Krátko po atentáte na Donalda Trumpa mnohí komentátori tvrdili, že o výsledku amerických volieb je rozhodnuté, ale dáta to zatiaľ nepotvrdzujú. Faktom je, že v kľúčových štátoch súčasný prezident Joe Biden zaostáva a Trump tak ostáva miernym favoritom.
Čo sa stalo: Obavy z Trumpa súvisia do veľkej miery s tým, že nikto nevie, ako by sa v pozícii staronového prezidenta správal. Pred pár dňami napríklad spochybnil, že by Američania v prípade čínskeho útoku bránili Taiwan. O ruskej vojne proti Ukrajine hovorí, že by ju vyriešil za 24 hodín. Nedodáva však, ako by to urobil. To, aká by bola Trumpova zahraničná politika, však jasne naznačil tento týždeň, a to výberom viceprezidentského kandidáta. Ide o senátora J. D. Už mesiace tvrdí, že je proti ďalšej pomoci Ukrajine a vyzýva Kyjiv k ústupkom Rusku, aby sa „čo najskôr skončila vojna“. Ak by sa Trump naozaj vrátil do Bieleho domu, oveľa väčšia zodpovednosť by bola na Nemecku, v súčasnosti druhom najdôležitejšom partnerovi Ukrajiny. Diplomati z Berlína za zatvorenými dverami priznávajú, že pripraviť sa na Trumpovo druhé funkčné obdobie je prakticky nemožné.
Čo teraz
V Európe si dobre uvedomujú, že pre Trumpa sú aj v diplomacii kľúčové medziľudské vzťahy. Rétoriku voči Trumpovi medzitým zjemňujú aj niektorí jeho ostrí kritici. Medzi inými nový britský minister zahraničných vecí David Lammy, ktorý ho v minulosti označil za „neonacistického sociopata“. Podobne sa vyjadruje aj šéf poľskej diplomacie, ktorý americkým médiám odkazuje, že Trump „nie je čiernobiely“. Čítajte aj: Vyhlásil, že na Ukrajine mu nezáleží. Ešte predtým, ako Donald Trump oznámil meno svojho viceprezidenta, prežil atentát.
O čo ide: Trump má ako bývalý prezident a súčasný prezidentský kandidát mimoriadne vysokú úroveň ochrany. Aj tak nedokázali zabrániť 20-ročnému mužovi z Pensylvánie, aby na Trumpa vystrelil. Jeho pokus podľa dostupných informácií nijako nesúvisí s Iránom. Napriek tomu, že muž, ktorý strieľal na Trumpa, podľa všetkého konal sám, podarilo sa mu obísť viaceré línie exprezidentovej ochrany. Táto budova bola od Trumpa vzdialená 130 metrov.
Čo na to Biden: Vedenie zložiek, ktoré zabezpečujú ochranu ústavných činiteľov, sa už zodpovedalo aj výborom kongresu. Jeho reakcia na atentát bola taká, ako si predstavujeme vo vyspelej liberálnej demokracii. Telefonát bol vraj „krátky a zdvorilý“, no je veľmi dôležité, že sa odohral. No musel sa ospravedlniť za svoj výrok, ktorý zaznel niekoľko dní pred atentátom.
Čo bude ďalej: Biden však trvá na tom, že je potrebné zamerať sa na nebezpečenstvo, ktoré predstavuje Trumpov návrat do Bieleho domu. Obaja už pár dní po atentáte obnovili kampaň, hoci Biden ju čoskoro musel znovu prerušiť, pretože ochorel na covid. Pokus o atentát mnohí analytici považujú za moment, ktorý bude mobilizovať voličov Trumpa. Bidenova úloha - poraziť ho - tak vyzerá čoraz ťažšia.
Čítajte aj: Snajperom vraj vo výhľade bránil strom. Propakistanskí militanti tento týždeň zabili v Kašmíre štyroch indických vojakov. Aký je kontext: Kašmír je pomerne veľkým himalajskym územím, ktoré patrí medzi najviac militarizované na svete. India a Pakistan zviedli o Kašmír hneď tri vojny. Kašmírski militanti bojujú za nezávislosť od Indie, prípadne „aspoň“ za pričlenenie k Pakistanu. Čo sa deje: Zlom nastal pred piatimi rokmi, keď nacionalistická indická vláda Naréndru Módiho zrušila články ústavy, ktoré dávali Kašmíru aspoň obmedzenú autonómiu. Zapadá to do širšej Módího diskriminačnej politiky voči moslimom, ktorí sú v Indii najväčšou menšinou.
Bezpečnostné výhľady v Latinskej Amerike a vo svete
Pálenie podobizne pakistanského premiéra v Kašmíre. Čo teraz: Indická vláda obviňuje propakistanských militantov z terorizmu. Minulý týždeň ozbrojenci zaútočili na autobus, na ktorom boli vyobrazení hinduistickí pútnici. V utorok militanti zabili štyroch indických vojakov, medzi nimi aj jedného dôstojníka. Viacerí naznačujú, že využívajú nepozornosť indickej armády a aj to, že Indovia poľavili z bezpečnostných opatrení.
Od nedele rána do utorka došlo v Čile k 16 vraždám, pričom viac ako polovica z nich sa udiala v metropolitnej časti hlavného mesta Santiago. Čile prežíva krízu bezpečnosti. Čo je dlho: Vlna organizovaného zločinu a vrážd sa rozmáha najmä od roku 2022. Na viacnásobné vraždy však Čile nie je až také zvyknuté. Ukazuje to, že Čile prežíva bezpečnostnú krízu, čo politikov tlačí k rôznym návrhom. Socialistický senátor José Miguel Insulza dokonca prezidenta Gabriela Borica vyzval, aby vyhlásil výnimočný stav, ktorý sa uplatňuje v extrémnych situáciách a ktorým prezident v podstate vyšle do ulíc armádu. Čile prežíva krízu bezpečnosti.
Čo pripravuje vláda: Prezident Gabriel Boric zvolal mimoriadnu schôdzu Rady vlády pre bezpečnosť s orgánmi ministerstiev vnútra, financií, spravodlivosti a obrany. Tiež chcú lepšie kontrolovať hranice so severnými susedmi, pretože ôsmi zadržaní v prípade streľby na večierku boli migranti z Venezuely a Dominikánskej republiky, čím nešťastne prehodia vinu na migrantov, hoci zo všetkých vrážd išlo len o jednu.
O čo ide: Kagame je bývalý veliteľ Rwandského vlasteneckého frontu, ozbrojenej skupiny, ktorá bola na začiatku 90. Kagame sa následne stal viceprezidentom a ministrom obrany, no v skutočnosti bol už vtedy najvplyvnejším človekom v krajine. Aký je líder: Odvtedy sa Kagame drží pri moci a pre mnohých ľudí je politikom, ktorý dokázal Rwandu dostať z krízy a modernizovať. Aj známa organizácia Freedom House Rwandu považuje za neslobodnú, vo svojom indexe slobody jej dala iba 23 zo 100 bodov. Podľa mimovládky už predchádzajúce voľby neboli slobodné ani férové. Paul Kagame.
Čo bude ďalej: Predbežné výsledky ukazujú jednoznačné víťazstvo Kagameho, po spočítaní veľkej časti hlasov vyše 99 percent. Ursula von der Leyen. Nemecká politička zostáva predsedníčkou Európskej komisie. Rozhodli o tom europoslanci, od ktorých dostala 401 hlasov. Von der Leyen ešte pred hlasovaním predniesla prejav, v ktorom sa snažila presvedčiť europoslancov, aby za ňu hlasovali. Jej ďalšou úlohou bude kontaktovať lídrov členských štátov, aby jej ponúkli nominácie na pozície v Európskej komisii.
Niektorí delegáti na zjazde Republikánskej strany mali na ušiach obväz, podobne ako Donald Trump. Bidenov úpadok ich šokoval už pred debatou. Filozof o cestovaní a živote: Sme konzumní na zážitky.
Trumpova vláda prekračuje červené čiary. Koná autokraticky a chce určovať, čo sa stane. Ako som však už povedal, má to vážne následky. Nielen z hľadiska porušovania medzinárodného práva a Charty OSN. Trump spomína podobné argumenty, aké využíva Vladimir Putin v súvislosti s vojnou proti Ukrajine, keď hovorí o národnom záujme Ruska. Rovnako to platí aj pre čínsku vládu a jej vzťah k Taiwanu, k ostrovom pri Filipínach alebo k iným oblastiam, ktoré podľa Pekingu spadajú pod jeho národný záujem.
Trump verzus svetový poriadok | Zmapované
Hoci ostatné slová a činy poukazujú na riziká, Monroova doktrína a Donroeova doktrína sa opakovane objavujú v popise súčasného geopolitického scenára. Strategické dokumenty USA k tomu dodávajú ďalšie vrstvy: Monroeova doktrína, Donroeova doktrína a ich interpretácie v súčasnosti varujú pred rozširovaním amerického vplyvu cez vojenskú silu a hospodárske nástroje. V každom prípade, svetové spory a aliančné väzby budú naďalej testované v konfrontácii medzi USA, Ruskom a Čínou a ich regionálnymi partnermi.