Rozvod manželstva je na Slovensku stále aktuálnou témou, pričom s konaním o rozvod je obligatórne spojené aj konanie o úpravu pomerov rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, vrátane určenia výživného. Výživné je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb prostredníctvom vzájomnej pomoci podľa schopností, možností a majetkových pomerov.
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Táto povinnosť nie je obmedzená dosiahnutím určitého veku, dokonca ani plnoletosťou či vekom 25 rokov. Schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť je individuálna a závisí od ukončenia vzdelávania a podmienok na trhu práce, prípadne od ukončenia vysokoškolského štúdia.
Ak je dieťa schopné sa samé živiť, povinný rodič musí podať návrh na zrušenie výživného. Schopnosť dieťaťa živiť sa samo totiž automaticky nespôsobuje zánik vyživovacej povinnosti rodičov. V prípade, ak potomok stratí schopnosť sa sám živiť, napríklad z dôvodu choroby alebo úrazu, rodičom opätovne vzniká povinnosť dieťa živiť.
Určenie výšky vyživovacej povinnosti vychádza zo skutočnosti, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, a že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Súd individuálne skúma schopnosti, možnosti a majetkové pomery každého z rodičov.
Pod pojmom „svojich schopností a možností“ sa rozumie nielen čistý priemerný mesačný príjem rodiča, ale súd komplexne posudzuje jeho schopnosti a možnosti, aby sa rodič nemohol zbavovať vyživovacej povinnosti napríklad prijatím finančne nevýhodnejšieho zamestnania alebo dobrovoľnou nezamestnanosťou. Súd pri určovaní výšky výživného skúma aj majetkové pomery rodičov, ktoré sa preukazujú napríklad listami vlastníctva, výpismi z bankových účtov či inými listinami.
Smerodajná pre určenie výživného je životná úroveň rodičov, pričom dieťa má právo podieľať sa na tejto úrovni. Súd pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti vychádza z vyčíslenia celkových nákladov na dieťa, aby výška výživného pokrývala oprávnené potreby dieťaťa ku dňu rozhodovania. Celkové mesačné náklady na dieťa zahŕňajú všetky výdavky na zabezpečenie základných potrieb ako strava, ošatenie, zdravotná starostlivosť, školská dochádzka a podobne. V prípade, ak to dovoľujú majetkové pomery rodičov, dieťa má nárok aj na ďalšie plnenia, napríklad na výlety či športové aktivity.
Jednotlivé náklady na dieťa sa spočítajú tak, že pravidelné mesačné platby sa započítajú v celosti, zatiaľ čo nepravidelné platby sa rozpočítajú na jeden kalendárny mesiac. V akej miere sa každý z rodičov podieľa na celkových nákladoch, určujú jeho majetkové pomery a životná úroveň. Súd prihliada aj na ďalšie vyživovacie povinnosti, ktoré rodič má k iným deťom.
Vyživovaciu povinnosť vykonáva rodič, ktorému bolo dieťa zverené do starostlivosti, osobnou starostlivosťou a poskytovaním vecných plnení. Druhý rodič plní svoju povinnosť formou finančného plnenia. Ak je životná úroveň rodiča, ktorý plní vyživovaciu povinnosť osobnou starostlivosťou, nižšia alebo rovnaká ako druhého rodiča, môže byť tento rodič zaviazaný na plnenie výživného vo vyššej sume.
Metodika určovania výšky výživného
Ministerstvo spravodlivosti SR zverejnilo metodiku pre výpočet výživného, ktorá má pomôcť zjednotiť rozhodovaciu prax súdov. Táto metodika má odporúčací charakter a nie je záväzná, pretože určenie výživného si vždy vyžaduje individuálne posúdenie každého prípadu.
Metodika je určená najmä pre štandardné prípady, kde okolnosti, najmä potreby maloletého dieťaťa, možno považovať za bežné. Súdy aj napriek častej aplikácii tejto metodiky vždy dôkladne skúmajú okolnosti, ktoré vplývajú na výšku výživného.
Faktory zohľadňované súdom pri určovaní výšky výživného:
- Príjem povinného rodiča: Súd v prvom rade zisťuje čistý mesačný príjem povinného rodiča.
- Schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov: Súd komplexne posudzuje finančné možnosti, majetkové pomery (vlastníctvo nehnuteľností, hnuteľných vecí, iného majetku, ako aj pasíva) a celkovú životnú úroveň oboch rodičov.
- Odôvodnené potreby dieťaťa: Súd prihliada na výdavky na maloleté dieťa, ktoré majú zohľadňovať jeho potreby. Patria sem náklady na bývanie, stravu, ošatenie, lieky, voľnočasové aktivity, školné, knihy a hračky.
- Miera starostlivosti o dieťa: Súd berie do úvahy, akým spôsobom a v akom rozsahu sa rodičia starajú o maloleté dieťa, najmä ak má povinný rodič široký styk s dieťaťom, ktorý je porovnateľný so starostlivosťou zverenej rodiča.
- Ďalšie vyživovacie povinnosti: Súd prihliada aj na to, aké ďalšie vyživovacie povinnosti má rodič k iným deťom.
Podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov, výška určeného výživného by mala dosahovať maximálne 20 - 30 % výšky príjmu povinného rodiča. Táto podmienka však nie je absolútnou, ale skôr stropom, ku ktorému môže súd výživné na maloleté dieťa určiť.
Výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami povinného rodiča, ale ani toto pravidlo nie je absolútne. Súd musí zohľadniť výdavky, ktoré povinný rodič musí vynaložiť na zabezpečenie svojich základných životných potrieb. Tieto výdavky, ako aj ostatné výdavky povinného rodiča, je potrebné v súdnom konaní zdokladovať.
Príklady výpočtu výživného
Pre lepšiu predstavu o tom, ako sa určuje výška výživného, uvádzame niekoľko príkladov:
Príklad č. 1:
Matka má tri deti, na ktoré má platiť výživné. Jej čistý mesačný príjem je 1 500 eur. Deti majú 4, 10 a 17 rokov.
- Pre 4-ročné dieťa (predškolský vek): odporúčaná výška výživného je 9 % z čistého príjmu (135 €).
- Pre 10-ročné dieťa (druhý stupeň základnej školy): odporúčaná výška výživného je 13 % z čistého príjmu (195 €).
- Pre 17-ročné dieťa (stredná škola): odporúčaná výška výživného je 15 % z čistého príjmu (225 €).
Príklad č. 2:
Otec má jedno dieťa vo veku 8 rokov (prvý stupeň základnej školy). Jeho čistý mesačný príjem je 1 200 eur.
Odporúčaná výška výživného je 13 % z čistého príjmu (156 €).
Príklad č. 3:
Otec má dve deti. Jeho čistý mesačný príjem je 1 500 eur.
- Prvé dieťa má 20 rokov a študuje na vysokej škole. Pre toto dieťa je odporúčaná výška výživného 20 % z čistého príjmu (300 €).
- Druhé dieťa má 14 rokov (druhý stupeň základnej školy). Pre toto dieťa je odporúčaná výška výživného 16 % z čistého príjmu (240 €).
Je dôležité si uvedomiť, že tieto výpočty sú orientačné a súd vždy posudzuje každý prípad individuálne.
Ako sa V SKUTOČNOSTI vypočíta výživné na dieťa - čo budete platiť/dostávať?!
Zánik vyživovacej povinnosti
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do času, pokiaľ dieťa nie je schopné sa samo živiť. Táto okolnosť je individuálna a nezávisí od dosiahnutia plnoletosti.
Ak sa dieťa rozhodne študovať na ďalšej vysokej škole, súd spravidla určí, že vyživovacia povinnosť zanikla z dôvodu splnenia zákonnej podmienky - schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Súdy však túto okolnosť posudzujú individuálne.
V prípade, ak potomok stratí schopnosť sa sám živiť, napríklad z dôvodu ťažkej choroby alebo úrazu, rodičom opätovne vzniká povinnosť svoje dieťa živiť. Toto platí aj po dovŕšení 18. roku života.
V prípade, že dieťa už je schopné sa samo živiť, je potrebné podať návrh na zrušenie výživného. Súdne rozhodnutie o zániku vyživovacej povinnosti však nie je automatické a vyžaduje si procesné konanie.
tags: #vyzivne #na #dieta #predloha #vydavkov