovenčinu zásadne inak, ako sa učili z dovtedajších školských kníh.
Ubehlo šesť rokov, odkedy sa dcéra Adriany Bakošovej vrátila zo školy s básničkou Kolo, kolo mlynské. Bakošová teraz len sucho konštatuje, že jej dcéra slovenčinu neznáša - keď sa jej doma niečo opýta po slovensky, dcéra jej naschvál odpovie po maďarsky.
Spolu s dcérou postupne zisťovala, ako zle sa učí slovenčina na maďarských školách. „Slovák povie, že Maďari nechcú vedieť po slovensky. Lenže nevie, ako zle je nastavené vyučovanie slovenčiny. V Kolárove slovenčinu často nepočujete. V meste je jedna slovenská škola a tri maďarské - väčšiny detí v meste sa so slovenčinou nestretne.
Týchto škôl s maďarským vyučovacím jazykom je na Slovensku viac ako 240, s asi 30-tisíc žiakmi. Deti sa učia všetky predmety po maďarsky, majú takisto maďarský jazyk a literatúru. Pre maďarské deti je slovenčina jednoducho cudzí jazyk, vysvetľuje slovenčinárka z Kolárova Ildikó Kálmán. „Keď prídu do školy, je to pre nich obyčajný školský predmet, ktorý sa treba naučiť. My dospelí vieme, že to tak nie je. Kým angličtinu či nemčinu sa deti prirodzene učia ako cudzí jazyk, pri slovenčine je to komplikovanejšie.
Slovenský vzdelávací systém sa tvári, že slovenčina pre maďarské deti sa má vyučovať na princípoch cudzieho jazyka, zakotvilo to už dokonca v prvej koncepcii v roku 1991. Deti, ktoré počujú slovenčinu prvýkrát, si tak hneď na prvých stranách učebnice môžu prečítať básničku Zlatá brána a v nej verš „milá má, duša má, nezatváraj pred nama“. Učiteľka Adriana Bakošová sa pýta, či táto básnička deti iba zbytočne nepopletie. „Predstavte si, že by ste sa začali učiť japončinu a na prvej hodine by od vás chceli recitovať starobylú japonskú báseň. Malí prváci si majú spievať aj pesničku Mám ručníček, mám. Kým pre slovenské deti je to obyčajná veršovačka, nad ktorou nemusia vôbec premýšľať, maďarským deťom vďaka nej do zatiaľ malej slovnej zásoby pribudne slovo „ručníček“. Na toto slovo môžu rovno zabudnúť, pretože ho už nikdy nepoužijú.
Problém nie sú len ľudové básničky s archaickou slovnou zásobou. Adriana Bakošová vysvetľuje, že deti na prvom stupni sa neučia takmer žiadnu gramatiku. Žiadne pády či vzory podstatných mien, učia sa iba frázy. Učia sa napríklad vetu: „Zajac sedí na pníku“. „Ale keď zajac sedí v tráve, máme problém,“ hovorí Bakošová. Deti sa na prvom stupni neučia gramatiku, lebo zložité vzory a pády by len ťažko vedeli pochopiť. Podľa Bakošovej to však nefunguje. Všimla si to počas doučovania šikovnej vysokoškoláčky, ktorá sa mala na hodine spýtať učiteľky, či má psa. Slovo pes však nedokázala vyskloňovať v akuzatíve. „Povedala som jej: Ako by si sa ma spýtala, keby išlo o slovo otec?“
Na prvom stupni je bežné, že deti robia chyby a učitelia ich opravujú a nik sa nad tým nepozastavuje. Zlom nastane na druhom stupni. „Dovtedy je prirodzené, že dieťa robí chybu. Keď mu však učiteľka opraví akuzatív, dieťa sa zrazu zasekne. Vidí to aj učiteľka z Kolárova Ildikó Kálmán, ktorá učí gramatiku na druhom stupni. Deti k nej prídu s naučenou frázou „mám v taške peknú knihu“. „Ja im poviem, aby mi poskladali vetu: akuzatív, ženský rod, taška, kniha, pekný. To už nedokážu.
Učiteľke Ildikó Kálmán neprekáža, že sa deti na prvom stupni neučia veľa gramatiky. Oveľa viac ju trápi, ako veľa zbytočných pravidiel sa musia učiť na druhom stupni. V učebnici ukazuje, že sa musia učiť definíciu slovesa, ktorá je dlhá ako jeden celý odsek. „Dieťa si nepôjde do obchodu vypýtať zhodný prívlastok.
Viete, ako je po anglicky žriebä? Pri takto nastavenom vyučovaní slovenčiny si deti na hodinách len málo precvičujú bežnú konverzáciu. „Čo je konverzácia? To je skladba viet. Podstatné meno, prídavné meno, sloveso. Aby som mohla tvoriť vety a komunikovať, musím sa naučiť skloňovať. Bez toho to nejde. Konverzácia na prvom stupni často vyzerá tak, že deti netvoria vety, iba opakujú naučené slová a koncovky. A aj na druhom stupni si učiteľky pri nastavení súčasných osnov ťažko nájdu čas na skutočnú konverzáciu z reálneho života. No a v učebniciach sú témy a slovíčka, ktoré sú pre bežný život často úplne zbytočné.
Bakošová sa pri tvorení svojej učebnice rozčuľovala nad tým, čo štát predpisuje, aby sa maďarské deti na slovenčine učili. Každý rok musia rýľovať a kopať v záhrade, musia sa učiť sťahovavé vtáky či jarné kvety. Viete, ako sa povie žriebä po anglicky? Alebo ako by ste po anglicky povedali vetu, že sliepka sedí na bidle v kuríne? A ako sú po anglicky pomyje? Maďarské deti to musia vedieť, aj keď to zrejme nikdy nepoužijú. „Neovládam názvy jarných kvetov po anglicky. Žila som v Amerike, no len nedávno som sa náhodou dozvedela, ako sa povie po anglicky záružlie.
„Výsledkom je, že deti vedia po slovensky len teoreticky. Vedia hovoriť o domácich zvieratách, jarných kvetoch, bocianoch.
Bakošová vydala učebnice pre 1., 2. a 3. ročník na základných školách, práve pripravuje učebnicu aj pre štvrtákov. Ide na to inak - už na prvom stupni sa deti učia pády. Najprv akuzatív, ktorý je najľahší, postupne pribúda aj inštrumentál či datív. V učebniciach nie sú žiadne ľudové básničky. Bakošová napísala príbehy potvoriek, ktoré žijú na povale, a ich zážitky sa potom objavujú v celej učebnici.
Kedy vlastne dieťa ovláda cudzí jazyk? Podľa Bakošovej to nie je vtedy, keď vypracuje úlohu na jednotku. Pre ňu je hlavným cieľom, aby deti dokázali v slovenčine rýchlo reagovať. Aby nerozmýšľali, v akom jazyku vlastne hovoria. Pozorovala napríklad deti, ktoré sa hrali hru na precvičenie slovenčiny. Hľadali obrázky, a keď deti našli správny obrázok, prirodzene zakričali po slovensky „Mám!“ Pre Bakošovú to bol ten najväčší úspech. „Hrali sme karty, a keď si môj malý syn vytiahol zlú, spontánne povedal po slovensky: Do riti!“
Slovenčina sa dnes na školách s vyučovacím jazykom maďarským učí podľa koncepcie prijatej ešte v roku 1991, teda pred vznikom Slovenskej republiky. Už vtedy stanovila, že pre maďarské deti by sa slovenčina mala učiť ako cudzí jazyk, nie ten materinský. Vzdelávacie štandardy na vyučovanie slovenčiny sa zreformovali až v roku 2008, odkedy sa mala slovenčina učiť s tým, že je to pre deti nie primárny, ale druhý jazyk. Ale ani po tejto reforme to v praxi nefungovalo. Krátko pred voľbami v roku 2010 sa vtedajší minister školstva Ján Mikolaj zo Slovenskej národnej strany rozhodol razantne riešiť kvalitu vyučovania slovenčiny na maďarských školách a do škôl na juhu Slovenska sa rozhodol dokonca poslať školských inšpektorov.
V školskom roku 2009/2010 inšpekcia zo slovenčiny otestovala deviatakov na 42 základných školách a zistila, že priemerná úspešnosť je 51,4 percenta, vysvetľuje analytik Rehúš. To bolo podľa inšpekcie málo vyhovujúce. Najslabšiu úspešnosť žiaci dosiahli v úlohách, v ktorých mali vo vete označiť správne použitý frazeologizmus (napríklad Achillova päta či sadla mucha na nos) alebo označiť vetu, v ktorej chýba zvratné zámeno seba/sa. Žiaci nepoznali základných spisovateľov z 19. a 20. storočia, pri písomných úlohách im robil problém pravopis. Ako sú na tom deti na maďarských školách teraz? Nevieme, pretože odvtedy už školská inšpekcia žiakov netestovala. Deviataci z maďarských škôl píšu Testovanie 9, teda monitor, z maďarčiny aj zo slovenčiny. Zo slovenského jazyka robia takisto aj maturitu. Analytik Michal Rehúš sa pozrel na posledné výsledky v deviatackom testovaní a na maturite ešte z roku 2019 pred pandémiou. V Testovaní 9 aj v maturite dosiahli najlepšie výsledky žiaci Bratislavského kraja, v tomto kraji však študuje na maďarských školách relatívne málo detí.
Zatiaľ čo štát nevie, na akej úrovni je slovenčina detí z južného Slovenska, Adriana Bakošová má každodennú skúsenosť. Pri doučovaní slovenčiny sa cíti viac ako psychologička než učiteľka. „Stáva sa to veľmi často, keď Slovák opraví Maďara. Prečo mu opravuješ gramatiku, keď ti niečo hovorí? V tej chvíli sa ich vzťah mení - ty si učiteľ a ja som žiak, ty si nadradený a ja podriadený. A možno ti aj povie, aby si ho opravoval, že vám za to bude vďačný. Nebude.
K Bakošovej chodia ľudia, ktorých povýšili v práci, alebo napríklad podnikatelia, ktorí sa už nechcú sústreďovať len na južné Slovensko, ale aj do iných regiónov. „Keď sa učíme angličtinu, každý nás tľapká po pleci, ako dobre nám to ide. Ale keď sa Maďar naučí po slovensky, spýtajú sa ho - ešte stále robíš chyby? Niektorí rodičia z juhu Slovenska si uvedomujú, že v kariérnom živote potrebujú dobrú slovenčinu, a chcú to uľahčiť aj svojim deťom. Posledné roky preto stúpa počet maďarských rodičov, ktorí zapisujú deti do slovenských škôl, hovorí riaditeľ Metodicko-pedagogického centra (MPC) v Komárne István Szőköl. Výsledkom je aj to, že klesá počet maďarských škôl na juhu Slovenska.
Komárňanské MPC už od roku 2016 vedie projekt, ktorým chce zlepšiť vyučovanie slovenčiny na maďarských školách. Tieto tri školy dostávali od roku 2016 metodické listy, teda akési učebné osnovy, podľa ktorých od 1. do 9. ročníka učili slovenčinu inak, inovatívnejšie. Nová koncepcia sa finalizuje práve v týchto dňoch a podľa Svetlany Síthovej, štátnej tajomníčky ministerstva školstva, bude hotová do decembra. „Metodický model vyučovania, ako aj koncepciu dostane koncom decembra alebo začiatkom januára všetkých 242 základných škôl s vyučovacím jazykom maďarským na Slovensku a veríme, že tieto metodické modely si osvojí čím viac základných škôl,“ hovorí Síthová.
Nová koncepcia kladie ešte väčší dôraz na to, že slovenčina sa má učiť ako cudzí jazyk, a zároveň aj na to, aby sa učitelia so žiakmi na hodinách viac rozprávali, učili menej frontálne a viac hravo. Pre učiteľov sú totiž kľúčové vzdelávacie štandardy, teda štátny dokument, ktorý určuje, čo všetko sa deti majú učiť. Aj tieto štandardy ešte čaká zmena - ako súčasť veľkej kurikulárnej reformy, ktorá rozdelí základnú školu na tri vzdelávacie cykly.
„Pre každú rodinu je to téma. Pre ktorý jazyk sa rozhodnúť? Ako udržiavať živé oba jazyky? Keď sa rozhodnú pre slovenskú školu, tak riešia, ako nestratiť maďarčinu, pretože zvyčajne klesne na úroveň kuchynskej maďarčiny. Tí z maďarských škôl zase riešia, ako investovať do slovenčiny. Keď mala Orsi Végh vlastné deti, sledovala, ako sa jej starí rodičia snažili naučiť jej deti slovenčinu. Jej dedo vyrastal v Podunajských Biskupiciach, ktoré boli v tom čase maďarskou dedinou. No na celý rok odišiel do Devínskej Novej Vsi, kde žil v rodine slovenského kamaráta, s ktorým chodil aj do školy. „Je to stará tradícia. Bohaté rodiny si najímali pestúnky, keď chceli deti naučiť po slovensky. Keď sa začala pýtať známych, kde sa naučili po slovensky, narazila na podobné príbehy. Podobná je aj skúsenosť slovenčinárky z Kolárova Ildikó Kálmán. Jej teta sa vydala za Slováka, presťahovali sa do Zvolena, kde zvykla tráviť časť letných prázdnin.
Orsi Végh preto rozbehla maďarsko-slovenský „Erasmus“ pod názvom Cseregyerek - Rozumieme si. Dieťa z maďarskej rodiny strávi dva týždne v slovenskej rodine - spolu s kamarátom chodí aj do slovenskej školy. V čase pandémie sa projekt trochu pozmenil a deti sa stretávali online. Výmeny medzi slovensko-maďarskými rodičmi teraz prebiehajú už piaty rok. Výsledkom sú zážitky detí na celý život - ako napríklad skúsenosť chlapca z Dunajskej Stredy, ktorý odišiel do rodiny v Žiline, kde išli spolu s kamarátom na futbal. Orsolya Végh vysvetľuje, že je iba predsudok myslieť si, že Maďari sa nechcú integrovať. Jedna skupina Maďarov až kŕčovito nechce urobiť chybu, chce dokázať, že nie je dôvod na predsudky. A druhí zase volia únikový smer - vyhýbajú sa tomu, neriešia to. Pomohlo by, keby obe skupiny pochopili, že je v poriadku urobiť chybu.
tags: #dieta #robi #mlynske #koleso #obrazok