Simona Petrík s dieťatkom upútala pozornosť. (Zdroj: SITA) BRATISLAVA - Zorka ani len netušila, čo spôsobila. Situácia okolo dieťatka poslankyne parlamentu Simony Petrík vyvolala veľké vášne. Podpredsedu parlamentu Bélu Bugára Petrík nahnevala. Nepáči sa mu, že to oznámila na sociálnej sieti a v médiách a nešla rovno za ním. "Stačí prísť a opýtať sa," povedal Bugár v pléne. Podľa Bugára sa všetko dá riešiť, vedenie parlamentu však o tom najprv musí vedieť. Aj o probléme poslankyne Petrík sa Bugár dozvedel až zo sociálnej siete. Je to správne (že ju nepustili - pozn. red.). Dieťa do parlamentu nepatrí. A to nielen z dôvodu, že by rušilo. Pre deti to je veľmi zlé. Nie je tam klíma, nie je tam vetranie, je tam umelé osvetlenie. Dieťa je krehké stvorenie, nemá tam čo robiť. To je pracovisko.
Ja učím na vysokej škole a za katedru si teraz vezmem malé dieťa? Musí to byť v prvom rade záujem dieťaťa. Nemôže byť v takomto prostredí. Ja by som toto v živote neurobila, škodí to svojmu dieťaťu. To dieťa je vo vývoji, kedy potrebuje intímny kontakt s matkou. A nie kontakt s x cudzími ľuďmi. Tam sa narúša aj emocionálna väzba, do troch rokov je veľmi dôležité obdobie dieťaťa. Pani Petrík chcela okolo seba spraviť vietor, ale zvolila veľmi nešťastný spôsob. Volala som aj s kolegami zo zahraničia a krútia hlavami. Myslím si, že zriadenci na základe platných pravidiel ani inú moznost nemali a tiež, že jej nárok nie je automatický. Mala sa predtým dohodnúť. Avšak ak táto situácia vznikla nečakane a nechceli ju vpustiť ani na minútku, aby požiadala pána Bugára o kooperáciu, ani pre neho nik nešiel, ťažko sa mohla dohodnúť vopred. A asi by sa nič nestalo, ak by tam strávila 10 minút s kľudným neplačúcim dieťaťom. Toto nebol veľmi dobrý príklad ako podporiť pracujúce matky s deťmi.
Niekedy dlhodobá prítomnosť v rokovacej sále môže zanechať trvalé následky. Ja by som sa chcela v mene, keď nie celého, vedenia parlamentu, tak v mene svojom určite, ospravedorniť pani poslankyni Simone Petrík, ktorej dne bolo znemožnené do rokovacej sály s jej päťmesačnou dcérou. Ja si vôbec nemyslím na rozdiel od toho pána, ktorý stál pred miestnosťou a dovolil si vykladať rokovací poriadok, že rokovací poriadok to explicitne zakazuje, lebo každý normálny človek pri elementárnej logike pochopí, že päťmesačné dieťa nemôže byť mimo svojej matky pre miesta určené pre verejnosť (vyhlásila včera v pléne Národnej rady - pozn. V predmetnej veci rozhodne zlyhala potrebná komunikácia, nakoľko pani poslankyňa Petrík to riešila prioritne s médiámi namiesto oprávnených a vo veci príslušných osôb.
Som presvedčená, že aj táto vec sa mohla vyriešiť v kľude bez zbytočného kriku a k väčšej spokojnosti. Ako matka, rozumiem pani poslankyni. Aj mne sa už stalo, že výnimočne som bola nútená zobrať si dieťa do roboty. Treba si uvedomiť, že v Národnej rade sú prídne bezpečnostné opatrenia a určitá forma ľudskej benevolencie nie je vždy namieste. Nezdieľam preto ani názor niektorých mojich kolegýň, ktoré presadzujú, aby si mohli pravidelne a bežne brávať deti do pléna na zasadnutia parlamentu. To prostredie nepovažujem za vhodné pre tak malé dieťa, a na druhej strane nie všetci poslanci musia súhlásiť s tým, aby priebeh rokovaní bol rušený aj prítomnosťou ďalších osôb.
Zmenil by som to (pravidlá - pozn. red.), keďže som zažil šéfku kultúrneho výboru v maďarskom parlamente Dóru Dúró. Keď sme rokovali ako kultúrny výbor s kultúrnym výborom v Maďarsku, to dieťa mala v miestnosti, po čase sa ospravedlnila a po čase sa vrátila naspäť. Nemala absolútne problém s výkonom práce, vyšli jej v ústrety. Včera sa mohla ukázať dobrá vôľa. Na jednej strane ju ako matku chápem. Len si neviem v praxi predstaviť deti v pléne počas rokovania, resp. ako by sa riešili situácie, že dieťa začne plakať a takéto veci?
Na druhej strane si uvedomujem, že je nutné vyriešiť takéto prípady, keďže ochvíľu bude mať dieťa aj pani Nicholsonová. Čudujem sa, že niektorí poslanci sú dobrovoľne ochotní priniesť svoje deti na rokovanie parlamentu, kde padajú vulgarizmy, ako pred pár dňami od pána Galka, poslanci sú agresívni, nadávajú si, poslanec Matovič si robí psychohygienu vylievaním špiny na druhých. Nie je to ohrozovanie mravnej výchovy detí? Je zodpovedné vodiť deti do takéhoto prostredia?
Celkovo si myslím, že deti do práce, kde sa ľudia musia sústrediť, nepatria. Neviem o tom, že by napríklad zamestnanci v bankách mohli popri práci s klientami utišovať svoje deti a starať sa o ne. Poslanci parlamentu by nemali byť žiadnou výnimkou. To mám svojho syna - škôlkara, ktorého sme dali na angličtinu posadiť vedľa Bélu Bugára, aby ho počas schôdze naučil niečo po maďarsky? Takáto téma by nemala obťažovať spoločnosť.
Ako starší a skúsenejší kolega poslankyne Simony Petrík sa musím ospravedlniť za to, že som ju primerane nepoučil a dovolil tak novej a naivnej kolegyni skĺznuť na šikmú plochu. 1. mal som jej vysvetliť, že v parlamente je všeličo zakázané, ale všetko sa dá vybaviť. 2. 3. Poučíme sa a napravíme. Bugár dnes (včera - pozn. red) vehementne obhajuje ochrankára, ktorý zabránil "mimoriadnemu bezpečnostnému ohrozeniu parlamentu" - nedovolil opozičnej kolegyni vojsť do rokovačky so svojim 6mesačným dieťaťom. Vraj ho o to nepožiadala vopred. Vraj to tak káže zvykové právo v parlamente. Keď si mu Veronika Remišová dovolila povedať, že to nie je fér, tak jej povedal, že keď to budeme takto verejne riešiť a neprídeme ho vždy najprv poprosiť, tak sa ani na ničom nikdy nedohodneme...
…
Simona Petrík - cesta do politiky a filozofia práce s dieťaťom
Odmalička túžila byť učiteľkou angličtiny, a hoci vyštudovala politológiu, jej sen sa napokon splnil. Učila angličtinu v jazykovej škole, neskôr sa v nej stala manažérkou, spolumajiteľkou a napokon majiteľkou. „Moja cesta do politiky bola asi najkľukatejšia, aká mohla byť,“ usmieva sa politička, ktorú, okrem učenia a angličtiny, vždy bavilo mať prehľad o tom, čo sa deje. Asi aj to rozhodlo, že si pred istejšou budúcnosťou právničky zvolila štúdium politológie.
Keď jej po jeho ukončení mama povedala, že by mala ísť do politiky, povedala - v žiadnom prípade! Cesta k tomu začala pri podnikaní, ktoré pre ňu bolo veľkou školou života. „Občas bolo ťažké nájsť spôsob komunikácie so zamestnancami a pomer toho, čo potrebujú, čo im dať môžem a chcem. To platilo aj pre klientov. Aby boli spokojní s cenou, aby som ja nešla pod cenu, aby videli, že kvalitu si musia zaplatiť. Veľa vecí som sa učila za chodu.“
Na vlastnej koži pocítila krízu v roku 2009 a mnoho zmien zákonov. Musela sa obracať, aby v konkurencii obstála. Keď sa tak stalo, začala sa posúvať ďalej. Ako žena - podnikateľka často bojovala s problémami, na ktoré ženy v podnikaní narážajú a cítila potrebu o týchto veciach rozprúdiť diskusiu. „O tom, čo ženy robia, aký majú potenciál, či ho napĺňajú a ako im pomôcť dosahovať ciele.“
V roku 2011 stála pri vzniku organizácie Real Woman, ktorá podporovala osobnostný rozvoj žien aj mnohými unikátnymi a úspešnými konferenciami. Neskôr sa angažovala v platforme Žien Slovenska, ktorá už dnes zastrešuje viaceré ženské organizácie. Ženská problematika bola napokon jej vstupenkou do politiky. „Tam som videla, aká náročná je v ženských témach spolupráca so štátom.“
„V lete 2014 mi zavolali zo Siete, či by som sa prišla porozprávať na témy podpory žien a rodinnej politiky,“ spomína Petrík. Zaujalo ich to a začali ma pozývať na expertné stoly, ktoré organizovala strana Sieť. Nadchlo ma, možno naivne, že toto je asi prvá strana, ktorá chce túto oblasť riešiť ako jednu z priorít svojho programu.“ O rok dostala ponuku stať sa súčasťou. Predvolebnú eufóriu veľmi rýchlo vystriedalo sklamanie.
„Ako sa blížili voľby, zdali sa mi vyjadrenia nášho predsedu prekvapivé. No mysleli sme, že sa možno pomýlil, zle vyjadril. Ale to, čo sa stalo po voľbách, bol pre mňa absolútny šok. Veľké sklamanie a hnev.“ Ostali. V trojlístku, lebo napriek ponukám z iných strán, svoju budúcnosť v žiadnej nevideli.
„Program Siete nebol jej problémom. V mnohých ohľadoch bol naozaj výborný. Veľa z toho prinášame teraz ako osoby v podobe návrhov zákonov aj do parlamentu. Ja napríklad flexibilný rodičovský príspevok, zdieľanú OČR, otcovskú materskú či garanciu miesta v škôlke.“
„Absolútne zásadnú úlohu zohrávajú ženy v politike. Keď do toho, čo sa má u nás meniť, necháme hovoriť len mužov, nemôžeme čakať, že budú prinášať témy, ktoré potrebujú počuť práve ženy. Počet žien v politike je však len jedna vec. Dôležité je, aby nás tam bolo aj počuť, a aby bola chuť s vecami pohnúť.“
Prínosy a výzvy pre rodičov v parlamente
„Do parlamentu majú vstúpiť digitálne a rodinne orientované témy. Táto téma nie je len o tom, že niekoho nepustili s dieťaťom do pléna. Ide o komplexnú problematiku zosúladenia rodiny a práce a signál, že štát by mal rodičom naďalej pomáhať.“
Podľa Petrík je dôležité, aby deti mali čo najväčší intímny kontakt s rodičmi a aby sa v parlamente nevytvárali zbytočné bariéry. „Deti musíme integrovať do spoločnosti, pretože patria medzi dospelých.“
V rámci praktických krokov sa spomína zriadenie detského kútika, aby rodičia mohli pracovať a zabezpečiť starostlivosť o deti. Miestnosť bola navrhnutá pre poslancov s malými deťmi a je vyhradená na druhom poschodí, s prirodzeným komfortom, ktorý poslanec Bugár spomínal pri prezentácii plánu.
- Deti do práce ako symbol tolerancie a podpory pre rodiny.
- Moderovanie a zjednocovanie pravidiel pre prítomnosť detí na rokovaniach.
- Podpora materskej a rodičovskej dovolenky ako súčasť širšej rodinnej politiky.
„Deti do práce“ je zároveň výzvou pre zamestnávateľov a spoločnosť, aby uznala potreby rodičov, a zároveň upozorňuje na to, že prostredie pléna nie je ideálne pre malé dieťa. Avšak flexibilita môže pomôcť lepšie zladiť prácu a rodinu, čo zvyšuje celkovú produktivitu a spokojnosť pracovníkov.
Podnikateľský background Simony Petrík zdôrazňuje, že podnikanie poskytuje slobodu rozhodovania a umožňuje ľuďom sladovať rodinné a pracovné povinnosti bez nutnosti zdržania sa v politike. „Podnikanie je úžasné v tom, že mi dáva slobodu.“
Harvardova štúdia o vzťahu práce popri materskej a rodových nerovnostiach ukazuje, že dievčatá dospelých pracovníčok majú vyššie mzdy a lepšie perspektívy, čo potvrdzuje význam podpory rodičov na trhu práce. Táto línia argumentov sa stáva súčasťou širšej politickej debaty o rovnosti a rodinnej politike.
Možný dopad na verejnú diskusiu
Slovenské mamám sa vrátiť do práce po materskej často zdá ako náročný proces. Simona Petrík ako líder myšlienky „Vezmime svoje dieťa do práce“ ukazuje, že spoločnosť a štát by mali pracovať na odstranení bariér a vytváraní podmienok pre lepšie zladenie rodiny a práce. Táto téma rezonuje nielen medzi politikmi, ale aj medzi zamestnávateľmi a širokou verejnosťou, ktoré sa zaujímajú o to, ako zrýchliť a zefektívniť integráciu rodičov do pracovného procesu bez toho, aby dieťa utrpelo.
V kontexte parlamentu sa objavuje potreba jasných pravidiel a empatie zo strany zamestnávateľov aj členov výborov. Diskusia sa pritom posúva od inicializácie k konkrétnym riešeniam, ako sú detské kútiky, flexibilný pracovný režim a lepšie podmienky pre rodičov na plnenie svojich povinností bez zbytočného tlaku na deti.