Novela Zákonníka práce č. 380/2019 Z. z. priniesla od 1. januára 2020 významné zmeny týkajúce sa nároku na dovolenku pre zamestnancov, ktorí sa trvale starajú o dieťa. Tieto zmeny reagujú na aplikačné problémy a rozširujú okruh zamestnancov s nárokom na najmenej 5 týždňov dovolenky.
Čo znamená trvalá starostlivosť o dieťa?
Pojem "osoba trvalo sa starajúca o dieťa" nie je v Zákonníku práce novinkou. Používal sa už v minulosti, napríklad pri úprave pracovného času alebo pri započítavaní náhradných dôb pre účely vyššej výmery dovolenky. Od 1. marca 2021 je v Zákonníku práce zakotvená aj jeho legálna definícia. Za zamestnanca trvale sa starajúceho o dieťa sa považuje:
- Zamestnanec, ktorý sa osobne stará o vlastné neplnoleté dieťa, vrátane striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov.
- Zamestnanec, ktorý sa osobne stará o neplnoleté dieťa zverené mu do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu.
Toto postavenie zamestnancovi vzniká dňom, keď zamestnávateľovi písomne oznámil, že sa trvale stará o dieťa, a zaniká dňom, keď sa prestal trvale starať o dieťa. Dieťa musí byť maloleté, teda do 18 rokov veku, pokiaľ nedôjde k jeho plnoletosti uzavretím manželstva.
Trvalá starostlivosť je splnená aj vtedy, ak je osoba v kolektívnom zariadení pre deti. V prípade, ak zamestnanec nežije s dieťaťom v spoločnej domácnosti, zamestnávateľ má právo požadovať od neho oznámenie a preukázanie relevantnej miery starostlivosti o dieťa. Právny vzťah k dieťaťu je primárnym predpokladom.
Vplyv trvalej starostlivosti na nárok na dovolenku
Od 1. januára 2020 majú zamestnanci, ktorí sa trvale starajú o dieťa, nárok na najmenej 5 týždňov dovolenky, rovnako ako zamestnanci, ktorí do konca kalendárneho roka dovŕšili 33 rokov veku. V minulosti platilo, že základná výmera dovolenky bola najmenej štyri týždne a vyššia výmera päť týždňov patrila len zamestnancom nad 33 rokov.
V prípade, ak zamestnanec do 33 rokov nadobudne status zamestnanca trvale sa starajúceho o dieťa v priebehu kalendárneho roka, má v tomto roku nárok na najmenej štyri týždne základnej výmery dovolenky. Odo dňa písomného oznámenia vzniku trvalej starostlivosti o dieťa mu vzniká nárok na pomerný rozsah dodatočného jedného týždňa dovolenky. Rovnaký postup platí aj pri zániku statusu zamestnanca trvale sa starajúceho o dieťa.
Od 1. januára 2022 budú pravidlá vzniku a zániku nároku na dodatočný jeden týždeň dovolenky pre zamestnanca do 33 rokov veku trvale sa starajúceho o dieťa upravené tak, že sa mu zvýši dovolenka za kalendárny rok na najmenej päť týždňov nad rámec základnej výmery dovolenky.
Obaja rodičia majú nárok na zvýšenú výmeru dovolenky, ak sa trvale starajú o dieťa. Zabezpečujú jeho výchovu, starajú sa o jeho zdravie, výživu a všestranný rozvoj.
Rôzne rodinné situácie a ich vplyv
Striedavá starostlivosť: Ak sú rodičia rozvedení a dieťa je v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, obaja majú nárok na 5 týždňov dovolenky, pretože sa obaja trvale starajú o dieťa.
Platenie výživného a stretávanie sa s dieťaťom: Tieto činnosti samy o sebe nepredstavujú trvalú starostlivosť o dieťa a teda nezakladajú nárok na zvýšenú výmeru dovolenky.
Starostlivosť iného ako rodiča: V prípade, ak sa o dieťa stará napríklad druh matky, ktorý nie je otcom dieťaťa, uznanie trvalej starostlivosti je komplikovanejšie. Musel by preukázať, že sa o dieťa trvalo stará a zamestnávateľovi predložiť podrobné doklady preukazujúce túto starostlivosť.
Povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa
Zamestnanec, ktorý sa trvale stará o dieťa, je povinný túto skutočnosť zamestnávateľovi čo najskôr oznámiť a preukázať. Zamestnávateľ môže požadovať určité dokumenty na preukázanie trvalej starostlivosti, pričom spôsob oznamovania a požadované doklady môže upraviť vo svojom internom predpise alebo pracovnom poriadku.
Zánik trvalej starostlivosti o dieťa je zamestnanec rovnako povinný písomne oznámiť zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu. Zamestnávateľ by nemal automaticky priradiť minimálny nárok 5 týždňov dovolenky len preto, že zamestnanec je rodičom. Posúdenie nároku by malo vychádzať z konkrétnych okolností a predložených dôkazov.
Príklady z praxe
Príklad 1: Zamestnanec (25 rokov) s nárokom na 4 týždne dovolenky sa mu narodí dieťa. Po oznámení a preukázaní tejto skutočnosti zamestnávateľovi vzniká dodatočný nárok na 1 týždeň dovolenky bez ohľadu na pomernú časť.
Príklad 2: Andrej (4 týždne dovolenky) sa mu narodí dieťa. Po doložení rodného listu a vyhlásenia manželky mu vznikne nárok na dovolenku vo výmere 4 týždne plus pomerná časť z 1 týždňa dovolenky za obdobie od narodenia dieťaťa do konca roka.
Príklad 3: Ján (4 týždne dovolenky) sa mu narodí dieťa koncom roka. Po oznámení zamestnávateľovi má nárok na celú dovolenku za kalendárny rok plus pomernú časť z dodatočného týždňa dovolenky za obdobie od oznámenia do konca roka.
Zmeny v Zákonníku práce od roku 2021 a ďalšie práva
Novelou Zákonníka práce č. 76/2021 Z. z. s účinnosťou od 1. marca 2021 bola do zákona doplnená legálna definícia zamestnanca trvale sa starajúceho o dieťa. Okrem nároku na dovolenku, táto starostlivosť ovplyvňuje aj ďalšie pracovné podmienky. Tehotná žena, žena alebo muž trvale sa starajúci o dieťa mladšie ako tri roky, ako aj osamelá žena alebo osamelý muž, ktorí sa trvale starajú o dieťa mladšie ako 15 rokov, sa môžu zamestnávať prácou nadčas len s ich súhlasom.
Títo zamestnanci majú tiež právo požiadať zamestnávateľa o kratší pracovný čas alebo o inú vhodnú úpravu určeného týždenného pracovného času. Zamestnávateľ je povinný ich žiadosti vyhovieť, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody.
V prípade, ak zamestnanec po skončení rodičovskej dovolenky nastupuje späť do práce, zamestnávateľ je povinný ho zaradiť na pôvodnú prácu a pracovisko. Ak to nie je možné, je povinný ho zaradiť na inú prácu zodpovedajúcu pracovnej zmluve.
Matka samoživiteľka s malým dieťaťom (do troch rokov) požíva ochranu v podobe zákazu výpovede zo strany zamestnávateľa, ako aj zákaz okamžitého skončenia pracovného pomeru.
tags: #trvalo #sa #staraju #o #dieta