Stáva sa, že rodina dieťaťa prechádza rodinnou krízou, akou môže byť rozchod partnerov, rozvodový proces, výskyt vážneho ochorenia v rodine, úmrtie v rodine, strata materiálneho zabezpečenia rodiny či iným problémom. Dieťa reaguje na krízu v prvom rade podľa úrovne jej zvládania v rodine, ale aj podľa individuálnych predispozícií. V prípade, ak sú reakcie, prejavy dieťaťa intenzívne, prípadne trvajú dlhší čas, t. zn. v úvode rozhovoru by mal učiteľ povzbudiť rodiča vyzdvihnutím jeho výchovných kompetencií a snahy, ktorú pri výchove dieťaťa vynakladajú. V prípade, ak učiteľ rodičovi neposkytne potrebný prejav úcty a akceptácie, môže dôjsť k uzatvoreniu sa rodiča pred spoluprácou.
Abstrakt: Príspevok upriamuje pozornosť na vzájomnú spoluprácu rodiny a materskej školy, najmä v kontexte adaptácie dieťaťa na prostredie materskej školy. Práve spolupráca uvedených výchovných činiteľov môže byť jedným z determinantov úspešnej adaptácie dieťaťa na inštitucionálnu výchovu. Spolupráca má isté medzery, ktoré ovplyvňujú spokojnosť oboch strán, a preto príspevok analyzuje okrem významu aj možné prekážky spolupráce. Z analyzovaných výskumov vyplynulo, že bariérami v spolupráci rodiny a materskej školy je neochota rodičov obetovať čas prehĺbeniu vzájomných vzťahov s učiteľom, nesprávne presvedčenia rodičov o význame spolupráce, odlišné preferencie hodnôt v rodinách, ako aj neustále nové požiadavky na učiteľskú rolu.
Medzi významné udalosti v živote rodiny patrí zmena identity dieťaťa, ktorú získava pri vstupe do vzdelávacej inštitúcie. Prvé kroky socializácie dieťaťa v prostredí materskej školy podmieňujú rozličné determinanty, pričom jedným z nich je aj spolupráca rodiny a materskej školy. Participácia rodičov a učiteľov na vzájomnej spolupráci pôsobí priaznivo na rozvoj dieťaťa, zabezpečuje jednotnosť výchovného pôsobenia, a v konečnom dôsledku umožňuje úspešnú adaptáciu dieťaťa na nové prostredie. Zvládanie tejto životnej udalosti kreujú mnohé determinanty, od biologických, psychologických, sociokultúrnych, ekonomických, až po legislatívne. Úspešný nástup dieťaťa do školského prostredia môžeme charakterizovať ako dlhodobý proces, ktorý interferuje rad faktorov.
Determinanty vstupu dieťaťa do materskej školy
Medzi vnútorné faktory ovplyvňujúce nástup dieťaťa do materskej školy zaraďujeme jeho osobnostné charakteristiky, t.j. temperament, rečový vývoj, inteligenciu, zdedené schopnosti, úroveň zvládania sebaobslužných činností, úroveň komunikácie. Ďalším determinantom vstupu dieťaťa do materskej školy je samotný prístup učiteľa. S. Koťátková (2008) uvádza, že podstatným faktorom vstupu dieťaťa do materskej školy je aj prístup rodiča, ktorý si často neuvedomuje významnosť tejto zmeny. Rodičia by sa mali postupne pripravovať na odlúčenie od dieťaťa, pretože väčšiu časť dňa bude tráviť v materskej škole. Podľa J. Majerčíkovej (2015) je nástup dieťaťa emocionálne náročný nielen pre dieťa, ale aj pre samotných rodičov. Rodičia majú obavy z novej etapy v ich rodinnom živote.
Mnohé autority zaraďujú spoluprácu rodiny a materskej školy medzi kľúčové determinanty vstupu dieťaťa do vzdelávacej inštitúcie. Súčasné chápanie spolupráce úzko súvisí so spoločensko‑politickými zmenami. Tradičná rodina podľahla zmenám, demokratizácia a pluralizácia rodinných štruktúr a výchovných postupov prispeli k súčasnej modernej rodine. Premeny rodiny ovplyvnili aj postmoderné chápanie spolupráce, ktorá na jednej strane disponuje pestrými spôsobmi komunikácie, na druhej strane ochudobňuje nástroje socializácie. Ako zdôrazňujú U.-D.K. Baeck a B. P. Puhrová, v súčasnej edukačnej praxi zaznamenávame výrazný obrat v prístupe k spolupráci, pretože sa pozornosť sústreďuje na rodiča a jeho potreby v rámci edukácie dieťaťa. M. Orell a P. Pihlaja zistili, že rodičia a učitelia pripisujú rovnaký význam vzájomnej spolupráci, rodičia chápu spoluprácu ako prostriedok spoločného porozumenia a tolerancie kultúrnych odlišností.
Význam spolupráce spočíva aj vo včasnej intervencii. Ako uvádza T. Ustohalová, vzájomná kooperácia umožňuje zisťovať špeciálne potreby dieťaťa a ich správna identifikácia uľahčuje začlenenie dieťaťa do materskej školy. Prvotným podnetom pre spoluprácu je prístup učiteľa, ktorý z časti determinujú individuálne dispozície pre učiteľskú rolu. Podľa V. Kurincovej by mal učiteľ neustále rozvíjať svoju kooperatívnu kompetenciu, prostredníctvom ktorej aktivizuje rodičov k nájdeniu partnerského vzťahu k školskému prostrediu. Partnerský vzťah primárneho a sekundárneho činiteľa rozvoja osobnosti dieťaťa umožňuje vytváranie pozitívnych väzieb. E. Westergård uvádza, že ústretový prístup učiteľa k rodičom utvára kvalitnú a efektívnu spoluprácu. Norština kladie dôraz na kompetencie učiteľa pre spoluprácu ako prioritu školení a rozvoja.
Medzi konkrétne kompetencie učiteľov materských škôl patrí napríklad pedagogická gramotnosť, organizácia vzdelávacieho procesu, spolupráca, predvídanie zmien, tvorivosť a aktívne reakcie na zmeny. V. Gulevska upozorňuje, že spolupráca ovplyvňuje aj samotného učiteľa, vedie k zlepšeniu sebavedomia a spokojnosti so svojou prácou. Komunikácia učiteľa s rodičom by mala byť jasná, vecná, bez odborných či cudzích slov, s citlivým prístupom a rešpektom, nemala by byť direktívna ani kritická, ale dôverná a efektívna. Rôzne štúdie aj autority zdôrazňujú, že komunikácia je posilňujúca alebo oslabujúca pre spoluprácu. Podľa J. Majerčíkovej má spolupráca kľúčové špecifikum: každodenný osobný kontakt učiteľa a rodiča.
Rôzne modely rodičov v súvislosti so spoluprácou
Podľa L. J. Epstein (1995) majú školy výber medzi dvoma prístupmi k zapojeniu rodín: boj o moc (konflikty) alebo spolupráca (partnertvo). P. Gavora a J. Majerčíková (2012) poznamenávajú, že spolupráca s rodičmi by mala byť regulovaná vnímavou zdatnosťou učiteľa. Výskumy M. Orell a P. Pihlaja (2020) ukazujú, že rodičia a učitelia pripisujú spolupráci rovnaký význam a vnímajú ju ako prostriedok spoločného porozumenia. V. Gulevska (2018) poukazuje na slabšie zapojenie rodičov do fungovania škôl ako bariéru spolupráce. Rodičia často vnímajú spoluprácu ako nutnosť, ktorú vnímajú len ako informovanie, a nie ako aktívnu spoluúčasť na dianí školy.
Rodič ako klient vs. rodič ako partner sa často rozoberá v zahraničných kontextoch, no aj doma sú významné vrstvy: rodič ako občan, ktorý uplatňuje svoje práva, alebo ako problém spôsobujúci napätie a konflikty. V čase, keď rodičia sú ochotní a schopní spolupracovať, vzniká efektívne partnerstvo, ktoré podporuje dieťa pri edukácii a vývine. Prítomnosť rodičov na školských aktivitách, otvorenosť k informáciám, participácia na exkurziách a dobrovoľné zapojenie do aktivít sú znaky kvalitnej spolupráce. Zároveň existujú bariéry ako pasivita, časová vyťaženosť, alebo odlišná hodnota rodinného kódu a kultúrne rozdiely, ktoré môžu brzdiť spoluprácu.
Príklady a praktické odporúčania pre učiteľov a rodičov
- Učiteľ by mal byť otvorený, empatický a pripravený viesť rozhovor s rodičom, jasne definovať ciele spolupráce a navrhnúť konkrétne kroky.
- Rodič by mal pravidelne aktualizovať kontaktné údaje a zúčastňovať sa informačných stretnutí s rodičmi, aby mal prehľad o dianí v triede a edukácii dieťaťa.
- Pri problémoch dieťaťa je dôležité komunikovať s učiteľom a spoluprácu konzultovať, pripraviť si otázky a konkretizovať očakávania.
- V prípade krízových situácií je potrebné zamerať sa na spoločné riešenia, ktoré posilnia emocionálne puto dieťaťa a stabilitu rodiny.
- Je vhodné sledovať a rozvíjať vstup dieťaťa do školského prostredia ako proces, ktorý zahŕňa adaptáciu, socializáciu a edukáciu pod odborným dohľadom.
- Rodič by mal podporovať dieťa v rozvoji sebavedomia a pozitívneho vnímania školy, spoluprácu vysvetľovať ako spoločné úsilie ku prospechu dieťaťa.
V prípade, že dieťa zažíva trauma alebo neistotu, je dôležité, aby učiteľ aktívne spolupracoval s rodinou a v prípade potreby zapojil špecialistov. Príbeh Karola a Darinky ilustruje, že rodina, škola a komunitné zdroje majú spoločne vytvárať bezpečné prostredie pre dieťa, ktoré čelí rizikovej sociálnej situácii. Chronické pôsobenie faktorov ako chudoba, násilie alebo nedostatok citovej podpory môže negatívne ovplyvniť vývin dieťaťa, a preto je dôležitá včasná a citlivá intervencia zo strany učiteľov a školy.
Praktické návody pre rodičov a učiteľov
- Pred otvorením komunikácie si pripravte jasno o cieľoch a očakávaniach spolupráce; vyjadrite ochotu spolupracovať a porozumieť potrebe dieťaťa.
- Dohodnite si osobné stretnutie s pedagógom a buďte úprimní ohľadom svojich obáv a skúseností; pripravte si otázky a body, ktoré chcete prebrať.
- Zistite víziu a filozofiu materskej školy, čo ponúka pre rodičov a deti; zapojenie do spoločných aktivít a otvorená komunikácia sú kľúčové.
- Navštívte školu počas otvorených dní alebo prostredníctvom webu a letákov; získajte informácie, ktoré je potrebné filtrovať a porovnať s vlastnou predstavou.
- Aktualizujte kontakty a buďte dostupní pre náhlene zdravotné problémy; zúčastňujte sa informatívnych stretnutí a sledujte dianie v triede.
September je obdobie, ktoré mení chod mnohých domácností. Najdôležitejšie však je, aby dieťa pochopilo pravidlá a rytmus materskej školy a aby rodič mohol cítiť, že učiteľ je odborník, ktorému sa môže zveriť s akýmkoľvek problémom dieťaťa. Dieťa si uvedomí, že v materskej škole sa naučí prostredníctvom hry a edukačných aktivít, ktoré rozvíjajú jeho kompetencie pre nástup do základnej školy. Rodič by mal podceňovať dôležitosť dostupnosti svojho telefónneho kontaktu, ktorý personál využije v prípade potreby, a pripravovať sa na pravidelné informácie zo stretnutí a z komunikácie s učiteľom. Učiteľ musí byť pripravený nielen na vedenie triedy, ale aj na poskytovanie emocionálnej podpory rodičom a správnu identifikáciu potrieb dieťaťa.
