Otázka, či je dieťa po narodení majetkom rodičov, je komplexná a v rôznych právnych systémoch sa s ňou zaobchádza odlišne. V slovenskom kontexte, podobne ako vo väčšine moderných právnych štátov, dieťa nie je považované za majetok rodičov. Rodičia majú voči dieťaťu práva a povinnosti, ktorých cieľom je zabezpečiť jeho blaho a rozvoj.
Rodina predstavuje pre dieťa najdôležitejšie výchovné prostredie. Práve v rodine dieťa trávi najviac času a nadobúda skúsenosti, ktoré ho formujú do dospelosti. Pedagógovia a psychológovia zdôrazňujú, že najmä v prvých piatich rokoch života dieťa získava obrovské množstvo vedomostí, návykov, záujmov a postojov, ktoré majú zásadný vplyv na jeho ďalší život. Väčšina rodín sa snaží vytvárať pre svoje deti čo najlepšie podmienky pre ich duševný, telesný a sociálny rozvoj, vštepuje im hodnoty a poskytuje im vedomosti o svete. Vhodné a podnetné rodinné prostredie je základom pre rozvoj racionálnych motívov a aktivít dieťaťa pri dosahovaní osobných a spoločenských cieľov.
Avšak, nie všetky rodiny sú schopné plniť si svoje rodičovské povinnosti. V spoločnosti existujú rodiny, ktoré sa o svoje deti nestarajú dostatočne, a práve z týchto rodín pochádza väčšina detí, ktorým sa poskytuje náhradná rodinná výchova formou ústavnej starostlivosti.
História ústavnej starostlivosti o opustené deti
Starostlivosť o opustené deti má hlboké korene v histórii ľudstva. Postoj spoločnosti k týmto deťom sa vyvíjal a nebol vždy zameraný na ich ochranu. V staroveku a stredoveku bolo usmrcovanie novonarodených detí pomerne bežným javom, najmä ak ohrozovalo existenciu rodiny. Život dospelého mal prednosť pred životom dieťaťa. Choré alebo postihnuté deti boli často odložené alebo usmrtené.
V Sparte deti patrili štátu a po narodení boli prehliadnuté. Na základe tohto posúdenia sa rozhodovalo o ich osude. V Aténach mal otec právo rozhodnúť o opustení, predaji alebo obetovaní dieťaťa. Až v 4. storočí sa začalo usmrcovanie detí považovať za vraždu.
Cirkev sa od svojho vzniku snažila zabezpečiť starostlivosť o nechcené deti, najmä tie narodené mimo manželstva. Pri kostoloch sa zriaďovali útulky pre odložené deti. Prvý útulok pre opustené deti bol zriadený v roku 335 v Carihrade. V roku 1198 pápež Inocent III. zriadil v Ríme sirotinec, ktorý bol vybavený otáčavou schránkou (tornom), do ktorej bolo možné vložiť nechcené dieťa.
Významnú úlohu v starostlivosti o opustené deti zohrali aj kláštory, ktoré im zabezpečovali živobytie a vzdelanie. Až postupne sa vyčlenili samostatné zariadenia pre deti. V 18. storočí Pestalozzi a Vierthaler vytvárali pedagogické idey v oblasti starostlivosti o opustené deti. Pestalozzi zdôrazňoval význam citovej, mravnej a pracovnej výchovy a poukazoval na dôležitosť rodinného prostredia pre rozvoj dieťaťa.
V 19. storočí, v období manufaktúrneho kapitalizmu, boli opustené deti často zneužívané ako lacná pracovná sila. Umiestňovali sa v ústavoch zriaďovaných dobročinnými spolkami a jednotlivcami. Róbert Owen sa pokúsil riešiť sociálne a pedagogické problémy detí z výchovného domova obmedzením zamestnávania detí a zriadením materskej školy a školy.
Koncom 19. storočia začali ústavy pre opustené deti zriaďovať štátne orgány. V tomto období sa začali formovať novodobé základy pre ďalší vývoj ústavnej starostlivosti, v ktorom deti nebudú odkázané na milodary a dobročinnosť, ale zodpovednosť za ich osudy ponesie celá spoločnosť.
Detský domov vo Valaskej: Príbeh starostlivosti
Obec Valaská sa nachádza na západ od Breznianskej kotliny. Prvá zmienka o obci pochádza z 1. polovice 15. storočia. Obyvatelia sa v minulosti venovali pastierstvu, chovu dobytka a práci na pílach a v železiarskych závodoch. S rozvojom železiarstva v 18. storočí...
Dojčenský ústav, predchodca dnešného Detského domova vo Valaskej, bol založený 1. augusta 1956 v Novej Valaskej. V roku 1966 mal ústav 21 pracovníc a 43 postelí. Prijímal deti z rôznych okresov a prispieval k znižovaniu dojčenskej úmrtnosti. Do roku 1960 bol ústav krajský, potom prešiel pod správu Okresného ústavu národného zdravia v Banskej Bystrici. Riaditeľkou ústavu bola MUDr. Ružena Ďurišová.
Detský domov vo Valaskej vznikol ako dojčenský ústav v spoločnej budove s obecnými jaslami. Budova bola majetkom obce, no priamym nadriadeným orgánom ústavu bol Okresný ústav národného zdravia v Banskej Bystrici. Organizačne ústav spadal pod Ministerstvo zdravotníctva SSR.
V roku 1956 bol za riaditeľa a lekára dojčenského ústavu menovaný MUDr. M. Lukáš. O deti sa staral kolektív detských sestier a sanitárok. Pracovníčky sa okrem uspokojovania základných potrieb, zdravotnej a výchovnej starostlivosti podieľali aj na nahrádzaní rodinného prostredia.
Dôvodom na umiestnenie dieťaťa do ústavu bola zdravotná alebo sociálna indikácia. Uprednostňované boli deti, pri ktorých bolo ohrozené zdravie alebo život. Veková skladba detí bola od 0 do 1 roku. Po dovŕšení prvého roku deti odchádzali do vlastných rodín, náhradných rodín, detských domovov alebo do zdravotných sociálnych zariadení.
Od 1. novembra 1961 bola riaditeľkou dojčenského ústavu MUDr. Ružena Ďurišová.
Súčasnosť Detského domova vo Valaskej
Transformácia dojčenských ústavov na detské domovy priniesla so sebou pozitívne aj negatívne prvky v starostlivosti o opustené deti. Detský domov vo Valaskej prešiel touto transformáciou a neustále sa snaží zlepšovať kvalitu starostlivosti o deti, ktoré sú v ňom umiestnené.
Detský domov vo Valaskej vypracoval projekt rozvoja, ktorý sa zameriava na zlepšenie podmienok pre deti a na skvalitnenie starostlivosti o ne. Cieľom projektu je vytvoriť pre deti prostredie, ktoré sa čo najviac približuje rodinnému prostrediu.
Projekt rozvoja v oblasti starostlivosti o deti sa zameriava na individuálny prístup ku každému dieťaťu, na podporu jeho rozvoja a na prípravu na samostatný život. Dôležitou súčasťou projektu je aj spolupráca s rodinami detí a s komunitou.
Detský domov vo Valaskej sa snaží o vytvorenie modelu detského domova rodinného typu. Tento model sa zameriava na vytvorenie malých skupín detí, o ktoré sa starajú vychovávatelia, ktorí im nahrádzajú rodinu. Cieľom je vytvoriť pre deti stabilné a bezpečné prostredie, v ktorom sa môžu cítiť ako doma.
Právna úprava a nároky po narodení dieťaťa na Slovensku
Na Slovensku, rovnako ako vo väčšine vyspelých krajín, dieťa nie je majetkom rodičov. Právny systém chráni práva dieťaťa a definuje práva a povinnosti rodičov voči nemu. Po narodení dieťaťa je potrebné vybaviť niekoľko dôležitých náležitostí.
Čo sa týka administratívnych úkonov po narodení bábätka, situácia sa v posledných rokoch zjednodušila. Všetko to začína už v pôrodnici, kde sa následne vybavuje rodný list. Rodný list dieťaťa vydáva matrika, pod ktorú spadáte. Po rodný list si môžete zájsť osobne, či už vy alebo váš partner, alebo využiť možnosť zaslania poštou. Urobiť tak môže čerstvá mamička, ale pokojne aj otecko, a to na príslušnej matrike ešte počas vášho pobytu v pôrodnici. Rodný list je zvyčajne k dispozícii na vyzdvihnutie už do 2 pracovných dní od narodenia bábätka.
Dieťatko sa automaticky stáva poistencom tej istej zdravotnej poisťovne ako jeho matka. Zdravotný preukaz vášho bábätka si v priebehu pár dní nájdete vo vašej poštovej schránke. Ak ale nechcete, aby dieťatko malo rovnakú zdravotnú poisťovňu ako vy, môžete ho do 60 dní od dňa narodenia prehlásiť do vami vybranej poisťovne. Od 1. augusta 2022 začala platiť zmena zákona, podľa ktorej je narodené bábätko automaticky poistené v zdravotnej poisťovni matky. Ak mu neplánujete poisťovňu zmeniť, nie je potrebné vypisovať žiadnu prihlášku. Informáciu o jeho narodení dostanú z Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Následne ho zaevidujú ako svojho poistenca, vydajú mu preukaz poistenca a pošlú vám ho poštou na adresu trvalého pobytu bábätka.
Pokiaľ ste porodili na Slovensku, novorodeniatko získava rovnaký trvalý pobyt, aký máte zapísaný v občianskom preukaze aj vy. Nemusíte teda hneď absolvovať návštevu úradu, keďže príslušná matrika oznámi túto skutočnosť za vás. Obecný či mestský úrad však skôr či neskôr budete musieť navštíviť, a to kvôli nahláseniu nového člena domácnosti pre platenie poplatku za odvoz odpadu. V prípade, že ste rodili v zahraničí, nezabudnite dieťatko prihlásiť na trvalý pobyt na príslušnej ohlasovni u nás na Slovensku.
Veľkým krokom vpred je aj zrušenie povinnosti doručenia kópie rodného listu do Sociálnej poisťovne. Nie je teda potrebné nahlasovať ani ukončenie poberania tehotenskej dávky. Ešte do apríla minulého roku bolo potrebné o príspevok žiadať. Dnes ho už dostanete vyplatený automaticky, pokiaľ sú splnené všetky zákonom stanovené povinnosti. Aktuálna výška tzv. kočíkovného je 829,86 eur pri dieťatku z prvého až štvrtého pôrodu a 151,37 eur pokiaľ ide o piate dieťa.
Do troch dní od prepustenia z pôrodnice by ste mali dieťatko nahlásiť do evidencie pediatra, ktorého ste si sami vybrali ešte pred pôrodom. O prídavok na dieťa je naďalej potrebné požiadať. Pokiaľ vám nevznikol nárok na materské, nezabudnite na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny požiadať o rodičovský príspevok. Pre dieťa tiež môžete vybaviť občiansky preukaz a cestovný pas.
Príspevky a dávky po narodení dieťaťa
Na Slovensku štát poskytuje viacero príspevkov a dávok pre rodičov po narodení dieťaťa:
- Príspevok pri narodení dieťaťa: Jednorazová dávka, ktorá pomáha pokryť počiatočné výdavky spojené s novorodencom. Jeho výška závisí od poradia dieťaťa v rodine.
- Prídavok na dieťa: Mesačný príspevok na zabezpečenie potrieb dieťaťa.
- Rodičovský príspevok: Poskytuje sa rodičovi, ktorý sa stará o dieťa a nemá nárok na materské.
- Príspevok na starostlivosť o dieťa: Určený pre rodičov, ktorí potrebujú zabezpečiť starostlivosť o dieťa inou osobou.
V súvislosti s narodením dieťaťa je tiež dôležité myslieť na:
- Oznámenie narodenia zamestnávateľovi: Zamestnaná matka by mala informovať svojho zamestnávateľa o narodení dieťaťa.
- Dôchodkové poistenie pre matku: Počas poberania materského a rodičovského príspevku štát platí dôchodkové poistenie za matku.
Medzinárodné porovnanie: Príspevky pri narodení dieťaťa v EÚ
Štruktúra a nároky príspevku pri narodení dieťaťa v členských štátoch EÚ sú rôzne. Napríklad v Belgicku je výška príspevku v prepočte okolo 39 704 Sk, pričom matka má naň nárok už 2 mesiace pred očakávaným pôrodom. Pri narodení ďalších detí v rodine je výška príspevku automaticky nižšia.
V Taliansku sa príspevok pri narodení dieťaťa poskytuje len rodinám s tromi deťmi a jeho výška závisí od zamestnanosti matky. V Španielsku je príspevok určený len pre tretie a každé nasledujúce dieťa, pri viacnásobnom pôrode má matka nárok až na 145 632 korún.
Medzi krajiny, kde nie je špeciálne upravený príspevok pri narodení dieťaťa, patrí napríklad Portugalsko, Grécko, Švédsko, Holandsko alebo Nemecko. Vo Fínsku si budúca mamička môže vybrať medzi príspevkom alebo balíčkom s novorodeneckou výbavičkou.
Príspevok pri narodení dieťaťa je vo väčšine krajín jednorazovou dávkou. V Dánsku sa však poskytuje až do 7. roku veku dieťaťa, vo Veľkej Británii je podmienkou poberanie sociálnych dávok. Výška príjmu je rozhodujúca aj v Írsku.
Je dôležité poznamenať, že aj keď sa právna úprava a výška príspevkov líšia, základný princíp ochrany dieťaťa a jeho práv je vo všetkých členských štátoch EÚ podobný. Dieťa nie je majetkom rodičov, ale osobou s vlastnými právami a potrebami.
Materský a rodičovský príspevok po narodení dieťaťa
tags: #v #ktorych #statoch #je #dieta #po