Predškolský vek trvá od 3-6 rokov. Horná hranica je daná nástupom dieťaťa do školy. Vývin nadobúda takú šírku a intenzitu, že na konci tohto obdobia je dieťa pripravené ísť do školy- dosahuje školskú zrelosť. Dieťa sa ďalej prudko rozvíja v telesnej, poznávacej, motivačnej oblasti a v oblasti sebauvedomovania. Dieťa sa postupne uvoľňuje zo zväzku rodiny a viac sa zúčastňuje hier s vrstovníkmi. Morálny vývin dieťaťa - dieťa si postupne uvedomuje a osvojuje určité normy a pravidlá, ktoré treba dodržiavať. Dieťa trávi svoj čas buď v MŠ a doma, alebo len doma. Do výchovy môžu zasahovať starí rodičia a iní dospelí.
Telesný a pohybový vývin
Dieťa ročne priberie na hmotnosti 3-5 kg, a do výšky narastie 5-10 cm. Koncom tohto obdobia sa zlepšuje osifikácia zápästných kostičiek- to umožňuje vývin jemnej motoriky prstov a rúk (nevyhnutný predpoklad na osvojenie si písania a grafomotoriky). Výrazne sa zlepšuje činnosť CNS a vnútorných telesných orgánov, čím sa zlepšuje pohyblivosť, pohyby sú dokonalejšie, koordinovanejšie, dieťa má väčšiu silu. Pre pohyb je veľmi dôležitá chrbtica, jej tvar (esovité zakrivenie) a neporušená funkcia. Rozvíja sa jemná motorika- 4. ročné dieťa si vie zapnúť gombík, 5. ročné vie zaviazať šnúrky na topánkach, deti sa zdokonaľujú v používaní príboru, vedia sa samy umyť, poskladať si oblečenie. Spresňuje sa koordinácia rúk a začína sa vyhraňovať dominancia jednej ruky. Deti v tomto veku rady manipulujú s rozličnými nástrojmi, stavajú lego, stavebnice, skladajú skladačky a hlavolamy. Vedia sa voziť na trojkolke, sánkovať, prestávajú sa báť vody, lezú na stromy, preliezky... Dieťa sa zdokonaľuje i v kreslení- vie nakresliť kríž, kruh, štvorec, obdĺžnik a trojuholník.
Vývin poznávacích procesov
Poznávanie detí tohto veku je viazané na ich najbližšie, konkrétne prostredie. Vnímanie- zdokonaľuje sa citlivosť jednotlivých zmyslových orgánov. Hmatom už rozlišuje aj zložité tvary, zrakom rozoznáva aj doplnkové farby, sluchom dokáže identifikovať rôzne zdroje zvuku a takisto chuť aj čuch mu umožňujú dostatočnú diferenciáciu predmetov. Vnímanie dieťaťa veľmi závisí od jeho záujmov. Charakteristická črta vnímania- synkretizmus- globálnosť- nevšímanie si detailov objektu, alebo zameranie sa len na jeden detail a vynechávanie ďalších vlastností predmetu. Vnímanie času predškoláka je nedokonalé, dieťa subjektívne „meria čas“ prostredníctvom určitých udalostí, opakujúcich sa javov, ktoré sa ho týkajú, dieťa je dominantne orientované na prítomnosť, časové pojmy, ako minulosť a budúcnosť nemajú ešte pevný obsah. Aj vo vnímaní priestoru, dochádza k podceňovaniu vzdialenosti. Nedostatočná je aj orientácia v smere vľavo, vpravo. Pozornosť- je nestála, ovplyvnená silnými podnetmi, ktoré prichádzajú z prostredia. V 3-4 rokoch je pozornosť dieťaťa neúmyselná, neriadená vôľou, v 5. roku sa dieťa začína sústreďovať a úmyselná pozornosť sa ešte zdokonaľuje v 6. Rozvíjanie úmyselnej pozornosti je dôležité pre vstup dieťaťa do školy. Pamäť- na začiatku obdobia je tiež neúmyselná, dieťa si pamätá len to, čo naňho silne zapôsobilo a s čím sa stretáva. Je mechanická a až ku koncu obdobia sa začínajú budovať základy slovno-logickej pamäti. Zdokonaľuje sa rozsah pamäti. Presnosť pamäti je menej rozvinutá, lebo dieťa si do nej pridáva aj svoje fantastické výtvory. Je veľmi ovplyvnená citmi dieťaťa- pamätá si dobre to, čo si praje, to kto mu urobil dobre, ale pamätá si i to z čoho má strach a čo nechce. Fantázia- je bohatá, založená na nekontrolovateľných predstavách. Konfabulácia- nedostatky logického vnímania sveta a dejov nahrádza fantázia. Aj fantázia závisí od citov detí a od citových stavov. Je ovplyvnená rozprávkami, televíziou, udalosťami zo života. Personifikácia- oživenie predmetov, pripisovanie k veciam, zvieratám a predmetov ľudských vlastností. Myslenie- je konkrétne. Dieťa premýšľa o tom, čo bezprostredne robí, koho stretáva, čo vníma. Typické znaky myslenia: fenomenizmus, prezentizmus, egocentrizmus, absolutizmus, magickosť. V myslení predškolského veku rozlišujeme 2 obdobia: obdobie kladenia otázok „Čo je to?“, a obdobie kladenia otázok „Prečo? Načo? Ako?“
Slovná zásoba a reč
3. rok - 300 slov; na konci 6. roka - 3500 slov; dieťa sa ľahko učí cudzie jazyky. Reč dieťaťa sa skladá iba z niekoľkých, približne 20 až 30 výrazov. Do konca druhého roku jeho slovník narastie asi na 300 slov, prevažne podstatných mien a slovies. Dieťa už tvorí jednoduché vety, ktorými sa pokúša vyjadriť svoje želania, city a predstavy. Ku koncu obdobia, do troch rokov, tvorí už slovná zásoba dieťaťa asi 1000 výrazov. Prispieva aj k zdokonaľovaniu gramatickej stavby reči. Na základe rečového vzoru, ale aj analogickým spôsobom usudzovania, dieťa zdokonaljuje svoje vyjadrovanie a tvorí si nové, nezvyčajné jazykové útvary.
Citový vývin a sociálny vývin
Citový život je veľmi bohatý a intenzívny. Závisí to od výchovy. Citová výchova zahŕňa dávať dieťaťu podnety na rozvoj citov, venovať čas na uspokojenie citových potrieb, poskytnúť citovú istotu, viesť deti k ovládaniu negatívnych citov a dieťaťa pozitívne oceňovať.
Sociálny vývin je poznamenaný veľkou iniciatívou a potrebou aktivity. Pri usmerňovaní zohrávajú dôležitú úlohu rodičia, súrodenci, starí rodičia, učiteľky a deti v MŠ. Socializácia dieťaťa v predškolskom veku sa završuje prechodom do ZŠ. Dieťa opakuje správanie, za ktoré dostane odmenu, alebo pochvalu, a vyhýba sa správaniu, za ktoré je pokarhané.
Činnosti a výchova dieťaťa v rodine
Najviac času zaberá hra: dieťa sa hrá samo, s hračkami, s rozličnými predmetmi a materiálmi, v prírode, alebo so súrodencami, kamarátmi. 3. ročné dieťa začína hru plánovať, je viac samostatné, v MŠ má presnejšie organizované činnosti, doma má dieťa voľnejší režim. Základné zásady výchovy detí v rodine: mať deti rád; veľa hovoriť s deťmi; uskutočňovať jednotnú výchovu; štýl výchovy má byť demokratický; viac dieťa odmeňovať ako trestať.
Hry a formy aktivít
Hlavné formy aktivity detí: hravé činnosti majú charakter práce (upratovanie hračiek, uloženie oblečenia, pomoc v kuchyni). Učenie je spontánne, hravé a nie zámerné. Organizované učenie začína v MŠ. Učenie aj hra sú dôležité pre rozvoj myslenia, disciplíny, sebaovládania, manuálnych zručností a tvorivosti. Podobný charakter má učenie s hrou: dieťa napodobňuje zvieratá a ľudí, pribúdajú hry s pravidlami. 3.-4. roční dieťa ešte nechce úplne rešpektovať pravidlá, 5.-6. roku však potrebuje viac hier s pravidlami. Samotárska hra od 2 rokov, súbežná od 3 rokov, asociatívna od 4 rokov a kooperatívna od 6-7 rokov.
Podmienky optimálneho vývinu
Základnou podmienkou optimálneho vývinu je zdravie: telesné zdravie, duševné zdravie. Starostlivosť rodičov zahŕňa zdravú výživu, spánok, zdravé prostredie, myslenie a kognitívny rozvoj, aj citový vývin a sociálny vývin, plus autoreguláciu. Problémy správania detí sú vysvetľované pudovou teóriou a teóriou sociálneho učenia. Najčastejšie poruchy správania: hyperaktivita, nepozornosť, impulzívnosť, uzavretosť, vulgárne výrazy.
Dôležitosť čítania pre malé deti
tags: #vplyv #literatury #na #dieta #v #predskolskom