Divadelný, filmový a televízny herec a riaditeľ divadla Vlado Černý sa 21. júna dožíva 74 rokov. Ešte pred ukonením štúdia herectva na VŠMU hral v Poetickom súbore Novej scény, potom bol dlhoročným členom činohry Novej scény v Bratislave. Hosťoval i na doskách iných bratislavských divadiel, napríklad v Štúdiu S a Divadle na korze. Táto bratislavská divadelná scéna sa od roku 1990 zmenila na súčasné Divadlo Astorka Korzo ’90 a Vlado Černý je od roku 1995 jej riaditeľom.
Pred kamerou stál už ako desaťročný. Vyrastal u svojich starých rodičov, jeho rodičia boli vrcholoví športovci a žili prevažne v Prahe. Jeho mama bola plavkyňa, otec Vladimír Černý bol držiteľom 17 titulov majstra Československa ako plavec, vodný pólista a legendárny päťbojár. V modernom päťboji patril k absolútnej svetovej špičke, zúčastnil sa na desiatich olympijských hrách. Mladý Vlado sa takisto začal venovať päťboju, zúčastnil sa na dvoch Majstrovstvách sveta.
Jeho stará mama, ochotnícka herečka, ho však viedla aj k umeniu. Svoju cestu k herectvu nedávno v rozhovore opísal takto: „Bol som úspešný juniorský päťbojár. Ale ešte ako desaťročný som rozbil kameňom nejaké okno a veľmi vysoký pán sa za mnou rozbehol a chytil ma. Namiesto výprasku ma pozval na konkurz do filmu Jánošík. Bol to totiž režisér, národný umelec Paľo Bielik. Absolvoval som konkurz a úlohu malého Jura Jánošíka som dostal. Filmovanie bolo pre mňa veľmi zaujímavé, hravé, veľmi sa mi to páčilo. Stretol som sa s vynikajúcimi hercami - Andrej Bagar, Jozef Kroner, Viliam Záborský, ktorí neskôr veľmi ovplyvnili môj život a moje rozhodnutie stať sa hercom.“
Po debute u Paľa Bielika hral vo viacerých filmoch, napríklad v úspešnej slovenskej dráme z obdobia druhej svetovej vojny Nedodržaný sľub. V posledných rokoch to bolo pár menej úspešných filmov aj u českých susedov. V televízii hral v známych tituloch ako Straty a nálezy, Sváko Ragan, Tisícročná včela či Kára plná bolesti aj v seriáloch Pod povrchom, Búrlivé víno alebo Doktori, po nich ešte Hotel, Sestričky, Kriminálka Kraj či Večne mladí.
Udržiava sa v dobrej mentálnej aj fyzickej kondícii, cvičí, jazdí na koni, chodí plávať, bicykluje a dokonca v posledných rokoch začal pravidelne hrávať s jednou partičkou hokej. The idea is that at individual scales the additional load is ignorable, but at mass scraper levels it adds up and makes scraping much more expensive. Ultimately, this is a placeholder solution so that more time can be spent on fingerprinting and identifying headless browsers (EG: via how they do font rendering) so that the challenge proof of work page doesn't need to be presented to users that are much more likely to be legitimate. Vlado Černý (74) mal pôvodne našliapnuté na športovú kariéru.
Herecké kontinuité a významné míľniky
Jeho smerovanie z športu do herectva bolo videné už v detstve, keď ho Paľo Bielik oslovil na konkurz do Jánošíka. Verí v Osud, o čom je aj seriál, v ktorom aktuálne účinkuje? Keď sa začal vysielať seriál Osud, vyjadrili ste sa, že Richard Kráľovič je vašou doteraz najzákernejšou postavou, ktorú ste kedy hrali. Nedá sa povedať, že postavy, ktoré som odohral v divadle, boli len záporné, ale v televízii a vo filme som určite hral viac grázlov ako klaďasov.
Už ako mladý chalan som dostával chuligánske role - neposlušný, nezvládnuteľný... Ale Richard Kráľovič v Osude je mimoriadne zlý človek, ktorý je kvôli postaveniu a peniazom schopný všetkého. Aj on má však v sebe štipku citu, ktorá sa objaví bohužiaľ len pri spomienkach na svoju manželku, o ktorú prišiel. Pre svojich synov sa snaží urobiť všetko, čo je v jeho silách, i keď sú nevydarení. Napriek tomu si ho nevážia, žijú ako príživníci z jeho peňazí a on je z toho zúfalý.
Vyhranené vzťahy máte aj s bratom, ktorého hrá Jozef Vajda. On zdedí všetko, vy nič. To sme nemuseli, sme dlhoroční kamaráti. Spolu sme boli aj na vojne, spolu sme hrali na Poetickej scéne. Seriál sa odohráva v liehovare, no paradoxne ten, ktorý ho zdedí, je abstinent. Ja mám za sebou búrlivé roky... Najprv som bol vrcholový športovec (ako 16 - ročný bol s tímom starších kolegov majstrom Československa v modernom päťboji). Otec bol známy päťbojár a vodný pólista (niekoľkonásobný majster Československa) a mama vrcholová plavkyňa, takže v tom čase u nás v rodine alkohol neexistoval.
Keď som sa dostal na vysokú školu, začal som žiť bohémskym životom. S kamarátmi sme dlhé hodiny vysedávali v kaviarni Krym a tam sme pri vášnivých debatách o umení a o živote aj čosi popili. Dnes nie som abstinent, ale nekontrolovateľnému pitiu sa vyhýbam. Osud je o súrodeneckých vzťahoch a ukážkou toho, čo spravia s človekom peniaze, dedičstvo.
Áno mám. Mal som dvoch o desať rokov mladších nevlastných bratov. Ivo vyrastal s mojou mamou a jej manželom a Juraj spolu so mnou u svojej mamy a nášho otca. Z Juraja vyrástol vynikajúci bubeník Tublatanky a Slobodnej Európy a mali sme výborný bratský vzťah. Náš otec nás oboch rovnako podporoval. Jurajovi kúpil prvé bicie. Ja som ho zoznámil s mojimi kamarátmi, vynikajúcimi hudobníkmi Dežom Ursínym, Mariánom Vargom či Jankom Lehockým, ktorých obdivoval. V roku 2016 bohužiaľ zomrel a v tom istom roku zomrel aj náš otec. Z prvého manželstva mám dospelého syna Juraja, druhú manželku som si zobral s jej dcérou a synom a považujem ich za svojich. Je lepšie, keď ich človek má, ako keď ich nemá... (smiech) Je to ako so zdravím... Lebo ako sa hovorí: „Lepšie je byť zdravý a bohatý, ako chudobný a chorý.“
Postoj k herectvu a tvorivý proces
Ale môžem o sebe povedať, že nie som škrob. Váš Richard Kráľovič je pomerne náladový človek. Aj ja mám svoje nálady. Niekedy nie som zhovorčivý. Ako herec sa snažím byť čo najlepšie pripravený a ústretový ku kolegom. Musím však povedať, že za tie roky, čom som vo funkcii riaditeľa divadla (od roku 1995), som nemal s kolegami nejaký konflikt, pri ktorom by sme na seba kričali.
Herecké umenie Vlada Černého (70) si môžete vychutnať aj aktuálne v kinách, pretože na filmové plátno po rokoch prípravy konečne prichádza komédia Villa Lucia, kde hrá postavu policajta darebáka. Tvorcovia filmu vravia, že stavili na silné, charizmatické herecké obsadenie. Myslíte si, že charizma je dôležitá pre umelca?
Určite z herca na javisku a pred kamerou musí niečo vyžarovať. Je to dôležité, aby si vás divák zapamätal a aby vás vedel sledovať s istou náklonnosťou, alebo naopak. Nesmiete však byť taký nesympatický, aby divák odišiel kvôli vám z divadla. (smiech)
Môže byť charizmatický herec aj darebák? Alebo sa to vylučuje? Lebo napríklad vy hráte často záporné postavy. Isteže, aj herec, ktorý hrá darebáka, by mal mať charizmu. Ide o to, aby bol uveriteľný a autentický v postave, ktorú stvárňuje. Ale keď hovoríme o charizme, neplatí to len pre umelcov, veď si vezmite - aj v bežnom živote je vám niekto sympatický na prvý pohľad, niekto nie. A ani na druhý pohľad nie... (smiech)
V najnovšom filme Villa Lucia hráte drsniaka, policajta. V tejto súvislosti ma zaujíma, či si vyberáte postavu podľa toho, či vás zaujme, alebo prikývnete na rolu aj v prípade, že sa vám veľmi nepozdáva, ale je dobre zaplatená?
„Dôležité je, aby človek išiel do práce s radosťou. Preto je lepšie, keď sa mi scenár po prvom prečítaní páči. Isteže treba brať do úvahy aj to, s ktorým režisérom a s akým tímom idete spolupracovať. Často sa veci v scenári upravujú. Najmä v komédiách je samotný proces dosť zábavný. Vymýšľajú sa situácie často priamo na pľaci, aj herci prichádzajú s nápadmi, hoci mustra scenára je pevná. Zhodou okolností, práve film Villa Lucia sa pripravoval veľmi dlho a ja som bol pri tom, lebo režisér Michal Kollár prišiel za mnou s prvou verziou scenára tak dávno, že si to už ani nepamätám.“ (smiech)
Taká je cesta jedného z najvýraznejších slovenských hereckých tvarov, ktorý po vzrušujúcich športových začiatkoch a filmových prvej polovice kariéry našiel svoje miesto aj ako riaditeľ divadla a dlhoročný strelec na kamere.
tags: #vlado #cerny #herec #nemanzelske #dieta