Keď sme boli dieťaťom, túžili sme dospieť, aby sme neboli ničím limitovaní. Ako dospelí si často uvedomujeme, že ešte stále je v nás kus toho dieťaťa o ktorom sme si mysleli, že sme z neho vyrástli. Skutočnosť je taká, že v detstve a počas dospievania sa položia základy prakticky všetkého, na čom v dospelosti budeme stavať. Predstavuj nás ako dieťa. Obraz vnútorného dieťaťa sa používa pre návrat do minulosti, kedy sa niečo pokazilo. Toto dieťa nesieme zo sebou stále.
Nie predsa len to, čo bolo (čo sa stalo), ale aj to, čo bude. Toto dieťa je stále živé. Obraz vnútorného dieťaťa predstavuje nás samých, náš potenciál a vraciame sa k nemu ako prameňu živej vody, ktorá v nás toto dieťa oživuje. Obraz vnútorného dieťaťa sa tak stáva dôležitou časťou nás samých. Cieľom nie je, aby sme sa znovu stali deťmi, ale aby dieťa v nás dostalo svoje miesto a aby sme ho v sebe za živa nepochovali.
Predstavte si kúpenie spotrebiča - môžeme k nemu postupne dokúpiť výbavu a programy. Ale ak jeho základný software je poškodený, jeho funkčnosť nebude taká, aká by mohla byť. Koncept vnútorného dieťaťa predstavuje „software“, s ktorým treba pracovať a ak treba, tak ho aj opraviť. Aby sme v dospelosti dosiahli zrelosť potrebujeme, aby sme sa ako dieťa zdravé rozvíjali. Ak je náš vývoj narušený alebo sa zastaví, vkročíme do dospelosti tím poznačení. A to zranené dieťa si ponesieme so sebou.
Pri skúmaní prejavov a správania sa často prispeje k poznaniu, že dieťa bolo zranené. Zranenie a jeho následky sú často ukryté v konkrétnych prejavoch: ak dieťa nezažilo pocit bezpečia a istoty, začne svoju pozornosť smerovať von; ak dieťa bolo vystavené násiliu, v dospelosti môže byť tiché a milé, aj keď trpí. Ak dieťa nebolo milované bez podmienok, môže sa stať narcisom a zvolávať na seba pozornosť. Ak dieťa nezažilo atmosféru bezpečia a dôvery, v dospelosti môže skĺznuť do kontroly a posadnutosti riadenia. Má pocit, že kým má kontrolu, je v bezpečí. Ak dieťa nebolo prijaté a nemohlo sa prejaviť, môže v dospelosti hrať rôzne role, čo prináša prázdnotu alebo prenasledovanie.
Ak Vám detstvo vtĺkali, že z Vás nič nebude, celý život sa budete snažiť dokázať, že to nie je pravda. Mnohí veria v magickosť myslenia a dávajú veľkú váhu slovám a skutkom na úkor reality. Dieťa, ktoré nemohlo byť samé sebou, v dospelosti môže mať problém nadviazať intimitu a môže hľadať náhrady za skutočný vzťah. Ak rodina fungovala disfunkčne, dieťa sa môže upínať na nutkavé správanie. Dieťa myslí inak - ak na neho nemáte čas, môže uveriť, že pre vás nemá hodnotu. V dospelosti býva problém premýšľať v súvislostiach a často sa objavuje čiernobiele myslenie.
Dieťa musí byť milované, aby sa láske naučilo a aby neskôr milovalo aj iných. Keď dieťaťu chýba láska, môže sa stať egocentrickým alebo závislým na pozornosti. Alebo môže podobnú trajektóriu nasledovať aj v opačnom smere - upútať pozornosť iných disfunkčným správaním. Ako zastaviť tieto vzorce? Rozlišovaním a uvedomením si vlastných túžob a potrieb, reálnymi hranicami a hlbokým liečením zranení. V dospelosti by mal človek vytvoriť zdravú identitu a začať žiť autenticky, s otvoreným srdcom a hravým prístupom k svetu.
Ako rozpoznať vnútorné dieťa
Vznikajú zranenia, ktoré si dieťa prináša do dospelosti. Ak dieťa nezažilo pocit bezpečia a istoty, dieťa smeruje pozornosť von a hľadajú sa vonkajšie uspokojenia. Ak dieťa bolo vystavené násiliu, v dospelosti môže byť tiché a milé, aj keď trpí. Ak dieťa nebolo milované bez podmienok, môže sa stať narcisom a zvolávať na seba pozornosť. Ak dieťa nebolo prijaté, môže hrať role, až pokiaľ necíti potrebu zostať s určitým obrazom o sebe. Ak dieťa nemohlo byť samé sebou, vstúpi do sveta „tím, kým ho chcú mať“, čo vedie k frustrácii a depresii.
Ktoré znaky poukazujú na potrebu uzdravenia
- Veľké reakcie na malé veci
- Sebadeštrukčné správanie
- Nezdravé mechanizmy zvládania emócií
- Problematický vzťah s rodinou
- Silná seba-kritika a nízke sebavedomie
- Problémy vo vzťahoch
- Rôzne psychické, fyzické a emocionálne problémy
Ukazovatele môžu byť rôzne a často sa prelínajú. Dôležité je, že uvedomenie a výživa vnútorného dieťaťa vedie k väčšej odolnosti, autenticite a slobode vnímania seba aj sveta.
Základné spôsoby uzdravenia
Vzťah s vnútorným dieťaťom je ako každý iný vzťah - potrebuje čas a dôveru. Znovu nadviazať kontakt s mladším ja môže byť desivé, ale zároveň veľmi obohacujúce. Tu sú kľúčové kroky:
- Spoznajte svoje vnútorné dieťa - identifikujte hlas vnútorného dieťaťa, pochopte, prečo reaguje iracionálne, a čo mu chýba.
- Hovorte s vnútorným dieťaťom láskavo a pravidelne - nájdite si čas na rozhovor, počúvajte potreby a emócie, naplňte ich a uistite ho o bezpečí.
- Využite dobrú terapiu - práce s vnútorným dieťaťom môže byť bolestivá; vyhľadajte podporu profesionála a pracujte systematicky.
- Návrat k hre, predstavivosti, tvorivosti - nájdite činnosti, ktoré vás kedysi tešili, a zaradte ich do týždenného režimu. Hranie a tvorivosť sú prirodzené cesty k spojeniu s dieťaťom.
Okrem týchto krokov môžete využiť aj vizualizácie, písanie listov vnútornému dieťaťu alebo písanie s vnútorným dieťaťom cez intuitívne písanie. Dôležité je, že spoluprácou s terapeutom a pravidelným pozorovaním a obrábaním vnútorných pocitov môžete postupne premeniť zranenia na múdrosť a rast.
Afirmácie a praktické cvičenia
Najjednoduchší spôsob začatia liečenia je opakovanie podporujúcich afirmácií a aktívne pestovanie vzťahu s vnútorným dieťaťom. Tu sú príklady afirmácií:
- Som hodný/á lásky a náklonnosti.
- Prijímam svoje vnútorné dieťa a vyživujem ho.
- Odpúšťam si a som na ceste rastu.
- Som v bezpečí a chránený/á.
- Som tvorcom svojho príbehu a získavam späť svoju nevinnosť.
Okrem afirmácií môžete písať listy vnútornému dieťaťu, viesť dialóg v zrkadle alebo znovu objavovať staré radosti cez činnosti, ktoré ste mali radi ako dieťa. Vizualizácie môžu zahŕňať predstavy rodičov ako milujúcich a starostlívych ľudí, aby dieťa začalo cítiť bezpečie a dôveru.
Príklad praktického postupu
Najprv si nájdite pokojné miesto a vyčleňte si čas na meditáciu. Predstavte si svoje vnútorné dieťa a pýtajte sa ho, čo potrebuje. Potom postupujte ako dospelý - urobte to, čo dieťa potrebuje, napríklad objatie, pochvalu, alebo spoločnú aktivitu. Pravidelné opakovanie posilní vzťah a pomôže vám aj vášmu dospelému ja cítiť sa bezpečne a hravo.
Ho'oponopono | Meditácia vnútorného dieťaťa s vedením od Dr. Ihaleakelu Hew Len | EXTRÉMNE SILNÁ ❤️
Pokračujte v postupnom spracovávaní ďalších spomienok a zranení. V priebehu dní a týždňov sa môžu zlepšovať vzťahy, sebavedomie a celková schopnosť tvoriť a prežívať radosť. Mozog je plastický a rád sa učí novým veciam; ak Vám nebolo dovolené byť dieťaťom, doprajte to svojim vnútorným deťom teraz.
O tejto téme z pohľadu psychológie a kultúrneho kontextu
V psychológii pojmom vnútorné dieťa prvýkrát prišiel C. G. Jung, ktorý ho vnímal ako archetyp - vzor, ktorý treba nasledovať a rozvíjať tam, kde sme. Bradshaw rozvinul tento koncept a kladie dôraz na objavovanie pokladu v duši a na to, že liečenie zranení vedie k šťastiu. V kresťanskom kontexte sa vnútorné dieťa objavuje ako obraz detstva Božieho lásky a dôležitosť brať detstvo so sebou do života dospelého človeka, aby sme boli autentickí a otvorení láske.