Ryby sa rozmnožujú iba pohlavne. Podľa spôsobu rozmnožovania rozlišujeme na ikernačky a živorodky. Ikernačky kladú ikry - vajíčka podobne ako plazy, ktoré sa po akte rozmnožovania vyvíjajú mimo tela matky - oviparia - vajcorodosť. Ich priemer je od 0.8 mm do 6 mm, v závislosti na konkrétnom druhu.
Ikry, napokon v menšej miere aj plôdik, veľmi často neznášajú svetlo, preto sa ikry často zakrývajú - rozumej celé akvárium. Je to logické - treba si uvedomiť, že v prírode je obyčajne väčšia „tma“ a ikry obyčajne kladú pod list, do rastlín, na dno, do jaskyniek pod skalný strop a pod.
Ikry, ktoré nie sú oplodnené, časom zbelejú a je ich treba z akvária vybrať, pretože by sa zbytočne rozkladali a tým ohrozovali zvyšné.
Naopak druhom živorodým sa ikry vyvíjajú v telovej dutine matky podobne ako u cicavcov - viviparia - živorodosť. V prípade málo častého vylučovania oplodnených ikier hovoríme o ovoviviparii - vajcoživorodosti. Plôdik totiž často opúšťa telo matky tesne po zbavení sa posledných zárodočných obalov. Práve vyliahnuté mláďa sa nazýva eleuterembryo.
Živorodým druhom sa vlastne ikry vyvíjajú v tele, sú rovnakého tvaru, veľkosti ako u ikernačiek, len vývin prebieha dlhšie 20 - 40 dní. Živorodky majú vyvinutý špecifický orgán - gonopódium, u rodu Hemirhaphodon androgónium, pomocou ktorého sa rozmnožujú. Tvar gonopódia je určovacím druhovým znakom.
Plodnosť rýb viac-menej rastie s ich dĺžkou, váhou. Vplyv na ňu však má aj okrem iného aj vek, obsah solí, kyslíka, teplota vody.
U živorodých druhov, okrem gudeovitých, spermie v tele samičky prežívajú aj mesiace - samček oplodní samičku a tento prenos genetickej informácie je životaschopný dlhé časové obdobie, obyčajne 3 - 4 vrhy, bol však zaznamenaný aj prípad 11 vrhov.
Je zaujímavé, že aj medzi rybami sa nájdu druhy, ktoré sú obojpohlavné - hermafroditizmom, no drvivá väčšina rýb sú gonochoristi - funkčne samičky tvoria samičie pohlavné bunky, samce samčie pohlavné bunky.
Pri rozmnožovaní by sme sa mali vyhnúť príbuzenskej plemenitbe. Ak už sme nútení ku nej, množme radšej rodiča s potomkom, ako sestra s bratom. Dlhodobá príbuzenská plemenitba vedie ku degeneratívnym poruchám.
V prírode dochádza aj ku kríženiu medzi príbuznými, no ide o izolované oblasti, kde je zamedzený prístup ku migrácii a tým ku premiešavaniu genetickej informácie. Nie je vylúčené, že dochádza priamo ku kríženiu medzi potomkami jedného rodiča, ale vzhľadom na veľkosť areálu a početnosť populácie ide o rozmnožovanie medzi bratrancami a sesternicami.
Keďže dochádza v oveľa vyššej miere aj ku prírodnému výberu, neraz sa stane, že takáto izolovaná príbuzensky sa množiaca populácia je životaschopnejšia ako populácia, ktorej areál nedovoľuje prakticky príbuzenské kríženie vďaka dostatku priestoru. Tento stav však platí, ak sú podmienky ideálne, len čo sa rapídne zmenia faktory prostredia negatívne, neizolovaná populácia je razom vo výhode.
Aktivity vedúce k reprodukcii sú jedny z najkrajších, ktoré nám vedia ryby pri ich chovaní poskytnúť. Snaha samcov, predvádzanie sa pred samičkami je veľmi zaujímavá. Niektoré sú schopné prenasledovať samičky väčšinu dňa, iné sa tejto činnosti venujú len v určitom období a za určitých podmienok.
Tetrám sa často pre ich záujem o ikry, kladie ako prekážka, z nášho chovateľského pohľadu rošt - filter, ktorý oddeľuje ikry od ostatných rýb. Netýka sa to však iba tetier, pre tetry je však použitie trecieho roštu príznačné.
Rošt môže byť položený na holom dne po celom obsahu. Počas trenia padajú ikry na dno, kde sa nachádza rošt, ktorý je trochu nadvihnutý nad dno, aby na ikry rodičia nedosiahli. Samozrejme rošt môže byť položený aj inak, podstatné je aby sa dospelé ryby ku ikrám nedostali, alebo mali túto úlohu sťaženú.
Materiál, z ktorého je vyrobený, je takisto rôzny, závisí od veľkosti rýb, ikier pre ktorý má byť použitý. Používajú sa rôzne najčastejšie pletivá pre záhradkárov a pod.
Pôrodnička je nádoba, uzavretý priestor, prípadne akvárium, v ktorom sa rodí poter. Opomeniem teraz nádrž, ako materiál sa komerčne používa umelá hmota. Tieto sú vhodné pre živorodky. Sú konštruované tak, aby napr. gravidná gupka mohla v nej porodiť svoje mladé.
Existujú principiálne dva typy pôrodníčiek: pri prvom narodené rybky opúšťajú telo matky a prepadávajú cez lišty do spodnej časti pôrodničky, kam sa samička nemá šancu dostať, alebo pri druhom rybky opúšťajú matku do voľnej vody - v tomto prípade musí byť samozrejme toto akvárium bez rýb, inak čerstvo narodené rybky čoskoro požerie. Oba typy pôrodničiek na vode plávu - pohybujú sa na hladine.
Ako lepšia alternatíva použitého materiálu ku takýmto pôrodničkám je použitie sieťoviny, podobne ako pri trecom rošte. Pletivo stačí zošiť napr. saturnou do želaného tvaru a zabezpečiť napr. polystyrénom, aby pletivo nepadlo na dno. Výhoda takéhoto riešenia je zjavná - pletivo môže byť oveľa väčšie ako v obchode zakúpenej pôrodničke, a celkovo je šité takpovediac na mieru.
Zakúpené pôrodničky z obchodu som však malými vrtákmi prevŕtal, aby medzery pre únik plôdika boli ešte širšie.
Ako substrát pre niektoré druhy poslúžia jemnolisté rastliny, steny nádrže, listy rastlín, kamene na plochu, alebo strop kamenných „jaskyniek“, atď.
Pre niektoré druhy rýb sa pripravujú rôzne výluhy.
Rozmnožovanie cichlíd je zrejme jedno z najzaujímavejších medzi rybami. Napr. samička ostriežika purpurového si vyhliadne vhodnú jaskynku, napr. kokosový orech, kde dokáže držať v papuli svoje mladé celé hodiny. Samozrejme predtým prebehlo trenie.
Najmä u amerických druhov sa páry musia nájsť samé, často vydržia spolu aj celý život. Niektoré druhy kladú ikry na substrát, napr. na plochý kameň, na podnebie kameňa a pod. Zospodu kladie ikry napr. princezná - Neolamprologus brichardi.
Tento druh je pomerne neznášanlivý voči sebe, takže dominantné páry eliminujú svoju konkurenciu, a potom sa plnou silou pustia do rozmnožovania. Keď začnú, často v pomerne pravidelných intervaloch prinášajú nové generácie. Ich ikry sú slabo ružové, pomerne veľké, počet ikier je 20 - 100.
Veľa druhov cichlíd patria medzi tzv. papuľovce (česky tlamovce). Čiže sú to také druhy, ktoré svoje potomstvo uchovávajú vo svojej papuľke, avšak papuľovce nájdeme aj medzi inými taxónmi, napr. aj medzi druhmi rodu Betta.
Ich rodičovský inštinkt je však často dosť slabý, je to samozrejme druhovo špecifické, napr. Neolamprologus brichardi, väčšina amerických cichlíd svoje potomstvo urputne bráni, na rozdiel od napr. malawijských rodov Pseudotropheus, Maylandia, Melanochromis, Labidochromis.
Ikry držia poctivo v papuli, nechajú ich stráviť žĺtkový vak, pripravia ich na opustenie ústnej dutiny matky, vypustia ich. Niekedy sa stane, že ich ešte nejaký čas opäť pozbierajú a tento jav sa môže opakovať, no keď už tak nespravia, ich rodičovský inštinkt ide veľmi rýchlo bokom. Samec, v podstate po oplodnení iba chránil samičku, ale teraz svoje mladé väčšinou pokladá za votrelcov, prípadne za spestrenie menu. Samička je na tom podobne, ona sa ale skôr „pomýli“.
Typické kaprozúbky (halančíky) nakladú ikry, ktoré v prírode jednoducho neskôr vyschnú. Impulz na vývoj zárodku donesie so sebou až opätovný dážď na začiatku obdobia dažďov. Simulácia tohto procesu je aj základom úspechu pri ich rozmnožovaní v zajatí, v našich nádržiach. Čiže po trení v akváriu je nutné ikry vybrať a umiestniť na suchom mieste. Po druhovo špecifickom čase ikry vyberieme, umiestnime do vhodnej nádrže a zalejeme vodou. Vtedy začne pokračovať reprodukcia až po vyliahnutie mladých rýb.
Samičky panciernika Corydoras aeneus zbiera oplodnené ikry a dočasne ich nesie pod prsnými plutvami, ktoré má zložené do tzv. taštičky. Neskôr ich lepí na sklo a na rastliny. Pancierniky sa rozmnožujú v hejnách, patria sem druhy obľubujúce nižšiu teplotu.
Známa je pomôcka ku stimulácii - nitenky a každodenné znižovanie hladiny vody a výmena vody za čerstvú studenú vodu, čo simuluje nadchádzajúce obdobie dažďov - obdobie hojnosti.
Pancierniky si zväčša vlastné ikry veľmi nevšímajú, odporúča sa však, ich premiestňovať. Samozrejme veľa druhov nie je tak ľahko rozmnožiteľných: Corydoras sterbai, C.
Najčastejšie sa v akváriách vyskytujúci prísavník Ancistrus cf. cirrhosus sa rozmnožuje v dutinách, alebo pod kamene. Chovatelia si pomáhajú napr. sklenenou fľašou, novodurovou trubkou a pod. Samček si svoju samičku zvyčajne vyberie. Svoje ikry samec do istého času stráži, avšak nemá toľko prostriedkov ako veľké dravé druhy, ani nie je tak húževnatý.
O skalároch - Pterophyllum scalare sa vraví, že vyžadujú tlak vody - vysoký vodný stĺpec. Avšak mal som možnosť vidieť ich odchovávať aj vo veľmi malých nádržiach nie vyšších ako 25 cm. Keďže v domovine sa vytierajú zvyčajne na listy vysoko rastúcich rastlín, môžeme im poskytnúť ako trecí substrát napr. otvorený kus z PET fľaše.
Skalár, pokiaľ nakládol ikry, tak ich chráni, aj sa o ne stará, hneď ako sa rozplavávajú mladé, začne ich zvyčajne nemilosrdne požierať.
Živorodky sú z hľadiska rozmnožovania vhodné pre začiatočníka. Dá sa pre ne pri rozmnožovaní uplatniť vyššie spomínaná pôrodnička, ale aj vlastnými prostriedkami zošité sito. Rozmnožujú sa pri troche snahy veľmi ochotne.
Mečovka mexická je takmer vždy voči svojim mladým kanibal, platy sú na tom obdobne, len pávie očká zväčša vlastné potomstvo ušetria. Keď dospejú a začnú sa rozmnožovať, cyklus pôrodov sa opakuje zhruba po 4 - 5 týždňoch ako u väčšiny živorodiek.
Gupky a platy môžu mať až 100 mladých, dospelá mečúnka aj 200. Ide o živorodé druhy, takže rodia živé mláďatá, v brušnej časti sa nachádza škvrna plodnosti, ktorá svedčí o pohlavnej zrelosti samičiek. Jedno oplodnenie samcom môže vystačiť aj na 3 - 4 vrhy. Počas dní pred pôrodom sa škvrna zväčšuje a tmavne.
Blackmolly - tmavá vypestovaná forma Poecilia shenops je trochu ťažšie odchovateľná rybka, pretože vyžaduje o niečo teplejšiu vodu a nevidno na nej škvrnu plodnosti. U blacmoll pri ich potomstve máme možnosť vidieť presadzovanie sa génov prírodnej povahy, pretože nie všetky mladé budú celé čierne ako pravdepodobne sú rodičia. Ide o to, že blacmolla je vyšľachtená forma, ktorá nie je celkom biologicky ustálená.
Dokonca sa môže stať, že niektoré jedince sú v mladšom veku strakaté a neskôr im čierny pigment pribúda natoľko, že celkom zčernejú. Aj pre blackmolly je vhodné sito na ich rozmnožovanie, resp.
Labyrintky žijú obyčajne v preteplených oblastiach, kde sa nachádza veľmi veľa súčastí vo vode: rýb, rastlín, organických zvyškov, driev a pod. Dospelé jedince dýchajú atmosférický kyslík.
Veľa druhov labyrintiek tvorí penové hniezdo - pri ochrane ikier využijú svoju schopnosť naberať atmosférický vzduch. Penové hniezdo je tvorené čiastočkami vzduchu, ktoré ryby premelú v ústnej dutine. Na vode pláva. To znamená, že hniezdo pre ikry pláva na hladine, nie je vhodné aby v akváriu bolo silné prúdenie vody - to by mohlo poškodiť stavbu penového hniezda.
Ako podpora preň slúžia napr. plávajúce rastliny Riccia, Salvinia, Myriophyllum, Lemna a pod. Hniezdo obyčajne stavia samec, niektoré druhy alebo jedince je treba po trení z nádrže odloviť, iné nie. Týmto spôsobom sa rozmnožujú guramy, bojovnice, kolizy.
O kolizách - Colisa je známe, že ich poter je jeden z najmenších, preto sa odporúča udržiavať hladinu vody počas jeho vývoja pod 10 cm. Sú veľmi náchylné na zmenu teploty a na chlad, preto je vhodné zabezpečiť výborné utesnenie krycím sklom alebo niečím iným, a udržiavanie rovnakej teploty vody, a vzduchu nad hladinou ak medzi krycím sklom a hladinou je nejaký priestor.
Filtrovanie by malo byť veľmi slabé alebo žiadne a prúdenie vody minimálne, alebo žiadne. Kritické obdobie je doba tvorby labyrintu. Dochádza k tomu po 50 dňoch a toto obdobie je kritické, vtedy je vhodné ešte viac zvýšiť obozretnosť, aby sme prípadné straty minimalizovali.
Pred rozmnožovaním bojovníc Betta splendens môže v ich správaní dôjsť ku prejavu džentlmenstva. Vtedy sok pri fyziologickej potrebe soka nadýchnuť sa, čaká na to aby mohol pokračovať v súboji.
Vodné rastliny sa rozmnožujú v akváriách, ale často aj v prírode, hlavne nepohlavne. Vegetatívne rozmnožovanie nastáva rôznymi spôsobmi, napr. odrezkami, poplazmi, odnožami a pod. Pohlavný spôsob nie je tak častý ako u ich suchozemských príbuzných.
Paví očka - porod / Guppies delivery
tags: #vonkajsie #oplodnenie #ryby