Dojčenie je prirodzený spôsob výživy bábätka a zároveň významná podpora jeho imunity a zdravého vývoja. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) dlhodobo odporúča výlučné dojčenie počas prvých šiestich mesiacov života a následné pokračovanie v dojčení popri zavádzaní príkrmov. Dojčenie poskytuje bábätku všetky potrebné živiny na zdravý rast a vývoj počas prvých mesiacov života. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je dojčenie jedným z najúčinnejších spôsobov ochrany zdravia detí. Kolostrum je prvé materské mlieko, ktoré sa tvorí počas posledných týždňov tehotenstva a v prvých dňoch po pôrode. Po 6. Neexistuje horná veková hranica, pri ktorej by bolo potrebné dojčenie ukončiť. Mnohé ženy sa stretávajú s problémami pri prisatí, bolestivosťou alebo neistotou v prvých dňoch po pôrode. Ak sa vám dojčenie nedarí podľa predstáv, neznamená to zlyhanie. Áno. Áno. V prípade pochybností je vhodné obrátiť sa na laktačnú poradkyňu alebo pediatra. Upozornenie: Tento článok má informatívny charakter a nenahrádza odborné lekárske odporúčania.
Skutočne k úspešnému dojčeniu potrebujeme užívať prírodné látky vo forme kapsúl či nakupovať všetky tie pomôcky na dojčenie? Alebo nám postačí jednoducho „vrátiť sa späť“ a zamerať sa na to najpodstatnejšie: naučiť sa porozumieť prirodzeným prejavom správania dieťaťa a dojčiť intuitívne. Intuitívne dojčenie začína už krátko po pôrode. Pri zdravom novorodencovi vieme pozorovať inštinktívne správanie už počas jeho prvej hodiny života. Nastáva totiž najmä pri kontakte koža na kožu. Ako prvé po pôrode počujeme popôrodný plač, kedy sa dieťa nedostatkom kyslíka a chladom prvý krát nadýchne a z pľúcnych mechúrikov vytlačí tekutinu. Jeho pľúca sa po prvý krát rozširujú. Relax, ktorý nastáva ihneď po skončení prvého plaču, sprevádza upokojenie dieťa. Viditeľne nevykonáva žiadne pohyby. Prebudenie začína prvým otvorením očí, pohnutím úst a pohybmi rúk a pliec. Jeho aktivita sa začína zvyšovať, pohybuje telom, prstami, zdvíha hlavu a už má dlhšie otvorené oči. Následne nastáva oddych. Ten môže nastať kedykoľvek medzi jednotlivými fázami. Novorodenec sa na tele matky začne plaziť. Sú to pohyby, ktoré ho posúvajú bližšie k bradavke a dvorcu. Posúva nohy, akoby sa plazil, kĺže sa, hádže alebo tlačí smerom k prsníku. Zoznamovanie prebieha, akonáhle sa dostane k dvorcu. Začíne ho olizovať, ochutnáva kolostrum (ak mu ho matka vytlačí na bradavke), pohybuje ústami okolo bradavky a dvorca. Satie a tzv. samoprisatie nastáva po krátkej chvíli. Dieťa sa dojčí, koľko potrebuje. Pomôcť mu môžeme stláčaním prsníka. Spánok prichádza zhruba po 1,5 až 2 hodinách po narodení.
K efektívnemu dojčeniu prispievame tak, že využijeme čas na dojčenie už počas prvého bondingu. Najsilnejší sací reflex má novorodenec do prvej pol hodiny po pôrode. Preto ak sa nám podarí priložme dieťa na každý prsník. Inšpirovať ho môžeme vytlačením materského mlieka z prsníka. Doplazí sa za jeho vôňou a sladkou chuťou. Ako vlastne prebieha intuitívne dojčenie? Sledujeme prejavy hladu bábätka a prikladáme ho na požiadanie podľa jeho potrieb. Neobmedzujeme dĺžku dojčenia a čas strávený na prsníku.
Zdravý novorodenec sa priemerne potrebuje dojčiť až 8-12krát v priebehu 24 hodín, pričom cyklus jedného satia trvá priemerne 48 až 52 minút. Názory, že dieťa má sať len 15 minút z každého prsníka sú pre neho obmedzujúce a nedostatočné pre nakŕmenie. V úvodnej fáze je najdôležitejšie práve kolostrum, prvé materské mlieko, ktoré je husté a mazľavé. A tiež opakované a časté dojčenie bez obmedzení. Prvé dni dojčíme z oboch prsníkov vždy, keď na dieťati spozorujeme prvé prejavy hladu. Podporuje to tvorbu materského mlieka a dieťa má čas a priestor si medzi prsníkmi odgrgnúť. Môže to byť každé 2 až 3 hodiny, ale pokojne aj každú hodinu. Žalúdok novorodenca je po narodení malý a kolostrum je ideálne v množstve aj kvalite. Dieťa sa len učí prijímať a spracovávať potravu, postupne si rozťahuje žalúdok a trávi viac a viac mlieka. Dojčenie podľa potrieb dieťaťa je najefektívnejšie - dieťa nie je frustrované, pretože aktívne reagujeme na jeho potreby. A pretože hlavný hormón pre udržanie tvorby materského mlieka je prolaktín - efektívne satie dieťaťa podporuje a udržiava laktáciu. Pravidelné dojčenie znižuje tlak v mliečnych kanálikoch a zvyšuje produkciu mlieka.
Niektorým novorodencom postačí jeden prsník, iné sa dojčia z obidvoch, dokonca ich aj 2x vystriedajú. Postupne si so svojím dieťaťom vytvoríme rytmus a dĺžku dojčenia podľa toho, ako bude vyhovovať obidvom. Spočiatku by nás nemalo prekvapiť, ak novorodenec saje naozaj dlho a často. Dokonca aj čas medzi dojčeniami, dĺžka spánku a aj dĺžka dojčenia sa môžu meniť v priebehu dňa a môžu byť diametrálne odlišné od iných detí. Na tretí či piaty deň môžeme už pozorovať väčšie množstvo mlieka, a ak dieťaťu jeden prsník stačil, môžeme použiť druhý prsník až na ďalšie dojčenie. V prípade, že je prsník preplnený a tlačí môžeme ho mierne odsať rukou do pocitu úľavy. Dieťa by malo zostať na prsníku v ideálnom prípade, kým ho nepustí. Až potom mu ponúkneme druhý prsník. Zároveň môžeme počas dojčenia jemne stláčať prsník, čím dieťaťu pomáhame rýchlejšie sa napiť a zvyšujeme obsah tukov v materskom mlieku.
Pre ideálny nástup laktácie je dôležitý kontakt koža na kožu. Častým kontaktom, dotykmi, hladkaním, ovoniavaním a bozkami podporujeme nielen vzájomný vzťah, ale aj tvorbu oxytocínu - hormónu, ktorý uvoľňuje mlieko z prsníkov. Ako spoznať, kedy je dieťa hladné? Šestonedelie je obdobím, kedy sa s dieťaťom navzájom spoznávame. Učíme sa rozpoznávať prejavy jeho tela a reagujeme na jeho potreby. Novorodenec je síce krehké a bezbranné stvorenie, no vie nám povedať, kedy sa zľakne, necíti sa dobre, či je hladný. Pozorovaním svojho dieťaťa sa naučíme postupom času najlepšie reagovať na jeho potreby. Aj preto je na oddelení šestonedelia potrebný rooming-in, teda neustály kontakt s novorodencom.
Pr prvým prejavom hladu patrí vyplazovanie jazyka, oblizovanie pery, rýchly pohyb očných buliev, cmukanie, oblizovanie a cmúľanie rúk. Zvýšené pohyby okolo úst, strečing tela, hniezdenie sa a naťahovanie znamenajú ďalšie prejavy hladu novorodenca. Čím skôr si dieťa privinieme k sebe a nakŕmime, tým je to lepšie. Vyhneme sa tak jeho nervozite a frustrácii. Plač je posledným štádiom hladu a môže výrazne sťažiť dojčenie. Pri plači má novorodenec jazyk v ústach hore na podnebí. Nedokáže sa teda prisať k prsníku. Preto ho sa ho pokúsime najskôr upokojiť až potom ho priložíme k prsníku.
Materské mlieko je ľahko stráviteľné, takže sa deti potrebujú dojčiť častejšie ako deti kŕmené formulou. Je úplne normálne ak je dieťa spočiatku dojčené opakovane a často, aj niekoľko krát v priebehu 1-2 hodín. Tento stav sa volá „cluster feeding“ a je prirodzeným prejavom správania dieťaťa. Zabezpečuje mu výživu a dostatočné množstvo materského mlieka. Pozorovaním, rozpoznaním a včasným reagovaním na potreby dieťaťa výrazne prispievame k jeho pocitu pohody. Pretože pri dojčení neuspokojujeme iba jeho hlad a smäd, ale pomáhame mu prekonať bolesť, nepríjemné pocity a uspokojiť potrebu lásky.
Autor: Bc. Jana Krpalová Mračková, komunitná pôrodná asistentka a laktačná konzultantka IPD Fotografie: Iveta Peterská Zdroje: Inštitút pre podporu dojčenia...
WHO odporúčania a praktické aspekty dojčenia
WHO a UNICEF odporúčajú výlučné dojčenie počas prvých šiestich mesiacov a pokračovanie dojčenia spolu s príkrmami až do 2 rokov veku dieťaťa alebo dlhšie. Dojčenie znižuje riziko infekcií, pomáha imunitnému systému a zlepšuje vývoj mozgu. Materské mlieko je jedinečné v zložení a poskytuje dieťaťu všetky potrebné živiny a energiu pre rast a vývoj. Kontakt „koža na kožu“ a bonding sú kľúčové pre psychickú pohodu dieťaťa a matky.
Okrem toho, dojčenie má pozitívny dopad na zdravie matky: rýchlejšie zotavenie po pôrode, zníženie rizika niektorých ochorení a potenciálne prispieva k chudnutiu po tehotenstve. Hormóny prolaktín a oxytocín počas dojčenia podporujú tvorbu mlieka a následne aj emocionálnu väzbu.
Podpora laktácie a správna technika dojčenia sú kľúčové, aby dieťa dostávalo dostatok mlieka a matka sa cítila komfortne. V prvých dňoch po pôrode je dôležité, aby matka mala podporu odborníkov a aby bola technika priloženia správna.
Praktické tipy zahŕňajú: dojčiť z oboch prsníkov na začiatku, viesť rastúcu produkciu mlieka prostredníctvom častého a správne umiestneného prisatia, a používať doplnkové pomôcky len podľa potreby.
V prípadoch liečby liekmi počas dojčenia platí zásada konzultácie s lekárom, pretože väčšina bežných liekov je bezpečných pri krátkodobom užívaní a v bežných dávkach. Niektoré lieky môžu mať rizikový vplyv, pričom sa vždy odporúča vybrať bezpečnú alternatívu alebo časové načasovanie dávkovania. Dojčenie a liečba sa navzájom nevylučujú v väčšine prípadov.
Praktické odporúčania WHO a Lancet zdôrazňujú, že čím dlhšie a častejšie dojčíme, tým lepšie pre zdravie dieťaťa a dokonca aj pre jeho budúci potenciál v dospelosti. Podpora spoločného bondingu a kontinuálny prístup k dojčeniu po pôrode sú kľúčové pre úspešné začiatky laktácie a dlhodobé výhody.
Zhrnutie a odporúčané kroky
- Dodržiavať WHO odporúčania: výlučné dojčenie do 6 mesiacov, potom pokračovať spolu s príkrmami až do 2 rokov a dlhšie.
- Podporiť kontakt koža na kožu a skorý bonding pre lepší nástup laktácie.
- Učiť sa a podporovať správnu techniku prisatia a pohodlie matky a dieťaťa.
- Pri problémoch vyhľadať laktačnú poradkyňu alebo pediatra a nebyť vystrašený prípadnými ťažkosťami.
- Pri užívaní liekov vždy konzultovať bezpečnosť dojčenia s lekárom alebo lekárnikom.
Naďalej pokračujeme v dojčení s dôrazom na zdravie matky a dieťaťa, na rešpektovanie potrieb dieťaťa a na citlivú podporu zo strany rodiny a zdravotníckych odborníkov.
