Etapy ľudského vývoja od dieťaťa cez dospelosť až po starobu

Vývin ľudského jedinca, známy aj ako ontogenéza, označuje proces, počas ktorého človek prechádza jednotlivými vývinovými fázami od počatia až po smrť. Tento proces zahŕňa biologické, psychologické, sociálne a emocionálne zmeny, ktoré jedinca formujú. Najhrubšie rozdelenie vývinu predstavuje vymedzenie troch základných etáp: detstvo, dospelosť, staroba.

Vývin človeka - ontogenéza - má tri základné obdobia: 1. prenatálne - obdobie od počatia po pôrod, 2. perinatálne - obdobie pôrodu, 3. postnatálne - obdobie po narodení. Vývin ľudského jedinca trvá 37 - 41 týždňov dieťa je donosené, v 36. t. a skôr je dieťa nedonosené, v 42. t. a skôr prenosené. Počas prenatálneho obdobia sa tvoria orgány a tkanivá a realizuje sa rast plodu.

Prenatálne a perinatálne obdobie

Prenatálne obdobie začína oplodnením. Oplodnenie je splynutie samičej pohlavnej bunky - vajíčka so samčou pohlavnou bunkou - spermiou. Splynutím jadier vajíčka a spermie vzniká zygota. Prenatálny vývin je obdobie života dieťaťa pred jeho narodením, počnúc oplodnením vajíčka - čiže vznikom zygoty. Prenatálny vývin trvá v priemere 38 týždňov (266 dní) od oplodnenia. V gynekologickej praxi sa tehotenstvo (gravidita) počíta od poslednej menštruácie, čo je asi 2 týždne pred oplodnením, preto je dĺžka prenatálneho obdobia zaokrúhlená na 40 týždňov (280 dní, 10 lunárnych mesiacov).

Gravidita trvá 10 lunárnych mesiacov, čiže 280 dní a končí pôrodom. Gravidita má dve základné obdobia: a) embryonálne = zárodočné - 1. a 2. lunárny mesiac, b) plodové = fetálne štádium - od 3. Blastocytné obdobie- od oplodnenia až po 3. týždeň tehotenstva. Vytvárajú sa tri zárodočné listy, z ktorých postupne vznikajú orgány. Vytvára sa nervová trubica. V poslednom týždni tohto obdobia počuť prvé srdcové odozvy. Embryonálne obdobie - 4. týždeň až 4. mesiac - rizikové obdobie, ak matka nedodržiava správnu životosprávu. Sú viditeľné proporcie, vytvárajú sa jednotlivé orgány. Fetálne obdobie - 5. mesiac až po pôrod.

Na konci 2. mesiaca sú pozorovateľné reakcie plodu v podobe drobných zášklbov. Začiatkom 3. mesiaca plod spontánne otáča hlavičku, pohybuje končatinami, objavujú sa náznaky úchopového reflexu. V 4. mesiaci sa objavujú reakčné pohyby na rôzne podnety z okolia. Od 4. Pociťovanie- Plod reaguje na dotykové podnety, a je citlivý i na teplo, chlad, tlak, bolesť. V 5.-6. mesiaci reaguje dieťa na celý rad zvukových podnetov, čoskoro na to začína odlišovať ľudskú reč od iných zvukov ako koncu tehotenstva s veľkou pravdepodobnosťou rozlišuje i hlas svojej matky a jeho rozličné emocionálne odtiene. Podnety, ktoré prichádzajú k dieťaťu plod ďalej spracúva a dokáže si ich aspoň krátkodobo pamätať. Prvé znaky pamäťových stôp sa vytvárajú pravdepodobne v 7.­9.

Obdobie od počatia po pôrod. Matka by nemala byť vystavená zvukovým nebezpečenstvám, stresu. V tomto období je aj veľký vplyv na mentálnu stránku. Ak matka užíva drogy alebo alkohol, vzniká fetálny alkoholový syndróm, ktorý sa prejavuje zníženou inteligenciou a mentálnym postihnutím.

Gravidita končí pôrodom po 40 týždňoch. Donosený plod má: cca 50 cm a váži 3000 - 4000 g, nechty prečnievajú končeky prstov, u chlapcov semenníky zostúpené do mieška, u dievčat veľké pysky ohanbia prekrývajú malé pysky ohanbia, čistá pokožka bez lanuga. Perinatálne obdobie - obdobie pôrodu. Pôrod začína činnosťou hormónu oxytocínu a autonómnych nervov, ktoré vyvolávajú sťahy svaloviny maternice a brušných svalov. Pôrod má tri fázy: 1. Otváracia fáza - začínajú pôrodné bolesti, otvárajú sa pôrodné cesty - rozširuje sa krčok maternice, pretrhávajú sa plodové obaly a odteká plodová voda. 2. Vypudzovacia fáza - svalovina maternice sa silne sťahuje, uvoľňujú sa svaly panvy a za aktívnej účasti matky dochádza k vypudeniu plodu z tela. 3. Placentárna fáza - krátko po vypudení plodu dochádza k vypudeniu plodových obalov a placenty.

Postnatálne obdobie: novorodenec, dojča, batoľa, predškolák

Novorodenecké obdobie

Obdobie novorodenca predstavuje prvý mesiac života po narodení. Novorodenec prichádza na svet telesne dotvorený, vyvinutý, výnimočne však môžu dorastať niektoré okrajové časti tela, napr. mihalnice alebo nechty. Proporcionalita tela novorodenca je značne odlišná od proporcií dospelého človeka. Novorodenec má v pomere k telu veľkú hlavu, malú tvár, dlhý trup a krátke končatiny. Jeho kostná sústava ešte nedosiahla konečnú podobu, kosti sú mäkké, skôr chrupavkovité, najtvrdšími sú kosti lebky, ktoré nie sú pevne zrastené, na temene hlavy sa nachádza priestor pokrytý len blanou, nazývaný lupienok (fontanela), miesto, kde kosti lebky zrastajú až v 15. mesiaci.

Správne svalové napätie sa prejavuje tým, že dieťa nemá natiahnuté, ale zohnuté končatiny. Motorika novorodenca je veľmi nedokonalá, nehotová, nezrelá, repertoár jeho pohybov je obmedzený. Jeho pohyby sú neúčelné, spontánne, hoci živé. Neudrží v vzpriamenej polohe hlavičku, jeho pästičky sú zvyčajne zaťaté, neuchopuje predmety. Novorodenec väčšinu dňa prespí, zhruba štyri hodiny bdie. Jeho reakcie na okolie (správanie) sú riadené najmä nepodmienenými reflexmi. potravy (sací, prehĺtania, vylučovania), ret1exy polohové, ret1ex úchopový (automatické zovretie predmetu do pästičky), reflexy obranné (zúženie zrenice pri dopade svetla.

Pociťovanie - Dieťa reaguje najmä na telesné dotykové podnety, potrebuje byť hladkané, dotýkané, citlivo reaguje na zmeny polohy a rovnováhy, najpríjemnejšie sa cíti v náručí alebo polohe na chrbte. Je rozvinutá jeho schopnosť sluchového pociťovania, zo všetkých zvukov je pre novorodenca najpríjemnejší kľudný ľudský hlas. Reaguje však iba na podnety silnejšej intenzity. Aktivované je i zrakové pociťovanie, intenzívny zrakový podnet (silné svetlo) dokáže krátkodobo sprevádzať očami. Dobre vyvinutá je i chuť' (sladké prehĺta, horké a kyslé vypľúva), aj čuch (na zápach reaguje odvrátením hlavičky).

Dojčenské obdobie (2.-12. mesiac)

Obdobie dojčaťa zahŕňa 2.-12. mesiac života. Dojčenské obdobie: 2. - 12. mesiac. Dojča je vyživované materským mliekom s postupným prechodom na tuhú stravu. Materské mlieko obsahuje živiny, vitamíny, enzýmy a protilátky v optimálnom pomere. Má primeranú teplotu a sterilitu. Asi v 4. mesiaci sa začína prerezávať mliečny chrup. Vytvárajú sa podmienené reflexy. V 3. mesiaci v polohe na bruchu dokáže udržať zdvihnutú hlavu. V 7. mesiaci sedí, v 8. mesiaci začína liesť. Začiatkom 10. mesiaca sa s pomocou postaví, v 12. mesiaci začína chodiť.

Dieťa výrazne zvýši svoju hmotnosť (3,5 x) a výšku (každý mesiac o 2 cm). Menia sa jeho telesné proporcie, zväčšuje sa povrch tváre, obvod hrudníka, predlžujú sa končatiny, hoci je stále disproporčné v porovnaní s telesnými proporciami dospelého. Veľmi dôležité je, že sa rozvíja jemná motorika, t.j. Naučí s. uchopovať a púšťať predmety úmyselne (nie reflexívne, úchopový reflex sa stráca; zhruba v 3 .mesiaci veku), a to asi v 4. mesiaci. Najskôr drží predmet obidvomi rúčkami neskôr, asi v 6. mesiaci jednou rukou. V tomto čase chytá predmet celou dlaňou nechytí drobné predmety, do 6.

Postupne sa ale zvyšuje význam zraku, vizuálne vnímanie sa výrazne zdokonaľuje. Súčasne sa zdokonaľuje i sluch, v 3. mesiaci nájde dieťa zdroj zvuku v miestnosti (otočí hlavu tým smerom), v 4. mesiaci rozoznáva známe hlasy, po 7. V 3. mesiaci dieťa kričí už menej často a jeho krik je diferencovanejší. Začína tiež vydávať prvé hlásky, od 8. týždňa hrkúta (vokalizuje), v 3 mesiacoch sa začína i hlasno smiať, neskôr, približne v 4.-5. mesiaci vyslovuje slabiky (džavoce), dokáže hlasom vyjadriť i svoje pocity, nespokojnosť aj iným prejavom ako krikom. Okolo 9. mesiaca už rozumie jednoduchým výzvam (urob "pá, pá").

Batoľacie obdobie (1-3 roky)

Obdobie batoľaťa - 3. Rast sa v tomto období spomaľuje, koncom 3. roka má dieťa 15 kg a 92-95 cm. Proporcionalita je nevyrovnaná, dieťa má veľkú hlavu a krátke končatiny a tým má sťaženú motoriku. Na začiatku obdobia má problémy s pohybom, no ku koncu obdobia už behá. Hrubá motorika sa zdokonaľuje, dieťa sa učí jazdiť na bicykli. Dieťa pomenováva farby podľa predmetov, ale už ich rozlišuje. Reaguje na reč, ale aj na iný zdroj zvukov. Okolo 3. roku má fantazijné predstavy. Pamäť je krátkodobá a len mechanická. Pozornosť je veľmi kolísavá a len momentálna. Snaží sa dostať do podstaty vecí, rozoberá hračky. Reč je napojená na myslenie.

V 1. roku je slovná zásoba 1000 slov, v 3. roku už 3-4 tisíc slov. Emócie sa zdokonaľujú. Dieťa je citovo viazané na matku. Koncom 3. roku potrebuje už aj rovesníkov. Vyvíja sa identita dieťaťa a sebauvedomovanie. Nemá poňatie o čase. Je to náročné obdobie, dieťa v troch rokov vstupuje do škôlky a v šiestich do školy.

Predškolský vek a mladší školský vek

Predškolský vek - 3. - 6. rok. Znižuje sa tempo rastu a mení sa proporcionalita tela. Dieťa je vytiahnuté, má štíhly trup s dlhšími končatinami a menšou hlavou. V 6. roku má dieťa už ladné pohyby a učí sa zložitejšie aktivity - plávanie, korčuľovanie, lyžovanie. Zrakové, sluchové a čuchové pociťovanie je dokonalejšie. Okrem základných farieb dieťa rozlišuje aj doplnkové a vie ich aj pomenovať.

Mladší školský vek - 6./7. - 10./11. Je pomalší, dieťa rastie o 10 cm. Ukončuje sa osifikácia kostí. Zdokonaľuje sa vnímanie a pociťovanie. Pozornosť je úmyselná a dlhodobá. Pamäť je tiež úmyselná. Predstavy a fantázie sú potlačené. Dieťa logicky myslí a hľadá súvislosti a odlišnosti. Dieťa je vyrovnané. Zložité sú prvé mesiace nástupu do školy.

Puberta a adolescencia

Starší školský vek(puberta): 12. - 15. rok - prebieha dospievanie - rast je nerovnomerný, narušuje sa pohybová koordinácia - charakteristické je zrýchlenie rastu a rozvoj pohlavných žliaz - hypofýza uvoľňuje hormóny, kt. zvyšujú hladinu pohlavných hormónov. To podmieňuje rozvoj sekundárnych pohlavných znakov, tvorbu a vylučovanie pohlavných buniek a hormónov - emócie sú nestále a intenzívne - vytvára sa vzťah k opačnému pohlaviu - na výchove sa podieľa samotný jedinec, rovesnícke skupiny, rodina a škola. Pubescence - stádium diferenciace a přestavby motoriky (11. - 15.). Motorická charakteristika: zhoršení koordinace pohybu (plynulost, přesnost), nárůst délky běžeckého kroku (40 cm) při nárůstu délky dolních končetin o 15 cm, pokles frekvence kroku 4,1 Hz - 3,9 Hz. Narušení dynamiky a snížení ekonomie pohybu.

Adolescence - stádium integrace motoriky (15. - 20.). Dorastové obdobie (adolescencia): 15. - 20. - pohyby sú koordinovanejšie - osifikujú sa rastové chrupky kostí - nastáva postupné odpútavanie sa od rodiny, vytvára sa vzťah k opačnému pohlaviu - treba sa venovať výchove k manželstvu a rodičovstvu. Psychická charakteristika: zakončenie psychického zrání (typové zařazení již neměnné). Je to obdobie citovej explózie. Všetky citové prejavy sú rozkolísané. Emócie sú živé, nestále a intenzívne. Hľadajú vlastnú identitu a seba samého.

Dospelosť: raná, zrelosť a stredný vek

Jedinec prechádza od detstva k dospelosti. Je ukončený. Zvyšuje sa ešte hmotnosť. Predstavy nemajú už taký význam. Myslenie dosahuje najvyšší stupeň vývoja. Stotožňujú sa s myšlienkami dospelých. Prejavujú voči sebe menej kritiky. Prejavuje sa citovou stabilitou. Nemá problémy vyjadrovať city. Reguluje svoje prejavy. Vytvárajú sa partnerské vzťahy. Osamostatňuje sa od rodičov, jedinec stráca materiálne puto na pevnú základňu. Nie každý dokáže prebrať zodpovednosť za svoje činy.

Je to začiatok dospelosti. Vekové vymedzenie - 20 - 30, u žien 18 - 27. Predstavuje obdobie, v ktorom už zrelí a dospelí jedinci zaujímajú svoju životnú a spoločenskú pozíciu. Prejavuje sa to aj hľadaním a voľbou životného partnera. V pracovnej oblasti hľadajú špecifické pracovné zameranie. V tomto období sa u človeka aj vyhraňujú do stáleho tvaru jeho mravné, politické, kultúrne i názorové postoje.

Vlastné obdobie dospelosti. Vekové vymedzenie - 30-45, u žien 27-40. Je to štádium, v ktorom ľudský život vrcholí. Niekedy sa delí na prvú dospelosť a druhú dospelosť. Táto perióda ľudského života sa označuje aj akmé. Akmé je charakteristické potrebou prejaviť svoje danosti, prínosom a tvorbou. V biotickej sfére u zdravých ľudí sa to prejavuje túžbou mať deti. V pracovnej oblasti si ľudia kladú konkrétne zámerné úlohy a ciele. Prácu a tvorbu, ak v predchádzajúcej fáze našiel svoju životnú polohu, prežíva ako životné šťastie.

Charakteristickými znakmi ľudí v tomto období sú stálosť, vernosť, vytrvalosť, pevnosť. U ľudí, ktorí si našli svoje miesto v živote, sa akoby zastavil proces starnutia. Tvorba, práca a dielo znamená pre ľudí často viac ako svoje pohodlie, či zdravie. Ľudia, ktorí nenadobudli pocit šťastia z práce, či rodiny, prichádzajú k pocitu životnej únavy, omrzenosti, prázdnoty. Obdobie záveru dospelosti. Vekové vymedzenie - 45-60, u žien 40-55. Predstavuje prechod medzi dospelosťou a starobou alebo aj jeseň ľudského života. Počas nej dochádza k uvoľňovaniu pevného vzťahu človeka a jeho diela. Dominantným znakom tohto obdobia je vnútorná potreba bilancie svojho života.

Staroba: biologické a psychické premeny, stratégie zvládania

V období staroby dochádza k biologickým zmenám, ktoré pozorujeme vo všetkých tkanivách a bunkách. K najvážnejším patria zmeny v nervovej sústave a sústave endokrimnej, ktoré zaisťujú reguláciu všetkých telesných aj duševných pochodov. Objavujú sa degeneratívne zmeny a pokles funkcie metabolizmu organizmu. asi u 90 % ľudí sa po 60. roku zhoršuje zrak a u 30% sluch. najmä schopnosť zapamätať si nové a vybavovať si v pamäti nedávne udalosti, tzv. novo pamäť. Naopak staropamäť, teda vybavovanie si udalostí a zážitkov z dávnych čias, funguje lepšie, dokonca obdivuhodne. Spomienky na staré zážitky sú ale obsahovo i emočne skreslené, tento jav nazývame spomienkový optimizmus.

dané poznatky nemožno vzťahovať na všetkých jedincov. Mnohí umelci vytvorili práve vo veku staroby svoje najvýznamnejšie diela ich tvorivé schopnosti dosahovali úroveň, akou sa nemôže pýšiť nejeden oveľa mladší jedinec. dochádza k zníženiu intenzity prežívania, človek sa nevie tak ľahko nadchnúť pre nové veci. Na počiatku tohto obdobia sa zvyčajne objavuje silná potreba sebarealizácie a potreba byť užitočný pre druhých, neskôr sa objavuje skôr potreba emočného zakotvenia a citového prijatia kruhom blízkych ľudí. Samotu prežíva väčšina starých ľudí osobitne ťažko, samota vedie k vzniku depresívnych nálad, k zvýšenej sústredenosti na seba a svoje telesné choroby.

Staroba prináša so sebou stratu určitých sociálnych rolí, ktorá vyplýva zo zmeny spoločenského statusu starého človeka, definitívne sa stráca profesijná rola, ale často tiež rola priateľa, i rola rodičovská je veľmi oslabená, práve tak v mnohých prípadoch rola starorodičovská, čo súvisí s dospievaním členov rodiny. Udržanie aktivity je podmienkou spokojnej staroby, samozrejme s rešpektovaním individuálnych možností a želaní. zmeny osobnosti, ku ktorým dochádza opäť v individuálnej miere, súvisia najmä s tým, akú stratégiu na vyrovnávanie so starobou jedinec preferuje.

• jedinec ktorý užíva túto stratégiu je stále aktívny a neprestáva mať radosť zo života a citových vzťahov s inými. Uvedomuje si obmedzenie svoj ich výkonov, akceptuje eventualitu smrti bez zúfalstva a nadmerného strachu. Je aj v tomto veku znášanlivý, pružný v myslení, vie sa prispôsobiť novým okolnostiam, nepostráda zmysel pre humor, vie nájsť potešenie v jedle, pití, rekreácii, má záujem o dianie okolo seba
• stratégiu závislosti - jedinci majú sklon k pasivite a závislosti na ľuďoch, spoliehajú na nich, nie na seba. Sú bez ambícií, prenechávajú rozhodnutie a zodpovednosť na mladších, sťahujú sa do súkromia.
• obranná stratégia - znakom tejto stratégie je prehnaná aktivita, ktorá má zahnať starosti, myšlienky na problémy, choroby, blízkosť smrti. Títo jedinci sa zvyčajne nadmerne citovo kontrolujú a konajú podľa zvykov, konvencií
• stratégia hostility - k prejavom tejto stratégie patrí prežívanie nepriateľstva, hnevu voči ostatným, ktorých jedinec obviňuje zo svojich neúspechov, i z vlastného ochorenia či starnutia vôbec.

Prehľad kľúčových vývinových míľnikov

Faktory ovplyvňujúce rast a vývin

Faktory ovplyvňujúce rast a vývin - dedičnosť - žľazy s vnútornou sekréciou - vnútromaternicové prostredie - sociálno - ekonomické prostredie - zdravotné problémy matky. Každé dieťa je individualita, preto aj jeho vývin prebieha individuálne. Rozdiely vo vývine sú dané nielen geneticky a biologicky, ale aj množstvom ďalších faktorov (temperament, pohlavie, vplyv prostredia, rodiny a pod.). Priemerný alebo typický vek, kedy si väčšina detí v danej kultúre osvojí špecifické zručnosti predstavuje normu. Treba však zdôrazniť, že norma je vždy určité časové rozmedzie a nie vek, do kedy si má dieťa danú zručnosť osvojiť.

Výchova zohráva zásadnú úlohu v rozvoji detí, ovplyvňuje ich psychológiu, sebareflexiu a schopnosť komunikovať s okolím. Vonkajšie prostredie, vrátane rodinnej atmosféry, kultúrnych tradícií a spoločenských interakcií, má zásadný vplyv na psychický a emocionálny rozvoj detí. Psychológia detí a vývinová psychológia skúmajú zložitý proces psychického a emocionálneho rozvoja najmenších v rôznych fázach ich života.

Rekapitulácia časovej osi vývinu

• Perinatálne obdobie - od začiatku pôrodu do 7. dňa života dieťaťa.
• Postnatálne obdobie - novorodenec - od narodenia do 28. dňa života - dojča - do ukončenia 1. roku - batoľa - do ukončenia 3. roku - predškolský vek - do 6. roku - školský vek - od 6 - 16 roku - adolescencia - 16. - 18. roku - dospelosť - 18. 60. roku - staroba - po 60. roku.
• Prenatálne obdobie zohráva kľúčovú úlohu v raste a vývoji dieťaťa, pričom trvá približne deväť mesiacov.
• Perinatálne obdobie sa vzťahuje na čas okolo pôrodu a prvých desať dní po ňom. Tento úsek je mimoriadne dôležitý pre zdravie novorodenca a jeho matky.
• Postnatálne obdobie je kľúčovým obdobím v živote každého dieťaťa. Začína sa hneď po narodení a prechádza štyrmi významnými fázami: novorodeneckou, dojčenskou, batoľacou a predškolskou.

Vývoj motoriky probíhá od úst a očí, přes ruce a trup k nohám. Senzorický vývoj probíhá souběžně s motorickým: dítě se učí užívat své smyslové orgány, rozeznávat předměty, zvuky, pachy a orientovat se v prostoru. Kojenec je svými instinkty již vybaven k tomu, aby navazoval vztahy k druhým lidem. Vývoj řeči je doprovázen broukáním a žvatláním.

Každé životné stadium má svoje vlastné, jedinečné poslání a osobnost zraje po celý život. Stáří je vývojová etapa, která člověku přináší mnoho úkolů, mezi nimiž je rozpoznat, kdy má předat mladším svoji funkci v zaměstnání, předat správu rodinného majetku, aby se věnoval hlavně tomu, co ho těší a na co neměl dosud čas.

tags: #vyvoj #dieta #dospely #starec

Populárne príspevky:

• Keď dieťa odmieta krúžky
• Ako si vybrať kočík v Prešove
• vplyv materskej väzby na psychický vývin dieťaťa
• Postup pri zmenených pomeroch starostlivosti
• Ako funguje stupňovitá kalibrácia v ultrazvukových systémoch pre defektoskopiu