Dojčenský vek predstavuje obdobie od narodenia do konca prvého roka života. V tomto období dieťatko najintenzívnejšie priberá na telesnej hmotnosti a potreba energie a živín rastie veľmi výrazne. Obdobie výhradne mliečnej výživy trvá u dojčených detí 5-6 mesiacov, u detí s umelou výživou 4-5 mesiacov. Dieťa je živené výlučne mliekom, podľa možnosti materským. Materské mlieko je jedinečné pre výživu novorodencov a dojčiat do ukončenia 6. mesiaca života a obsahuje všetky živiny okrem vitamínov D a K, ktoré je potrebné suplementovať.
Materské mlieko, vitamíny a suplementácia
Vitamín D podávame od 14. dňa do ukončenia 3. mesiaca života, zvyčajne vo forme Vigantolu. Nedostatok vitamínu D môže byť príčinou rachitídy. V letnom období po 1. roku života môžeme Vigantol vynechať. Vitamín K podávame hneď od narodenia v množstve 1 mg raz týždenne počas prvých 3 mesiacov života, ak je dieťatko plne dojčené; pri dokrmovaní umelým mliekom nie je nutné K vitamín podávať. Vitamíny podávame nakvapkané na lyžičke s odstriekaným mliekom, lebo sú rozpustné v tukoch.
Okrem vitamínov materské mlieko obsahuje všetky dôležité živiny pre rast a vývoj dieťaťa, je sterilné a teplé, poskytuje protilátky a imunoglobulíny, znižuje chorobnosť a hnačky, nezaťažuje tráviaci trakt a podporuje citovú väzbu matkya dieťaťa. Kravské aj kozie mlieko v tomto období nie sú vhodné, pretože majú vyšší obsah minerálnych látok a nižší obsah tukov v správnom pomere, menej laktózy a chýba im oligosacharidy s prebiotickým účinkom.
Ktoré výživy sú vhodné v 3. mesiaci
Materské mlieko je ideálnou voľbou a dieťa by sa malo dojčiť do ukončeného 6. mesiaca, ak je to možné. Po období výlučného dojčenia odporúča WHO pokračovať v dojčení s vhodnými príkrmami až do 2 rokov alebo dlhšie podľa potreby. Ak matka nemôže dojčiť, používajú sa mliečne náhrady z oficiálnych zdrojov, odstriekané mlieko alebo mliečne formule z kravského mlieka. Umelá výživa je určená ako doplnok, nie úplná náhrada dojčenia, a moderné mliečne formule sa stále viac prispôsobujú zdraviu dieťaťa, zmenšujú obsah bielkovín a upravujú pomer kazeínu k srvátke, často obsahujú rastlinné tuky a prebiotiká alebo probiotiká.
Treba však zdôrazniť, že umelá výživa nikdy úplne nenahradí dojčenie, a preto by mala byť používaná podľa odporúčaní lekára alebo kvalifikovanej osoby. Mliečne formuly sa delia na základné (počiatočné a pokračujúce), a tiež špeciálne (preventívne, terapeutické, antirefluxné, nízkotučné pri intolerancii laktózy, pre nedonosené deti, atď.).
Príkrmy a obdobie prechodu na nemliečnu stravu
Od 5. mesiaca života dieťaťa začíname postupne pridávať zeleninu (mrkva, zemiak, petržlen, kaleráb, brokolica) po jednom druhu a varíme ju bez soli a korenín. Z ovocia sa pridáva jablko a banán; citrusy a kivi by sa v prvom roku nemali. U detí s atopickým ekzémom alebo alergickou anamnézou je dôležité zeleninu a ovocie podávať najskôr tepelne spracované a až potom surové. Pri 6. mesiaci sa objaví vhodný čas na pridanie múčnych prímes a lepku - odporúča sa zavádzať ho medzi 4. a 6. mesiacom spolu s dojčením.
Po 9. mesiaci pridávame mliečne prídavky (biely jogurt, tvaroh, nepražený syr). Nový druh potraviny zavádzame vždy s odstupom 3-4 dní, aby sme rozpoznali prípadnú neznášanlivosť. Počas chorôb dieťaťa, pri antibiotikách a po hnačkovom ochorení nový druh stravy zavádzame po 2-3 týždňoch. Hladké pyré sa postupne mení na drvenú, rozsekanú a nakoniec na stravu v kúsoch, podporujúcu žuvanie. Nemliečne príkrmy by nemali pokrývať viac ako 50% denného energetického príjmu.
Dôležité nutričné zásady v období 3. mesiaca
- V období dojčenia je dôležité zabezpečiť dostatok tukov (približne 50% denného energetického príjmu by malo pochádzať z tukov).
- Nedojčené deti potrebujú prídavok tekutín - najlepšie čistú dojčenskú vodu; čaj dieťaťa by mal byť detský, bez či s len jedným druhom bylín.
- Hotové detské výživy sú užitočné pri cestovaní, no čerstvá domáca strava je výhodnejšia.
- Neufortifikované príkrmy rastlinného pôvodu nestačia pre všetky mikroživiny, najmä železo, zinok a vápnik; preto je dôležité zaradiť do jedálnička chudé mäso, hydinu, ryby alebo vajcový žĺtok.
- Surové kravské alebo kozie mlieko sa v dojčenskej výžive neodporúča podať do 12 mesiacov a treba ho pasterizovať, aby sa predišlo rizikám.
- Vápnik je dôležitý, ale mliečne výrobky alebo sušené mliečne formule by mali dopĺňať, nie nahrádzať zdroj železa.
- Individuálne sa môže meniť potreba kŕmenia podľa veku a váhy dieťaťa; tabuľky a harmonogram sú len orientačné.
Podľa odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) by dojčenie malo trvať výlučne do 6 mesiacov a pokračovať spolu s vhodnými príkrmami do 2 rokov veku alebo dlhšie, pokiaľ to mama a dieťa chcú. Pri prechode na dojčenskú výživu je dôležité zdôrazniť, že dojčenie môže pre dieťa predstavovať aj v období prikrmovania hlavnú súčasť výživy a má významné imunologické výhody.
Praktické tipy k dojčeniu a prikrmovaniu v 3. mesiaci
- Pokračujte v dojčení podľa potrieb dieťaťa; dojčenie na požiadanie je bežné a môže pokračovať aj po zavedení prvých príkrmov.
- Nedopusťte, aby dieťa vyhladovalo pri zavádzaní jedla; ponúkajte mu rozmanité potraviny a naopak nekontrolujte rýchlosť zjedenia ako najdôležitejšie kritérium.
- Zavádzajte nové jedlá pomaly a s odstupmi 3-4 dní, aby ste ľahšie rozpoznali možné reakcie na potraviny.
- Podporte dieťa v skúšaní nových textúr - od hladkého pyré po drvené a nakoniec kúsky na finger food; to podporuje žuvanie a motoriku.
- V rámci stravovania dieťaťa zaraďte do jedálničkaaj mliečne výrobky (jogurt, syr) a vyhýbajte sa nesprávnym kombináciám alebo zbytočným prísadám.
Priloženie dieťaťa k prsníku
Tabuľka - orientačný harmonogram kŕmenia (1. rok)
| Vek | Odporúčaný typ stravy | Približný počet kŕmení/denne | Poznámky |
|---|---|---|---|
| 0-2 týždne | Materské mlieko | 6 | |
| 4-8 týždňov | Materské mlieko | 5 | |
| 3-4 mesiace | Materské mlieko, prípadne zmes | 5-6 | Podľa potreby dieťaťa |
| 5-6 mesiacov | Prvé príkrmy (zelenina, ovocie), pokračuje dojčenie | 5 | Postupné rozširovanie |
| 6-12 mesiacov | Postupne diverzifikovaná strava, tekuté aj tuhé | 3-7 | Postupný prechod na bežnú stravu |
Podľa tabuľky a odporúčaní miestneho zdravotníckeho personálu je dôležité brať do úvahy individuálne potreby dieťaťa a konzultovať kŕmenie s pediatrom či laktačnou poradkyňou.