Uvoľnenie oxytocínu do krvi a vznik reflexu ejekcie mlieka je nevyhnutné pre rýchle a kompletné podojenie kráv. Vplyvom rôznych činiteľov pri získavaní mlieka dochádza k vzniku porúch a to na centrálnej alebo periférnej úrovni. Centrálne poruchy získavania mlieka predstavujú zastavenie uvoľňovania oxytocínu z neurohypofýzy do krvi na podnety prichádzajúce z vemena. Centrálne poruchy získavania mlieka sa najčastejšie zisťujú u prvôstok v prvých dňoch po otelení, u kráv pri cicaní cudzím teľaťom, pri dojení kráv v prítomnosti teľaťa, po odstave teliat, po presune a následnom dojaní v neznámych resp. nových podmienkach. Ak aj napriek uvoľneniu oxytocínu nedochádza k ejekcii mlieka, hovoríme o periférnych poruchách.
Vo vedeckom texte sa zdôrazňuje, že mnoho faktorov prostredia chovu dojníc môže negatívne ovplyvniť sekréciu oxytóningu a účinnosť ejekcie mlieka. Je preto potrebné brať do úvahy vplyv podmienok dojenia na reguláciu ejekcie mlieka. Vplyvom vonkajších podmienok chovu a manipulácie so zvieratami dochádza k vzniku porúch spúšťania mlieka, ktoré sa prejavujú predlžovaním času dojenia, znížením nádoja, ba dokonca čiastočným alebo úplným zadržaním mlieka v priebehu dojenia. Nedostatočne vydojené mlieko spätne tlmí ďalšiu syntézu mlieka, zhoršuje sa jeho kvalita a tým sa celkovo znižuje úžitkovosť dojnice.
Vyvolanie reflexu ejekcie mlieka môže byť narušené dvomi rozdielnymi fyziologickými spôsobmi. Prvý sa prejavuje na úrovni centrálnej nervovej sústavy, kde vznikajú tzv. centrálne poruchy a druhý vo vemene, kde sa môžu vyskytnúť tzv. periférne poruchy. Centrálne poruchy predstavujú čiastočnú alebo úplnú inhibíciu sekrécie oxytróntu do krvi. Centrálna inhibícia uvoľňovania mlieka počas dojenia sa dá odstrániť hlavne injekčným podaním fyziologických dávok oxytóningu, kedy sa získa 70 - 75 % nádoja, ale efektívna je aj vaginálna masáž, ktorou možno získať od 15 - 77 % nádoja. Periférne poruchy predstavujú stav, kde aj napriek dostatočnému množstvu oxytocínu v krvi nedochádza k presunu alveolárneho mlieka do cisterny. Príčinou je adrenalínom vyvolaná kontrakcia hladkých svalov stien vývodných kanálikov. Tieto poruchy sa injekčným podaním oxytónu nedajú odstrániť.
Mechanizmy vyvolávajúce zastavenie sekrécie oxytocínu po otelení sú často nejasné. U prvôstok s poruchou sekrécie oxytocínu pri dojení nie je táto porucha pozorovaná pri cicaní. Poruchy ejekcie mlieka neboli pozorované u starších kráv. Často sa objavujú počas prvých dojení po otelení, najmä keď prvôstka je dojená v prítomnosti svojho teľaťa. Stimuly z vemena pri masáži a dojení neuvoľňujú oxytocín do krvi, čo vysvetľuje nutnosť pozornosti k odstavu a k podmienkam dojníc po otelení.
V praxi sa často pozorujú poruchy spúšťania mlieka pri prvôstkach v prvých dňoch po otelení, aj keď bývajú bezprostredne riešiteľné podaním oxytocínu alebo vaginálnou masážou. U prvôstok po otelení je potrebné venovať zvýšenú pozornosť, pretože dojenie v prítomnosti teľaťa spôsobuje viac problémov. Strojové aj ručné dojenie predstavujú nefyziologické spôsoby získavania mlieka. Pri cicaní vlastným teľaťom došlo u všetkých kráv po otelení k uvoľneniu oxytocínu do krvi, avšak pri cicaní cudzím teľaťom len asi u 36 % kráv v druhom a 55 % v štvrtom dni po otelení.
Okrem toho odstavy teliat a ich vplyv na reguláciu ejekcie mlieka sú detaily diskusie. Kravy po odstave teliat môžu mať centrálne inhibície sekrécie oxytocínu počas dojenia, čo vedie k dočasnému poklesu nádoja. Zistenia ukazujú, že odstavy v období laktácie môžu byť spojené s krátkodobým poklesom produkcie mlieka a zmenami v ejekcii mlieka. Po dlhodobom spoločnom ustájení teliat pod matkou dochádza po odstave k niekoľkomesačnému poklesu produkcie, pravdepodobne ako dôsledok nedostatočnej ejekcie resp. zadržania mlieka.
Mechanizmus vzťahu medzi odstavením a produkciou mlieka je komplikovaný a zahŕňa materské správanie a reguláciu oxytocínu. Odstav teliat predstavuje zložitý komplex psychických reakcií, kde sa aktivuje opioidový systém. V praxi je dôležité plánovať odstavy tak, aby sa minimalizoval negatívny vplyv na výdojenie v nasledujúcej laktácii. Čas odstavu a počet dní spoločného pobytu matky a teľaťa ovplyvňuje ejekciu mlieka a celkovú úžitkovosť.
- Poruchy centrálnych mechanizmov a ich riadenie oxytocínu pri dojení po otelení.
- Vplyv prítomnosti teľaťa na efektívnosť ejekcie u prvôstok a starších kráv.
- Vplyv odstavu na sekréciu oxytocínu a na následný nádoj a produkciu mlieka.
- Prevencia a manažment stresu pri presunoch a manipulácii so zvieratami.
Ďalšie zistenia ukazujú, že tepelný stres a zmeny sociálneho prostredia môžu ovplyvniť produkciu a reprodukciu. Stabilné sociálne prostredie a minimalizácia stresových stimulov pri presunoch kráv znižujú riziko zhoršenia úžitkovosti a podporujú správnu reguláciu ejekcie mlieka.
02 Klidné a Čisté - 7 Kroků k Úspěšnému Systému Dojení
Praktické odporúčania pre chovateľov
- Dbajte na čo najmenší stres pri dojení a odstave: používajte tiché prostredie, minimalizujte zbytočné pohyby a dlhé dojenie.
- Pri prvôstkach a dojení v prítomnosti teľaťa zvážte spôsob stimulácie, aby ste predišli centrálnej inhibícii oxytocínu.
- Pri odstave teľaťa plánujte odstup od otelenia a zabezpečte dostatočné vyprázdnenie vemena počas dojenia po odstave.
- Zvážte potrebu nízko-stresových presunov kráv a teľat medzi kundičkami a maštalami, s minimálnym kontaktom a rýchlym presunom.
- Pri teplom počasí zabezpečte chladenie a dostatok vody, čo znižuje tepelný stress a podporuje zdravú laktáciu.
Tabuľka 1. Prehľad faktorov ovplyvňujúcich ejekciu mlieka a ich praktické riešenia
| Faktor | Dopad | Riešenie |
|---|---|---|
| Prítomnosť teľaťa pri dojnení | Zvyšuje/znižuje oxytocín podľa stavu matky | Prispôsobiť prostredie a stimuláciu |
| Stres z presunu | Centrálné poruchy sekrécie | Nízkostresové presuny, zvuková izolácia |
| Odstav teľaťa | Krátkodobý pokles alebo inhibícia oxytocínu | Plán odstavu, dlhší čas na adaptáciu |
| Tepelný stres | Oslabenie imunity, znížená produkcia | Chladenie, voda, ventilátory |
V závere je dôležité upozorniť na význam centrálnych aj periférnych mechanizmov pri spúšťaní ejekcie mlieka. Správne riadenie prostredia, starostlivosť o psychický a fyzický komfort kráv v období po otelení a počas odstavu teľaťa je kľúčové pre udržanie aj zlepšenie úžitkovosti kráv a celkovej reprodukčnej efektivity stáda.